Integrovaná politická reakcia na krízu (IPCR)

Čo je integrovaná politická reakcia na krízu (IPCR)?

Keď dôjde ku kríze alebo katastrofe, či už živelnej, alebo spôsobenej človekom, EÚ môže poskytovať pomoc a riešiť situáciu niekoľkými sektorovými mechanizmami reakcie na krízu.

Dojednaniami o integrovanej politickej reakcii na krízu (IPCR) sa podporuje rýchle a koordinované prijímanie rozhodnutí na politickej úrovni EÚ pri závažných a komplexných krízach vrátane teroristických činov.

Predsedníctvo Rady koordinuje pomocou tohto mechanizmu politickú reakciu na krízu tak, že zabezpečuje spoluprácu medzi:

• inštitúciami EÚ
• postihnutými členskými štátmi
• ďalšími kľúčovými aktérmi

Ako funguje mechanizmus IPCR v praxi

Predsedníctvo Rady v čase krízy zabezpečuje spoluprácu medzi kľúčovými aktérmi z inštitúcií EÚ a postihnutých členských štátov s cieľom zaistiť koordináciu a odstránenie nedostatkov.

Krízový koordinačný mechanizmus Rady môže aktivovať buď predsedníctvo, alebo členský štát na základe žiadosti v rámci doložky o solidarite.

Mechanizmus IPCR poskytuje podporu predsedníctvu Rady, Výboru stálych predstaviteľov vlád členských štátov pri Európskej únii (Coreper) a Rade EÚ, a to prostredníctvom konkrétnych nástrojov na:

• zlepšenie výmeny informácií
• zjednodušenie spolupráce
• koordináciu reakcie na krízu na politickej úrovni

Hlavným nástrojom je neformálny okrúhly stôl, t. j. krízové stretnutie, ktorému predsedá predsedníctvo Rady a na ktorom sa zúčastňujú zástupcovia Európskej komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Kancelárie predsedu Európskej rady, príslušných agentúr EÚ, členských štátov a expertov. Medzi ďalšie nástroje patria:

• analytické správy, prostredníctvom ktorých sa osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí dôkladne oboznámia s aktuálnou situáciou
• webová platforma na výmenu a zhromažďovanie informácií
• kontaktné miesto s nepretržitou prevádzkou na zabezpečenie stáleho spojenia medzi zainteresovanými stranami

Mechanizmus krízovej koordinácie možno aktivovať v prípade udalostí, ku ktorým došlo v rámci EÚ i mimo nej.

Prevádzkové režimy

V závislosti od situácie existujú dva spôsoby aktivácie:

• režim výmeny informácií, v rámci ktorého sa začínajú vypracovávať analytické správy a využíva sa webová platforma, čo umožňuje lepšie pochopiť danú situáciu a pripraviť sa na jej prípadné zhoršenie
• režim úplnej aktivácie, ktorý zahŕňa vypracovanie návrhov opatrení na úrovni EÚ, o ktorých rozhoduje Rada EÚ alebo Európska rada

V prípade krízy bez aktivácie IPCR možno výmenu informácií podporiť prostredníctvom režimu monitorovania. Mechanizmus IPCR je v súčasnosti v režime úplnej aktivácie v prípade troch konkrétnych kríz:

• útočná vojna Ruska proti Ukrajine
• situácia na Blízkom východe
• migračná a utečenecká kríza

Režim úplnej aktivácie umožňuje vypracovať počas okrúhlych stolov pod vedením predsedníctva konkrétne koordinované opatrenia reakcie EÚ.

Viac informácií o nástrojoch a operačných režimoch mechanizmu krízovej koordinácie nájdete tu:

• Dojednania IPCR v skratke (brožúra)

Príprava na krízy

Rada sa zapája do viacerých prípravných aktivít, ktorými sa zabezpečuje správne fungovanie krízového mechanizmu IPCR po jeho aktivácii. Medzi tieto aktivity patria:

• školenie o mechanizme pre zainteresované strany
• cvičenia
• výmena informácií o rizikách a plánovaní
• vytvorenie siete expertov na krízovú komunikáciu z členských štátov a orgánov EÚ

Súčasné aktivácie IPCR

Úplná aktivácia

Situácia na Blízkom východe

V nadväznosti na brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky Hamasu v Izraeli 7. októbra 2023 a na udalosti, ktoré sa odohrávajú na Blízkom východe, sa španielske predsedníctvo Rady 16. októbra rozhodlo aktivovať dojednania IPCR v režime monitorovania.

Predsedníctvo 19. októbra 2023 následne prešlo k režimu úplnej aktivácie mechanizmu IPCR.

• Blízky východ: predsedníctvo Rady aktivuje integrovanú politickú reakciu na krízu (tlačová správa, 19. októbra 2023)
• Postoj EÚ k situácii na Blízkom východe

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine

Po začatí útočnej vojny Ruska proti Ukrajine 24. februára 2022 sa francúzske predsedníctvo Rady rozhodlo aktivovať dojednania IPCR v úplnom režime (27. februára 2022).

• Mimoriadne zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (hlavné výsledky, 27. februára 2022)
• Vojna Ruska proti Ukrajine

Migračná a utečenecká kríza

Po migračnej kríze v roku 2015 sa luxemburské predsedníctvo v októbri 2015 rozhodlo, že v rámci mechanizmu krízovej koordinácie IPCR aktivuje režim výmeny informácií.

V novembri 2015 predsedníctvo následne prešlo k režimu úplnej aktivácie mechanizmu IPCR. Odvtedy je mechanizmus v režime úplnej aktivácie.

• Migračná kríza: Predsedníctvo Rady EÚ zintenzívňuje výmenu informácií medzi členskými štátmi prostredníctvom aktivácie IPCR (tlačová správa, 30. októbra 2015)
• Migračná a azylová politika EÚ

Režim monitorovania

Vypuknutie epidémie eboly

Cyperské predsedníctvo sa 1. júna 2026 rozhodlo využiť IPCR v režime monitorovania na podporu výmeny informácií o epidémii eboly.

Šírenie hantavírusu

Keď sa opatrenia IPCR aktivované v režime výmeny informácií v súvislosti s ohniskom infekcie hantavírusom (ANDV) 3. júla 2026 deaktivovali, bola na webovej platforme IPCR otvorená monitorovacia stránka.

Táto monitorovacia stránka umožňuje členským štátom, Komisii a ESVČ nahrávať relevantné informácie na podporu situačnej informovanosti a zdieľať akékoľvek ďalšie správy alebo iné relevantné materiály.

Predchádzajúce aktivácie IPCR

Zemetrasenie v Turecku a Sýrii

Po zemetrasení 6. februára 2023 v Turecku a Sýrii sa švédske predsedníctvo Rady rozhodlo aktivovať IPCR v úplnom režime na účely koordinácie podporných opatrení EÚ.

Švédske predsedníctvo sa 2. mája 2023 rozhodlo deaktivovať IPCR.

• Zemetrasenie v Turecku a Sýrii: Predsedníctvo Rady aktivuje IPCR (tlačová správa, 6. februára 2023)

Pandémia COVID-19

V decembri 2019 sa fínske predsedníctvo Rady po vypuknutí pandémie COVID-19 rozhodlo aktivovať dojednania EÚ o IPCR v režime výmeny informácií.

Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu a rôzne odvetvia postihnuté touto krízou aktivovalo chorvátske predsedníctvo Rady 2. marca 2020 mechanizmus IPCR v úplnom režime.

Švédske predsedníctvo Rady sa 4. mája 2023 rozhodlo deaktivovať IPCR.

• Vypuknutie nákazy COVID-19: predsedníctvo zintenzívňuje reakciu EÚ úplnou aktiváciou dojednaní IPCR (tlačová správa, 2. marca 2020)
• Reakcia EÚ na pandémiu COVID-19

Zahraničné zasahovanie v kontexte volieb do Európskeho parlamentu v júni 2024

Európska rada v záveroch zo svojho mimoriadneho zasadnutia 17. a 18. apríla 2024 a v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu vyzvala inštitúcie EÚ a vnútroštátne orgány, aby spolupracovali na rizikách vyplývajúcich „z dezinformácií, ktoré vznikajú aj pomocou umelej inteligencie, ako aj z manipulácie s informáciami a zo zasahovania do volebných procesov zo zahraničia“.

Belgické predsedníctvo 24. apríla 2024 aktivovalo dojednania IPCR v režime výmeny informácií v súvislosti so zahraničným zasahovaním v rámci volieb do Európskeho parlamentu v júni 2024. Aktivácia dojednaní IPCR slúžila na podporu tejto spolupráce uľahčením výmeny informácií medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ.

Belgické predsedníctvo sa 25. júna 2024 rozhodlo deaktivovať IPCR, ale zároveň pokračovať v monitorovaní situácie. Poľské predsedníctvo sa v júni 2025 rozhodlo deaktivovať IPCR.

• Zahraničné zasahovanie: Predsedníctvo posilňuje výmenu informácií pred európskymi voľbami v júni 2024 (tlačová správa, 24. apríla 2024)

Prečo EÚ potrebuje mechanizmus reakcie na krízu

Na potrebu vytvoriť na úrovni EÚ mechanizmus reakcie na krízu upozornilo na začiatku 21. storočia niekoľko dramatických udalostí:

• teroristické útoky z 11. septembra spáchané v USA v roku 2001
• teroristické útoky v Madride v roku 2004 a v Londýne v roku 2005
• cunami v Indickom oceáne v roku 2004

Rada v júni 2006 prijala dojednania o núdzovej a krízovej koordinácii (CCA). Mali byť platformou pre výmenu informácií a koordináciu činností medzi členskými štátmi v prípade závažnej krízy.

V nadväznosti na CCA prijala Rada v roku 2013 dojednania o integrovanej politickej reakcii na krízu (IPCR). Tento vylepšený mechanizmus prináša niekoľko výhod, ako je:

• väčšia flexibilita
• lepšia možnosť jeho rozšírenia
• väčšie využívanie existujúcich zdrojov, štruktúr a spôsobilostí

Rada v roku 2018 prijala vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa dojednania IPCR kodifikujú v právnom akte.

• Vykonávacie rozhodnutie Rady o dojednaniach EÚ o integrovanej politickej reakcii na krízu (Úradný vestník EÚ)

Pozri tiež