"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre zahraničné veci viedla strategickú diskusiu o tom, ako môže EÚ pomôcť zmierniť vplyv ruskej agresie voči Ukrajine na západný Balkán. Ministri preskúmali možné opatrenia EÚ na presnejšie zameranie politickej angažovanosti EÚ v regióne a uvažovali o tom, ako pomôcť partnerom zo západného Balkánu zvýšiť ich odolnosť voči tretím aktérom a hybridným hrozbám.
Všetci naši partneri pociťujú priamy vplyv vojny Ruska na celý svet: na ceny energií, na nedostatok potravín a na infláciu. Budeme musieť prispôsobiť našu finančnú podporu novým potrebám a do týchto opatrení zapojíme našich partnerov s cieľom zmierniť účinky tejto nadchádzajúcej krízy.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Počas pracovného obeda sa k ministrom zahraničných vecí EÚ pripojili ministri zahraničných vecí šiestich partnerov zo západného Balkánu a diskutovali o budúcnosti tohto regiónu na jeho ceste do Európskej únie.
Rada privítala rozhodnutie tých partnerov, ktorí sa v plnej miere zosúladili so zahraničnou politikou EÚ a pripojili sa k sankciám, a vyjadrila jasné očakávanie, že všetci partneri v regióne, najmä kandidátske krajiny sa prihlásia k európskym hodnotám a európskej zahraničnej politike.
Ministri tiež vyzvali partnerov zo západného Balkánu, aby pri riešení svojich vnútroštátnych problémov, reforiem a otvorených bilaterálnych otázok mysleli a postupovali strategickejšie.
Rada rokovala o situácii v Bosne a Hercegovine a potvrdila záväzok EÚ presadzovať európsku perspektívu tejto krajiny ako jednej, jednotnej a zvrchovanej krajiny. Rušenie reforiem a rozbíjanie štátnych inštitúcií sú nezlučiteľné s európskou perspektívou a neakceptovateľné.
Pokiaľ ide o dialóg medzi Belehradom a Prištinou, ministri zopakovali, že očakávajú plné dodržiavanie a vykonávanie všetkých predchádzajúcich dohôd a postupnú normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom*.
*Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.
Ruská agresia voči Ukrajine
Rada pre zahraničné veci rokovala o prebiehajúcej agresii Ruska voči Ukrajine a sústredila sa na najnovší vývoj na mieste a na línie činnosti EÚ. Konkrétne ministri rokovali o podpore Ukrajiny zo strany EÚ, diplomatických kontaktoch, odstrašujúcich opatreniach, manipulovaní informácií a zasahovaní zo strany Ruska, ako aj o úsilí zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti.
Minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba a ministerka zahraničných vecí Kanady Mélanie Jolyová sa tiež zapojili do diskusie.
Urobili sme analýzu každého spôsobu, ako môžeme poskytnúť finančnú podporu: vzhľadom na zhoršujúcu sa humanitárnu krízu, na okamžité finančné potreby Ukrajiny počas vojny a na účely povojnovej obnovy krajiny a sebaobrany.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Ministri zvážili návrh poskytnúť ďalších 500 miliónov EUR z Európskeho mierového nástroja na dodávky zbraní na Ukrajinu.
Ministri tiež uvažovali o možnostiach, ako podporiť hospodárstvo Ukrajiny prostredníctvom liberalizácie obchodu a opatrení na uľahčenie dopravy. EÚ už pomáha Ukrajine naďalej produkovať a vyvážať obilniny a pšenicu do celého sveta tým, že nedávno prijala akčný plán EÚ pre koridory solidarity EÚ – Ukrajina.
Rada sa venovala otázke manipulovania informácií zo strany Ruska a jeho pokusu zvaliť vinu za rastúce následky jeho agresie na celom svete nielen na Ukrajinu, ale aj na EÚ a západ vo všeobecnosti. Rada kategoricky odmietla naratív Ruska a bude proti nemu naďalej bojovať. Nedostatok energií a potravín a rast cien sú výsledkom nevyprovokovanej a neoprávnenej útočnej vojny Ruska.
EÚ sa spolu s G7, G20 a Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo snaží o zmiernenie negatívnych účinkov agresie Ruska a o zabezpečenie zásobovania všetkých krajín potravinami.
Vysoký predstaviteľ informoval Radu o svojej nedávnej návšteve Latinskej Ameriky, kde sa stretol s lídrami v Čile a Paname.
Poskytol aj aktuálne informácie o finančnej podpore Palestíny zo strany EÚ v nadväznosti na aprílové zasadnutie Rady pre zahraničné veci.
Rada bola tiež informovaná o situácii v Etiópii, o prebiehajúcom napätí vo východnom Stredozemí a o stave žiadostí dvoch členských štátov EÚ o vstup do NATO.
Závery Rady
Rada schválila závery o strategickom prístupe EÚ k podpore odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie bývalých bojovníkov.
Rovnocennosť terénnych inšpekcií a určitého osiva vyprodukovaného v Bolívii
Ministri prijali návrh Komisie na udelenie rovnocennosti výrobe a inšpekciám v teréne, pokiaľ ide o množiteľský porast pre produkciu osiva obilnín a množiteľský porast pre produkciu osiva olejnín a priadnych rastlín v Bolívii. Schválením Rady sa Bolívia zaradí medzi tretie krajiny, ktorých systém certifikácie osív bude uznaný ako rovnocenný so systémom EÚ, čím sa umožní dovoz osiva ciroku, kukurice a slnečnice z Bolívie na trh EÚ.
Všetci naši partneri pociťujú priamy vplyv vojny Ruska na celý svet: na ceny energií, na nedostatok potravín a na infláciu. Budeme musieť prispôsobiť našu finančnú podporu novým potrebám a do týchto opatrení zapojíme našich partnerov s cieľom zmierniť účinky tejto nadchádzajúcej krízy.