Ako EÚ reaguje na krízy a buduje odolnosť
EÚ pracuje na rôznych frontoch s cieľom zlepšiť svoju schopnosť reagovať na krízy a zvýšiť svoju odolnosť voči budúcim výzvam.
Riešenie budúcich núdzových situácií
Európska únia čelila počas svojej histórie mnohým krízam a postupne zaviedla politické a inštitucionálne zmeny zamerané na posilnenie svojej schopnosti riešiť budúce núdzové situácie.
Ako ukázala pandémia COVID-19, krízy sú čoraz zložitejšie a nezastavujú sa na hraniciach. EÚ a jej členské štáty už zriadili mechanizmy cezhraničnej spolupráce a solidarity s cieľom účinne zvládať krízy a chrániť ľudí.
Reakcia EÚ na krízy sa však musí vyvíjať. V budúcnosti musí byť EÚ pripravená čeliť vážnym krízam rôzneho charakteru, ktoré môžu byť mnohostranné, hybridné, mať kaskádové účinky alebo nastať súčasne.
V záujme zvýšenia svojej odolnosti voči budúcim výzvam bude musieť EÚ zlepšiť medziodvetvové a cezhraničné krízové riadenie. Okrem toho bude musieť zlepšiť krízovú komunikáciu a zintenzívniť boj proti dezinformáciám. Odolnosť je schopnosť nielen odolávať výzvam a vyrovnávať sa s nimi, ale aj prejsť zmenami udržateľným, spravodlivým a demokratickým spôsobom.
Rada v novembri 2021 prijala závery o zlepšovaní pripravenosti, schopnosti reagovať a odolnosti v prípade budúcich kríz. Lídri EÚ 16. decembra 2021 uvítali závery a vyzvali na posilnenie reakcie EÚ na krízy v rámci prístupu zohľadňujúceho všetky riziká a na budovanie a monitorovanie odolnosti.
Vzhľadom na nenahraditeľnú úlohu jednotného trhu pre EÚ Rada zdôrazňuje, že opatrenia súvisiace s krízou by mali byť dočasné, primerané a plne koordinované, aby sa čo najskôr obnovilo normálne fungovanie jednotného trhu vrátane voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu, ako sa ustanovuje v zmluvách. Závery Rady, november 2021
Mechanizmy reakcie na krízy v EÚ
Keď dôjde ku kríze alebo katastrofe, či už prírodnej alebo spôsobenej ľudskou činnosťou, EÚ môže poskytovať pomoc a riešiť situáciu pomocou niekoľkých mechanizmov reakcie na krízu.
Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany
Mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany sa koordinuje reakcia na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou na úrovni EÚ. Jeho cieľom je:
- podporiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi v oblasti civilnej ochrany
- zvýšiť informovanosť verejnosti o katastrofách a jej pripravenosť na ne
- umožniť rýchlu, účinnú a koordinovanú pomoc postihnutým krajinám
Operačným jadrom mechanizmu v oblasti civilnej ochrany je Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC): pracuje nepretržite a koordinuje úsilie v oblasti reakcie EÚ na katastrofy.
Mechanizmus zahŕňa aj európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany. Je to dobrovoľné zoskupenie prostriedkov, ktoré členské štáty predbežne vyčlenili na okamžité nasadenie v rámci EÚ alebo mimo nej.
Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany v číslach (Infografika)
Rada v marci 2022 prijala závery o opatreniach civilnej ochrany v EÚ s ohľadom na zmenu klímy. Keďže extrémne výkyvy počasia sú čoraz častejšie a intenzívnejšie, ministri vyzvali na prispôsobenie systémov civilnej ochrany takýmto udalostiam, aby bola EÚ odolnejšia voči zmene klímy.
Medzi opatrenia zdôraznené v záveroch patria:
- investovanie do výskumu a inovácie
- práca na primeraných opatreniach v oblasti prevencie a pripravenosti
- rozvoj kapacít civilnej ochrany
- zlepšenie pripravenosti občanov prostredníctvom lepšej informovanosti
- podpora účasti občanov a dobrovoľníkov na iniciatívach v oblasti civilnej ochrany
Krízová koordinácia v Rade
Dojednaniami o integrovanej politickej reakcii na krízu (IPCR) sa podporuje rýchle a koordinované prijímanie rozhodnutí na politickej úrovni EÚ pri závažných a komplexných krízach vrátane teroristických činov.
Predsedníctvo Rady koordinuje pomocou tohto mechanizmu politickú reakciu na krízu tak, že zabezpečuje spoluprácu medzi inštitúciami EÚ, postihnutými členskými štátmi a inými kľúčovými aktérmi.
Mechanizmus IPCR je v súčasnosti aktivovaný s cieľom koordinovať opatrenia EÚ v reakcii na migračnú krízu a pandémiu COVID-19. Krízový koordinačný mechanizmus Rady môže aktivovať buď predsedníctvo, alebo uplatnením doložky o solidarite aj členský štát.
Ako funguje mechanizmus reakcie na krízu IPCR (Infografika)
Fond solidarity Európskej únie
Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) bol zriadený v roku 2002 s cieľom reagovať na závažné živelné pohromy a vyjadriť európsku solidaritu s regiónmi v Európe postihnutými katastrofami. Členské štáty môžu požiadať o finančné prostriedky z FSEÚ na zvládnutie katastrofických udalostí vrátane povodní, lesných požiarov, zemetrasení, búrok a sucha.
V apríli 2020 sa po vypuknutí pandémie COVID-19 rozsah pôsobnosti fondu solidarity rozšíril tak, aby zahŕňal závažné ohrozenia verejného zdravia.
Fond sa od svojho vzniku využíval na reakciu na 118 prírodných katastrof a 20 núdzových situácií v oblasti verejného zdravia.
- Fond solidarity EÚ (Európska komisia)
- COVID-19 – Rada prijala opatrenia na okamžité uvoľnenie finančných prostriedkov (tlačová správa, 30. marca 2020)
- Rozpočet EÚ: Rada schválila 454,8 milióna EUR na pomoc pri zmierňovaní následkov katastrof pre Rumunsko, Taliansko a Turecko (tlačová správa, 18. septembra 2023)
- Fond solidarity Európskej únie: Rada sa dohodla na pomoci pri zmierňovaní následkov katastrof vo výške 1 028,54 milióna EUR pre Taliansko, Slovinsko, Rakúsko, Grécko a Francúzsko (tlačová správa, 23. septembra 2024)
- Fond solidarity Európskej únie: Rada schválila 116 miliónov EUR na pomoc pri zmierňovaní následkov katastrof pre Nemecko a Taliansko (tlačová správa, 18. novembra 2024)
Pripravenosť na budúce núdzové zdravotné situácie
Pandémia COVID-19 poukázala na to, že EÚ potrebuje koordinované opatrenia, ktorými dokáže včas a efektívne reagovať na zdravotné krízy.
Na základe skúseností získaných z pandémie COVID-19 prijala EÚ štyri nariadenia v rámci balíka týkajúceho sa európskej zdravotnej únie, ktorými sa zlepšuje schopnosť Únie predchádzať cezhraničným krízovým situáciám v oblasti zdravia, odhaľovať ich a rýchlo na ne reagovať:
- nové nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia
- revidované mandáty Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúry pre lieky (EMA)
- núdzový rámec pre zdravotnícke protiopatrenia
Európska komisia okrem toho v septembri 2021 zriadila Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Úrad HERA sa zriaďuje s cieľom zabezpečiť vývoj, výrobu, obstarávanie a spravodlivú distribúciu kľúčových zdravotníckych protiopatrení v rámci EÚ.
Krízový plán v oblasti potravinovej bezpečnosti
Vypuknutie pandémie COVID-19 odhalilo zraniteľnosť európskeho potravinového reťazca voči vážnym výzvam v oblasti dodávok. V novembri 2021 Komisia uverejnila oznámenie, v ktorom načrtla plán pre nepredvídané udalosti na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti v Európe počas kríz.
Cieľom navrhovaných opatrení je pomôcť EÚ čeliť výzvam vrátane extrémnych výkyvov počasia, problémov týkajúcich sa zdravia rastlín a zvierat a nedostatku kľúčových vstupov, ako sú hnojivá, energia a práca. Patrí medzi ne vytvorenie európskeho mechanizmu pripravenosti a reakcie na krízy v oblasti potravinovej bezpečnosti (EFSCM) a zriadenie expertnej skupiny zloženej z odborníkov z členských štátov, príslušných zainteresovaných strán a zástupcov krajín mimo EÚ, ktorá bude pravidelne zasadať s cieľom zabezpečiť, aby bola EÚ plne pripravená na potenciálne výzvy v oblasti dodávok potravín.
Ministri EÚ na decembrovom zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo schválili závery o tomto pláne, v ktorých uznali potrebu zabezpečiť odolnosť európskeho potravinového systému voči potenciálnym rizikám a krízam v budúcnosti. Ministri sa zhodli na tom, že poznatky získané z pandémie COVID-19 by mali byť podkladom pre prístup EÚ k budúcim katastrofám.
Ministri poľnohospodárstva členských štátov EÚ v marci 2022 rokovali v rámci videokonferencie o riziku významného vplyvu na agropotravinársky sektor po invázii Ruska na Ukrajinu. V rámci prerokúvaných opatrení Komisia informovala ministrov o svojom pláne aktivovať európsky mechanizmus pripravenosti a reakcie na krízy v oblasti potravinovej bezpečnosti (EFSCM) s cieľom monitorovať situáciu na trhu.
Akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti
Rada v septembri 2024 prijala akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti (IMERA).
Cieľom nástroja IMERA je predvídať vplyv budúcich kríz, pripraviť sa na ne a reagovať na ne s využitím sily vnútorného trhu.
Na základe skúseností získaných z núdzových situácií, ako je pandémia COVID-19, vojna Ruska proti Ukrajine a kríza dodávok energie, sa novým mechanizmom posilní vnútorný trh v čase krízy prostredníctvom:
- uľahčenia pohybu tovaru, služieb a osôb
- monitorovania dodávateľských reťazcov
- zabezpečenia prístupu ku kritickému tovaru
Akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti
Nútené licencie
EÚ vypracovala nové pravidlá udeľovania nútených licencií, ktoré sa budú uplatňovať v celej Únii v prípade krízy.
Nútená licencia poskytuje vláde možnosť umožniť tretej strane používať patent bez povolenia majiteľa patentu.
V krízových situáciách môže udelenie nútených licencií pomôcť získať prístup ku kľúčovým produktom a technológiám, napríklad ak majiteľ patentu nemá kapacitu na výrobu kľúčového výrobku v potrebnom množstve a ak nie je možné uzavrieť dobrovoľnú dohodu.
Nútené licencie by sa mali udeľovať až po aktivácii núdzového alebo krízového režimu na úrovni EÚ.
Rada 27. októbra 2025 schválila nové nariadenie, ktorým sa:
- zdôrazňuje povaha udeľovania nútených licencií ako krajného opatrenia
- plyn, čipy a výrobky obranného priemyslu ponechávajú mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia
- zabezpečuje, aby neexistovala povinnosť zverejňovať obchodné tajomstvá
Odolnosť voči fyzickým a digitálnym rizikám
Európska rada na svojom zasadnutí 20. a 21. októbra 2022 dôrazne odsúdila akty sabotáže namierené proti kritickej infraštruktúre vrátane plynovodu Nord Stream a uviedla, že EÚ bude na akékoľvek úmyselné narušenie kritickej infraštruktúry alebo iné hybridné akcie odpovedať jednotne a rozhodne.
Lídri EÚ vyzvali členské štáty, aby v záujme zvýšenia odolnosti kritickej infraštruktúry:
- prijali naliehavé a účinné opatrenia
- spolupracovali medzi sebou, s Európskou komisiou a ďalšími príslušnými aktérmi
EÚ v súčasnosti pracuje na nových pravidlách na zvýšenie odolnosti fyzických a digitálnych kritických subjektov.
Ochrana sietí a informačných systémov
V roku 2016 prijala EÚ smernicu o bezpečnosti sietí a informačných systémov (NIS), ktorá bola vôbec prvým celoúnijným legislatívnym opatrením zameraným na zintenzívnenie spolupráce medzi krajinami EÚ v nesmierne dôležitej otázke kybernetickej bezpečnosti.
V tejto smernici sa stanovujú bezpečnostné povinnosti prevádzkovateľov základných služieb v kľúčových odvetviach, ako sú nemocnice, energetické siete, železnice, dátové centrá, orgány verejnej správy, výskumné laboratóriá a podniky vyrábajúce kritické zdravotnícke pomôcky a lieky. Predstavovala tiež kľúčový krok smerom k posilneniu kybernetickej odolnosti v EÚ.
Európska komisia v rámci stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ v decembri 2020 navrhla revidovanú smernicu NIS (NIS2). Týmto novým návrhom reaguje na vyvíjajúce sa prostredie hrozieb a zohľadňuje digitálnu transformáciu našej spoločnosti, ktorú urýchlila kríza COVID-19.
Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o nových opatreniach, ktorými sa:
- zabezpečí lepšie riadenie rizík a incidentov a spolupráca
- rozšíri rozsah pôsobnosti pravidiel
Ochrana kritickej infraštruktúry
Rada v decembri 2022 prijala nové pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby kritické odvetvia, ako je energetika, voda, doprava a zdravotníctvo, boli schopné prevencie, ochrany, reakcie, zvládania situácií a zotavenia sa, pokiaľ ide o:
- hybridné útoky
- prírodné katastrofy
- teroristické hrozby
- núdzové situácie v oblasti verejného zdravia
Cieľom pravidiel je znížiť zraniteľnosť a posilniť fyzickú odolnosť kritických subjektov.
Kritické subjekty sú subjekty poskytujúce základné služby, ktoré sú kľúčové pre zachovanie nevyhnutných spoločenských funkcií, hospodárskych činností, verejného zdravia, bezpečnosti a ochranu životného prostredia. Jednou z kľúčových zložiek kritického subjektu je jeho infraštruktúra. Tá môže zahŕňať prostriedky, zariadenia, vybavenie, sieť alebo systém potrebné na poskytovanie základnej služby.
Podľa nových pravidiel budú musieť kritické subjekty:
- identifikovať všetky relevantné riziká, ktoré môžu významne narušiť poskytovanie základných služieb
- prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie ich odolnosti
- informovať príslušné orgány o rušivých incidentoch
Rada v decembri 2022 prijala aj odporúčanie o odolnosti kritickej infraštruktúry s cieľom reagovať na akty sabotáže proti plynovodu Nord Stream.
Týmto odporúčaním sa posilňuje kapacita EÚ chrániť svoju kritickú infraštruktúru a vzťahuje sa na tri prioritné oblasti: pripravenosť, reakcia a medzinárodná spolupráca.
Bezpečnosť informačných technológií vo finančnom sektore
Rada 28. novembra 2022 prijala akt o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) s cieľom ďalej posilniť bezpečnosť informačných technológií finančných subjektov.
DORA stanovuje jednotné požiadavky na bezpečnosť sietí a informačných systémov:
- spoločností a organizácií pôsobiacich vo finančnom sektore
- kritických tretích strán, ktoré im poskytujú služby súvisiace s IKT
Tento akt vytvára regulačný rámec pre digitálnu prevádzkovú odolnosť, takže všetky spoločnosti budú musieť zabezpečiť, aby boli schopné odolávať všetkým typom narušení a hrozieb súvisiacich s IKT, reagovať na ne a zvládať ich.
Nové pravidlá vytvárajú spoľahlivý rámec, ktorý posilní bezpečnosť IT vo finančnom sektore, bude predchádzať kybernetickým hrozbám a bude ich zmierňovať.
Digitálne financie
Posledná revízia textu: 26. mája 2025