Civilná ochrana EÚ
Každá krajina na svete môže požiadať o pomoc prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany v prípade, že núdzová situácia preťaží jej kapacity reakcie na katastrofy.
Čo je civilná ochrana?
Civilná ochrana zahŕňa preventívne opatrenia na zníženie vplyvu budúcich núdzových situácií alebo katastrof a pomoc poskytovanú obyvateľstvu v núdzi po prírodnej katastrofe alebo katastrofe spôsobenej ľudskou činnosťou.
V závislosti od povahy katastrofy môže mať táto pomoc rôzne formy, ako napríklad:
- pátracie a záchranné operácie
- hasenie lesných a mestských požiarov
- nasadenie zdravotníckeho personálu
- zdravotnícke vybavenie a lieky
- čistenie vody
- dočasné núdzové prístrešky
- bezpečná repatriácia občanov EÚ
Krajiny postihnuté rozsiahlymi katastrofami sú často preťažené a ich schopnosť reagovať je obmedzená. Preto je veľmi dôležitá koordinovaná reakcia na úrovni EÚ s cieľom:
- zabezpečiť, aby sa pomoc poskytla tam, kde je to potrebné
- zabrániť duplicite pri zmierňovaní následkov
Ako funguje mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany
Mechanizmom EÚ v oblasti civilnej ochrany sa koordinuje reakcia na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou na úrovni EÚ. Jeho cieľom je:
- podporiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi v oblasti civilnej ochrany
- zvýšiť informovanosť verejnosti o katastrofách a jej pripravenosť na ne
- umožniť rýchlu, účinnú a koordinovanú pomoc postihnutému obyvateľstvu
Okrem 27 krajín EÚ sa na mechanizme zúčastňuje niekoľko krajín, ktoré nie sú členmi EÚ: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Island, Moldavsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko, Turecko a Ukrajina.
Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) je operačným jadrom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Nepretržite monitoruje udalosti na celom svete a koordinuje úsilie EÚ v oblasti reakcie na katastrofy.
Satelitné mapy vytvorené službou riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus podporujú aj operácie civilnej ochrany. Včasné a presné geopriestorové informácie, ktoré poskytuje program Copernicus, sú užitočné na vymedzenie postihnutých oblastí a plánovanie operácií na zmiernenie následkov katastrof.
Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany zahŕňa európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany. Ide o dobrovoľné zoskupenie kapacít, ktoré členské štáty predbežne vyčlenili na okamžité nasadenie v rámci EÚ alebo mimo nej.
V roku 2019 EÚ zriadila rezervu rescEU, ktorá zahŕňa:
- flotilu hasičských lietadiel a vrtuľníkov
- zdravotnícke evakuačné lietadlá
- tímy urgentnej zdravotnej starostlivosti a poľné nemocnice
- zásoby zdravotníckeho vybavenia a mobilných laboratórnych kapacít
- detekčné, dekontaminačné a skladovacie kapacity s cieľom reagovať na chemické, biologické, rádiologické a jadrové incidenty
- dočasné prístrešky
- dopravu a logistiku
Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany takisto pomáha koordinovať činnosti vnútroštátnych orgánov v oblasti pripravenosti na katastrofy a prevencie katastrof a prispieva k výmene najlepších postupov.
S cieľom zabezpečiť lepšiu reakciu na budúce výzvy Rada v máji 2021 prijala nové nariadenie na jeho posilnenie.
Nové pravidlá poskytujú EÚ dodatočné kapacity, aby mohla reagovať na nové riziká v EÚ a mimo nej a posilniť rezervu rescEU.
V novembri 2023 prijala EÚ rozhodnutie o financovaní hasičských lietadiel a helikoptér do konca roka 2027.
Civilná ochrana EÚ v praxi
Každá krajina na svete – ale aj Organizácia Spojených národov a jej agentúry a iné medzinárodné organizácie – môžu požiadať o pomoc mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, keď rozsah núdzovej situácie preťaží ich schopnosti reagovať samostatne.
ERCC na základe žiadosti krajiny o pomoc koordinuje a mobilizuje pomoc alebo odborné znalosti, ktoré ponúkajú členské štáty.
Od roku 2001 bol mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany aktivovaný viac ako 770-krát – v EÚ aj mimo nej.
Nedávno sa aktivoval napríklad v týchto prípadoch:
- vojna Ruska proti Ukrajine
- konflikt na Blízkom východe
- lesné požiare a povodne v Európe
- zemetrasenie v Turecku a Sýrii v roku 2023
- núdzová zdravotná situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 v rokoch 2020 – 2022
- repatriácie z Afganistanu v roku 2021
Útočná vojna Ruska proti Ukrajine
EÚ v reakcii na vojenskú agresiu Ruska koordinuje doposiaľ najväčšiu operáciu mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.
Všetky krajiny EÚ, ako aj Island, Moldavsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko poskytujú Ukrajine materiálnu pomoc vrátane:
- zdravotníckeho materiálu
- generátorov elektriny
- prístreškov a ochranných odevov
- protipožiarnych zariadení
- potravín a čerpadiel na vodu
EÚ zriadila logistické strediská v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku na účely efektívnejšej distribúcie dodávok na Ukrajinu.
Vzhľadom na obrovskú potrebu zdravotníckeho materiálu na Ukrajine použila EÚ svoje strategické rezervy rescEU. EÚ koordinuje aj zdravotnícky odsun ukrajinských pacientov, ktorí naliehavo potrebujú liečbu, a otvorila špecializované zdravotnícke centrum v Rzeszówe (Poľsko).
Núdzová zdravotná situácia v súvislosti s ochorením COVID-19
Počas pandémie COVID-19 EÚ pomohla koordinovať a financovať dodávky zdravotníckeho vybavenia a súvisiacich položiek v celej Európe a vo svete.
Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany bol v rokoch 2020 až 2022 aktivovaný 260-krát v dôsledku núdzovej zdravotnej situácie spôsobenej ochorením COVID-19, čo je najvyšší počet aktivácií v histórii mechanizmu.
Poskytnutá pomoc zahŕňala:
- darovanie ochranných prostriedkov, ako sú rúška, rukavice, kombinézy a ochranné okuliare
- lekárske tímy a zdravotnícke vybavenie
- vakcíny
- cezhraničnú liečbu pacientov
- prepravu uviaznutých občanov EÚ domov
Civilná ochrana a zmena klímy
Extrémne poveternostné javy spôsobené zmenou klímy sú čoraz častejšie, intenzívnejšie a trvalejšie.
Rada preto v marci 2022 prijala závery, v ktorých vyzýva na ďalšie prispôsobenie systémov civilnej ochrany dôsledkom zmeny klímy, a to tak z hľadiska prevencie, ako aj z hľadiska pripravenosti, reakcie a obnovy.
V tejto súvislosti sa členské štáty vyzývajú, aby:
- investovali do výskumu a inovácie
- zabezpečili dostupnosť dostatočných kapacít na vnútroštátnej úrovni
- podporovali pripravenosť obyvateľstva
Tieto závery sú dôležitým krokom smerom k zvýšeniu odolnosti EÚ.
Zmena klímy vedie k stratám na životoch a finančným stratám (Infografika)
Pracovná skupina Rady pre civilnú ochranu
Pracovná skupina pre civilnú ochranu (PROCIV) je v Rade orgánom zodpovedným za rokovania o otázkach súvisiacich s civilnou ochranou, ako napríklad:
- legislatívne návrhy Komisie
- závery Rady o konkrétnych témach
- príspevky k rokovaniam na medzinárodných fórach
politické diskusie a výmeny názorov venované určitým témam. Pracovnej skupine predsedá rotujúce predsedníctvo Rady, ktoré vypracúva pracovný program.
Posledná revízia textu: 1. augusta 2025