"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
Rada pre zahraničné veci rokovala o ruskej agresii voči Ukrajine po videotelekonferenčnom vstupe ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu, ktorý informoval svojich partnerov z EÚ o najnovšom vývoji na mieste a o najnaliehavejších ukrajinských potrebách, najmä pokiaľ ide o systémy protivzdušnej obrany a energetickú infraštruktúru.
V následnej diskusii mnohí ministri odsúdili raketové útoky Ruska na civilné obyvateľstvo a nedávny útok na detskú nemocnicu v Kyjeve.
Rada sa potom zamerala na vojenskú podporu EÚ Ukrajine, pričom sa zaoberala potrebou odblokovať podporu EÚ v rámci Európskeho mierového nástroja. Pokiaľ ide o použitie neočakávaných ziskov pochádzajúcich z imobilizovaných ruských aktív, vysoký predstaviteľ informoval ministrov EÚ o pokroku smerom k prvému prevodu vo výške 1,4 miliardy EUR, ktorý sa očakáva začiatkom augusta, pričom táto suma sa použije na financovanie nákupu prioritného vojenského vybavenia (protivzdušná obrana, delostrelecké systémy a munícia), ako aj obstarávania od ukrajinského obranného priemyslu.
Rada potom rokovala o ďalších krokoch po samite o mieri, ktorý sa nedávno konal vo Švajčiarsku. Vysoký predstaviteľ v tejto súvislosti zdôraznil, že EÚ musí urobiť viac pre zapojenie globálnych partnerov na celom svete a že mierový plán Zelenského je naďalej jediným skutočným mierovým plánom, ktorý EÚ podporuje.
Jediný, kto je provojnový, je Putin, ktorý vyzýva na rozdelenie a vzdanie sa Ukrajiny ako podmienky pre akékoľvek rozhovory a akékoľvek prímerie. A každý deň zasiela pripomienky vo forme tisícov riadených striel, dronov, kĺzavých bômb a väčšej vojenskej ofenzívy. Takže, ak chcete hovoriť o strane, ktorá vedie vojnu, hovorte o Putinovi, nie o Európskej únii.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Vysoký predstaviteľ napokon oznámil, že neformálne zasadnutia ministrov obrany a zahraničných vecí naplánované na koniec augusta sa uskutočnia v Bruseli.
Európska investičná banka
Ministri zahraničných vecí EÚ si počas obeda neformálne vymenia názory s prezidentkou Európskej investičnej banky Nadiou Calviñovou.
Ministri uvítali rozširujúcu sa úlohu EIB v oblasti bezpečnostného a obranného priemyslu, vyjadrili záujem ísť ešte ďalej a vyzvali na poskytnutie krátkodobej podpory Ukrajine. Uvítali tiež zvýšenú podporu skupiny EIB pre ukrajinský energetický systém a podnikateľskú sféru.
Prezidentka EIB tiež potvrdila záväzok EIB prispievať k finančnej stabilite v Predjordánsku a podporovať reformný program Palestínskej samosprávy v súlade s podporou zo strany Komisie.
Situácia na Blízkom východe
Rada pre zahraničné veci rokovala o vývoji na Blízkom východe, pričom sa zamerala na situáciu v teréne, vrátane humanitárnej situácie v Gaze a situácie rukojemníkov.
Radu stručne informovali osobitní zástupcovia EÚ pre ľudské práva Olof Skoog a pre mierový proces na Blízkom východe Sven Koopmans.
Po takmer desiatich mesiacoch – 290 dňoch – vojna v Gaze zúri naďalej a sme svedkami nových nútených evakuácií vyčerpaných civilistov. V Gaze je viac ako 17 000 sirôt. A prístup k humanitárnej pomoci, ktorý bol vždy zložitý, sa teraz zrútil.
Prežitie prakticky každého v Gaze je závislé od pomoci. 96 % obyvateľov Gazy trpí akútnou potravinovou neistotou. Môžete hovoriť čokoľvek, čo chcete, je to však hrôza, neúnosná, a musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ju zastavili. V záujme našej vlastnej ľudskosti.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Vysoký predstaviteľ poznamenal, že rokovania o prímerí a prepustení rukojemníkov nanešťastie nepriniesli z hľadiska blízkej budúcnosti pozitívny výsledok.
Ministri počas diskusie rokovali o rizikách regionálnej eskalácie a o najnovšom poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora. Rokovali aj o tom, ako nadviazať na spoluprácu s arabskými partnermi a inými partnermi smerom k zmysluplnému procesu vedúcemu k riešeniu v podobe existencie dvoch štátov.
V Rade sa tiež uskutočnila výmena názorov na to, ako čo najlepšie zintenzívniť podporu EÚ pre Palestínsku samosprávu, aby sa v prospech Palestínčanov aj Izraelčanov zabránilo jej kolapsu. V tejto súvislosti Komisia informovala ministrov EÚ o politickej a finančnej pomoci EÚ Palestínskej samospráve vo forme významného viacročného podporného balíka, ktorým sa podporí program reforiem Palestínskej samosprávy.
Rada napokon zhodnotila prebiehajúce prípravy na zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Izrael.
Aktuálne záležitosti
V rámci aktuálnych záležitostí sa na základe nedávnej správy o pokroku, ktorú vypracovali ESVČ a Komisia, uskutočnila v Rade výmena názorov na digitálnu diplomaciu.
Závery Rady a iné rozhodnutia
Rada schválila závery o začatí dialógu o liberalizácii vízového režimu s Arménskom.
Rada napokon predĺžila reštriktívne opatrenia EÚ vzhľadom na pokračujúce konanie Ruskej federácie, ktorým sa destabilizuje situácia na Ukrajine, do 31. januára 2025 a zaradila štyri osoby a dva subjekty na zoznam v súvislosti so závažným porušovaním ľudských práv vrátane mučenia a systematického a rozšíreného sexuálneho a rodovo motivovaného násilia.
