"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
Rada prijala 14. balík hospodárskych a individuálnych reštriktívnych opatrení, ktoré sú zamerané na odvetvia ruského hospodárstva s vysokou hodnotou a sťažujú obchádzanie sankcií EÚ.
Po videokonferencii s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom, ktorý svojich partnerov z EÚ informoval o najnovšom vývoji v teréne, ako aj o najnaliehavejších potrebách Ukrajiny, rokovala Rada pre zahraničné veci o ruskej útočnej vojne proti Ukrajine.
Následná diskusia sa zamerala na vojenskú podporu EÚ pre Ukrajinu.
Musíme Ukrajine dodať viac prostriedkov protivzdušnej obrany, viac munície a väčšmi podporiť rozvoj jej vlastných priemyselných kapacít. Putin naďalej útočí a zameriava sa najmä na energetickú infraštruktúru. Očividne chce dokázať, že Ukrajina je zraniteľná; my musíme dokázať, že Ukrajinu budeme podporovať.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Ministri uvítali rozhodnutie o využívaní neočakávaných ziskov z imobilizovaných ruských aktív prijaté minulý týždeň, ktoré umožní prideliť tieto zisky Európskemu mierovému nástroju. Tak bude možné urýchlene v praxi využiť neočakávané zisky pochádzajúce z ruských aktív, ktoré boli v Európe imobilizované v dôsledku reštriktívnych opatrení v prospech Ukrajiny. Ich suma by mala dosiahnuť 1,4 miliardy EUR a bude k dispozícii v priebehu nasledujúceho mesiaca.
Vysoký predstaviteľ zdôraznil, že Rada finalizuje bezpečnostné záväzky EÚ voči Ukrajine. EÚ týmto rozhodnutím vyšle Rusku jasný signál, že je odhodlaná naďalej podporovať Ukrajinu.
Situácia na Blízkom východe
Rada pre zahraničné veci rokovala o vývoji na Blízkom východe, pričom sa zamerala na situáciu v teréne, okrem iného na humanitárnu situáciu v Gaze a utrpenie rukojemníkov.
Vysoký predstaviteľ zdôraznil, že tri týždne po tom, ako prezident USA Biden predložil svoj plán prímeria a získal silnú medzinárodnú podporu, najmä zo strany EÚ, stále nebadať ani náznak možného prímeria. Poukázal aj na to, že bez prímeria pretrvávajú neprekonateľné ťažkosti s humanitárnou podporou.
Rada v tejto súvislosti rokovala o podpore Palestínskej samosprávy a UNRWA, ako aj iných agentúr OSN.
Ministri sa zaoberali aj rastúcim napätím na severnej hranici Izraela a vážnym rizikom rozšírenia konfliktu do regiónu. Vysoký predstaviteľ vyjadril podporu aktívnemu sprostredkovateľskému úsiliu pod vedením USA a Francúzska zameranému na zmiernenie konfrontácie medzi Izraelom a Hizballáhom, ako aj Libanonu a Cypru, ktorých Hizballáh ohrozuje.
Rada napokon rokovala o tom, ako by EÚ mohla podporiť hľadanie politického riešenia konfliktu a dohodla sa na pokračovaní a zintenzívnení spolupráce s medzinárodnými partnermi s cieľom obnoviť politický proces smerujúci k riešeniu v podobe existencie dvoch štátov. Rokovala aj o možnosti zriadiť asociačnú radu s Izraelom.
Západný Balkán
K ministrom zahraničných vecí EÚ sa potom pripojilo šesť ministrov zahraničných vecí z partnerských krajín západného Balkánu. Počas obeda viedli neformálnu diskusiu o dôraznejšej spoločnej angažovanosti v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Sme pripravení ďalej prehĺbiť postupnú integráciu a rozšíriť našu podporu aj na partnerov zo západného Balkánu. Okrem toho očakávame, že spolu s nami budú obhajovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách a predovšetkým Ukrajinu, najmä pokiaľ ide o opatrenia prijaté na boj proti ruskej invázii na Ukrajinu. Zosúladenie našich partnerov so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou vyjadruje ich strategickú voľbu a záväzok k členstvu v EÚ. Udržiavanie úzkych väzieb s Putinovým režimom nie je zlučiteľné s budovaním spoločnej budúcnosti s EÚ a v rámci nej.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Gruzínsko
Rada pre zahraničné veci rokovala o Gruzínsku, pričom nadviazala na výmenu názorov z májového zasadnutia Rady. Zamerala sa najmä na politický vývoj v krajine, ktorého súčasťou je prijatie a presadzovanie zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu.
Musíme s poľutovaním konštatovať, že o Európskej únii a jej hodnotách sa šíria rozsiahle dezinformácie, a to aj z úst oficiálnych aktérov. Počuli sme gruzínske hlasy na najvyššej úrovni, ktoré prekvapivo tvrdili, že tento zákon približuje ich krajinu k Európskej únii. Poviem to jasne. Nie. Tento zákon a celý negatívny vývoj s ním spojený Gruzínsko od Európskej únie vzďaľuje. [...] Budeme intenzívnejšie podporovať občiansku spoločnosť a médiá, budeme bojovať proti dezinformáciám a zvýšime podporu volebného procesu.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Rada rokovala o tom, ako by mohla postupovať, ak by sa situácia zhoršila. Vývoj bude naďalej monitorovať a podľa potreby prispôsobí opatrenia EÚ.
Oblasť veľkých jazier a Tunisko
Rada pre zahraničné veci si vymenila názory na oblasť Veľkých jazier v Afrike vrátane prebiehajúcej krízy vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky (KDR) a jej regionálnych a geopolitických dôsledkov. Vysoký predstaviteľ oznámil, že EÚ čoskoro vymenuje osobitného vyslanca pre tento región, ktorý bude vykonávať stratégiu EÚ.
V rámci aktuálnych udalostí bola Rada informovaná o politickom vývoji v Tunisku a rokovala o potrebe najprv spoločne posúdiť situáciu a následne zvážiť, ako najlepšie riadiť partnerstvo EÚ s touto krajinou a pokračovať v podpore EÚ pre tuniský ľud.
Závery Rady
Rada schválila závery na tieto témy:
Hodnotenie nástroja na financovanie vonkajšej činnosti NDICI – Globálna Európa v polovici obdobia
