"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre zahraničné veci rokovala o vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine na spoločnom zasadnutí v Luxemburgu, na ktorom sa zišli ministri zahraničných vecí EÚ a ministri obrany EÚ.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a ukrajinský minister obrany Rustem Umerov sa pripojili na začiatku zasadnutia prostredníctvom videokonferencie a informovali o najnovšom vývoji v teréne a o súčasných prioritách Ukrajiny.
Podľa ukrajinských údajov Rusko za prvé štyri mesiace tohto roka použilo okrem riadených striel a dronov aj 7000 riadených bômb, čo je približne 60 riadených bômb denne, pričom ostreľovanie na východe krajiny stále neustáva. Toto je súčasť Putinovej stratégie.
Na druhej strane je zrejmé, že Ukrajine chýbajú zbrane na sebaobranu a odrazenie vojnovej agresie Ruska.
[...] Je očividné, že je naliehavo potrebné, aby Európska únia a všetci spojenci Ukrajiny konali. Najdôležitejšie je poskytnúť batérie protivzdušnej obrany a munície pre tieto batérie.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Vysoký predstaviteľ zdôraznil, že je dôležité poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany a riadené strely a navrhol, aby sa urýchlené dodanie týchto položiek koordinovalo na úrovni EÚ.
Počas rokovaní ministrov viaceré členské štáty preukázali, že sú pripravené zvážiť konkrétnu pomoc alebo prispieť k existujúcim iniciatívam, ako je česká iniciatíva týkajúca sa munície či nemecká iniciatíva týkajúca sa protivzdušnej obrany.
Rada pre zahraničné veci rokovala o situácii na Blízkom východe s osobitným dôrazom na neustále sa zhoršujúcu humanitárnu situáciu v pásme Gazy a riziko eskalácie v širšom regióne.
V súvislosti s týmto rizikom Rada opätovne zdôraznila, že je potrebné, aby všetci v regióne zachovávali zdržanlivosť a prijímali opatrenia na zmierňovanie napätia. V súvislosti s destabilizačnými činnosťami Iránu v tomto regióne sa dohodli ďalšie kroky.
Dosiahli sme politickú dohodu o rozšírení súčasného režimu bezpilotných vzdušných prostriedkov s cieľom uložiť sankcie Iránu zahŕňajúce riadené strely a ich prípadné transfery do Ruska – vrátane výroby riadených striel; po druhé, o rozšírení zemepisnej oblasti tohto rámca tak, aby zahŕňal dodávky dronov a riadených striel nielen do Ruska, ale do celého regiónu Blízkeho východu a Červeného mora a po tretie, o rozšírení zoznamu zakázaných súčastí dronov.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Pokiaľ ide o Gazu, vysoký predstaviteľ zdôraznil, že sa nedosiahol žiaden pokrok týkajúci sa prepustenia rukojemníkov, vyhliadok na prímerie či skutočné zmiernenie pretrvávajúcej humanitárnej katastrofy. Ďalej zdôraznil, že kým bude v Gaze pokračovať vojna, nebude v tomto regióne trvalá stabilita.
Ministri EÚ sa dohodli, že na budúce zasadnutie Rady pre zahraničné veci znovu pozvú izraelského ministra zahraničných vecí a nového predsedu vlády Palestínskej samosprávy.
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
V nadväznosti na neformálnu výmenu názorov s osobným vyslancom generálneho tajomníka OSN pre túto krajinu Ramtánom Lamámrom, ktorý sa na začiatku rokovania prostredníctvom videokonferencie pripojil, rokovala Rada pre zahraničné veci o situácii v Sudáne.
Rada rokovala najmä o tom, ako posilniť koordináciu s OSN, ale aj s Africkou úniou a ďalšími medzinárodnými partnermi.
EÚ chce prispieť k udržateľnému prímeriu, podporiť regionálne a medzinárodné sprostredkovateľské úsilie a zdôrazniť význam spolupráce a koordinácie medzi rôznymi iniciatívami zameranými na sprostredkovanie.
15. apríla sme si pripomenuli smutné prvé výročie vypuknutia vojny medzi aktérmi vojenského prevratu v Sudáne, sudánskymi ozbrojenými silami (SAF) a Jednotkami rýchlej podpory (RSF). Francúzsko, Nemecko a EÚ zorganizovali na tento deň v Paríži „Medzinárodnú humanitárnu konferenciu pre Sudán a susedné krajiny“.
Ministri upozornili na situáciu v Gruzínsku a vyjadrili znepokojenie v súvislosti s novým zákonom o transparentnosti zahraničného vplyvu, ktorý bol nedávno predložený gruzínskemu parlamentu.
