Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany v číslach
Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany pomáha krajinám EÚ aj nečlenským krajinám reagovať na núdzové situácie, ako sú prírodné katastrofy, zdravotné krízy alebo konflikty. O pomoc prostredníctvom mechanizmu môžu krajiny požiadať, keď núdzové situácie presiahnu ich schopnosti reakcie.
Mechanizmus bol aktivovaný 114-krát v roku 2021 a 102-krát v roku 2020, zatia čo v roku 2019 len 20-krát. Počet aktivácií v rokoch 2020 a 2021 bol najvyšší v celej histórii mechanizmu. Tento nárast bol spôsobený najmä pandémiou COVID-19.
Aktivácie mechanizmu na celom svete v roku 2021
Na mape je zobrazených 84 krajín, ktoré v roku 2021 získali pomoc prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Väčšina krajín podala jednu alebo dve žiadosti o pomoc, niektoré však podali až štyri.
Krajiny sú rozdelené do troch kategórií:
- Aktivácie súvisiace s pandémiou COVID-19
- Aktivácie súvisiace s pandémiou COVID-19 a iné typy aktivácií
- Iné typy aktivácií
Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie mobilizuje pomoc alebo odborné znalosti na základe žiadosti krajiny o pomoc. Centrum nepretržite monitoruje situáciu vo svete a zabezpečuje rýchle nasadenie núdzovej podpory prostredníctvom priameho prepojenia s vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany.
Satelitné mapy vytvorené službou riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus podporujú aj operácie civilnej ochrany.
V roku 2021 požiadalo o pomoc 84 krajín a jedna medzinárodná organizácia (UNICEF). Z celkového počtu 114 aktivácií bolo 36 v rámci EÚ a 78 mimo EÚ.
Aktivácie mechanizmu v rokoch 2007 – 2021
Aktivácie v rokoch 2007 až 2021:
- 18 v roku 2007
- 20 v roku 2008
- 28 v roku 2009
- 28 v roku 2010
- 18 v roku 2011
- 21 v roku 2012
- 16 v roku 2013
- 18 v roku 2014
- 19 v roku 2015
- 26 v roku 2016
- 32 v roku 2017
- 20 v roku 2018
- 20 v roku 2019
- 102 v roku 2020
- 114 v roku 2021
V rokoch 2020 a 2021 sa mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany využíval najmä na boj proti pandémii COVID-19 a zahŕňal:
- 127 aktivácií s cieľom získať osobné ochranné prostriedky alebo zdravotnícke vybavenie, diagnostické testy, lekárske tímy, lieky a vakcíny
- 31 aktivácií na repatriáciu občanov EÚ, ktorí uviazli v zahraničí
Mechanizmus bol aktivovaný aj na pomoc krajinám pri zvládaní prírodných katastrof, ako sú lesné požiare, záplavy, znečistenie mora, sopečné erupcie, extrémne poveternostné podmienky a búrky.
Aktivácie mechanizmu podľa typu nebezpečenstva v rokoch 2007 – 2021
Mechanizmus sa aktivoval každý rok medzi rokmi 2007 a 2019 v priemere:
- 6,5-krát kvôli lesným požiarom
- 3,6-krát kvôli povodniam
- 2,1-krát kvôli občianskym nepokojom, konfliktom, vnútorne vysídleným osobám, utečencom
- 1,8-krát kvôli extrémnemu počasiu alebo búrkam
- 1,6-krát kvôli zemetraseniam
- 1,1-krát z biologických/medicínskych dôvodov
- 0,6-krát na účely konzulárnej podpory
- 0,4-krát kvôli znečisteniu mora
- 0,2-krát kvôli sopečným erupciám
- 4-krát z iných dôvodov
V roku 2020 bol mechanizmus aktivovaný:
- 58-krát z biologických/medicínskych dôvodov
- 27-krát na účely konzulárnej podpory
- 7-krát kvôli extrémnemu počasiu alebo búrkam
- 3-krát kvôli povodniam
- 3-krát kvôli občianskym nepokojom, konfliktom, vnútorne vysídleným osobám, utečencom
- 2-krát kvôli zemetraseniam
- jedenkrát kvôli lesným požiarom
- jedenkrát z iných dôvodov
V roku 2021 bol mechanizmus aktivovaný:
- 71-krát z biologických/medicínskych dôvodov
- 15-krát na účely konzulárnej podpory
- 9-krát kvôli lesným požiarom
- 4-krát kvôli sopečným erupciám
- 4-krát kvôli znečisteniu mora
- 3-krát kvôli povodniam
- 2-krát kvôli občianskym nepokojom, konfliktom, vnútorne vysídleným osobám, utečencom
- jedenkrát kvôli zemetraseniam
- 5-krát z iných dôvodov
Mechanizmus v oblasti civilnej ochrany bol v rokoch 2007 až 2021 aktivovaný viac ako 500-krát. V rokoch 2020 a 2021 bolo podaných päťkrát viac žiadostí o pomoc v porovnaní s priemerným počtom žiadostí v rokoch 2007 až 2019. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi došlo k jasnému nárastu biologických a lekárskych aktivácií a aktivácií na účely konzulárnej podpory.
Tento nárast je spôsobený najmä pandémiou COVID-19. V roku 2021 k zvýšeniu prispela aj konzulárna podpora evakuácie občanov EÚ v dôsledku konfliktov.
Ďalšie informácie:
- Civilná ochrana EÚ (podkladové informácie)
- Ako EÚ reaguje na krízy a buduje odolnosť (podkladové informácie)
- Krízová koordinácia v Rade (podkladové informácie)
- Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (Európska komisia)
- Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (Európska komisia)
- Služba riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus (Európska komisia)