Ako EÚ reagovala na energetickú krízu v roku 2022

Ako EÚ reagovala na energetickú krízu

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine a využívanie energie ako politickej zbrane mali na trhy s energiou ničivý vplyv. Energetická kríza vyvrcholila v auguste 2022, keď ceny energií dosiahli rekordne vysoké hodnoty. Mimoriadne vysoké účty za energiu tvrdo zasiahli ľudí a podniky v celej EÚ.

Krajiny EÚ reagovali jednotne a rýchlo. Len niekoľko týždňov po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu, vedúci predstavitelia 27 členských štátov EÚ rozhodli, že EÚ čo najskôr začne prechod od závislosti od ruských fosílnych palív, a to:

• diverzifikáciou dodávok a dodávateľov
• znížením využívania fosílnych palív a urýchlením prechodu na čistejšiu energiu

Európska komisia čoskoro spustila plán REPowerEU – plán na zvýšenie energetickej autonómie EÚ a posilnenie čistej energie.

Krajiny EÚ počas nasledujúcich mesiacov v Rade neúnavne pracovali na prijatí právnych predpisov, ktorými sa mali splniť ciele plánu REPowerEU.

Pri väčšine rozhodnutí Rada konala samostatne ako zákonodarca EÚ, ako to umožňuje článok 122 Zmluvy o fungovaní EÚ v núdzových situáciách.

Krajiny EÚ prijali v Rade za menej ako rok šesť balíkov legislatívnych opatrení. Predpisy boli prijaté v rekordnom čase – prechod od fázy návrhu až po nadobudnutie účinnosti trval v priemere len niekoľko mesiacov v porovnaní s dvoma rokmi, ktoré sú vo všeobecnosti potrebné na prijatie právnych predpisov EÚ.

Spolupráca a solidarita

Spolupráca sa ukázala ako najlepší spôsob, ako mohli krajiny EÚ zmierniť vplyv krízy a znížiť spoločné a individuálne riziká spojené s dodávkami energie.

Ministri energetiky 27 členských štátov EÚ usporiadali od začiatku rozsiahlej invázie Ruska na Ukrajinu do konca roka 2022 desať zasadnutí Rady, pričom niektoré boli zvolané vo veľmi krátkom čase. Tieto zasadnutia boli kľúčové z hľadiska dohody o spoločných pravidlách na lepšiu ochranu občanov a podnikov pred rastúcimi nákladmi na energiu.

Solidarita medzi krajinami EÚ mala zásadný význam pre zabezpečenie dodávok plynu, najmä do tých krajín, ktoré boli viac závislé od ruskej energie, a preto boli viac postihnuté znižovaním dodávok.

Výsledky spoločných opatrení

Spoločné úsilie sa vyplatilo. Po mesiacoch prudkých rastov sa cena plynu v EÚ ku koncu roka 2022 výrazne znížila a v roku 2023 ostala relatívne stabilná. V decembri 2023 stála jedna megawatthodina (MWh) plynu 34 EUR, čo je takmer deväťkrát menej ako v čase vrcholu krízy, keď cena dosiahla viac ako 300 EUR/MWh.

Bezpečnosť dodávok

Zásobníky plynu boli v októbri 2023 naplnené na viac ako 99 % kapacity a v októbri 2024 na viac ako 90 % kapacity. Tým sa zabezpečili veľké zásoby pred oboma vykurovacími sezónami.

Zníženie dopytu po energii

Krajiny EÚ spolupracovali na znížení dopytu po energii. Spotreba plynu od augusta 2022 do mája 2024 klesla o 18 % v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi.

Zníženie závislosti od Ruska

EÚ rýchlo diverzifikovala dovoz energie z iných krajín ako Rusko. Dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) a potrubného zemného plynu klesol zo 45 % v predkrízových rokoch na 13 % v roku 2025 a od konca roka 2026, resp. jesene 2027 bude úplne zakázaný.

Podpora obnoviteľných zdrojov energie

Rok 2023 bol novým rekordným rokom pre slnečnú energiu – nainštalovalo sa 56 gigawattov novej fotovoltickej kapacity, čo je o 60 % viac ako v roku 2021 (26 GW). V máji 2022 sa v EÚ po prvýkrát vyrábalo viac elektriny z veternej a slnečnej energie než z fosílnych palív.

• Stav energetickej únie v roku 2025

Núdzové opatrenia v praxi

1. Diverzifikácia dodávok energie

Viac ako polovica všetkej energie dostupnej v EÚ sa dováža. Zatiaľ čo v roku 2020 bolo Rusko stále hlavným dodávateľom fosílnych palív do EÚ, po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022 sa to rýchlo zmenilo. Lídri EÚ sa v marci 2022 dohodli, že postupne ukončia závislosť EÚ od dovozu ruského plynu, ropy a uhlia. Výsledkom je, že hlavnými dodávateľmi fosílnych palív do EÚ sú v súčasnosti krajiny ako Spojené štáty, Nórsko, Alžírsko a Austrália.

Diverzifikácia dodávok a dodávateľov je nevyhnutným krokom na posilnenie energetickej odolnosti a autonómie EÚ, najmä v prípade nedostatku energie.

Opatrenia EÚ:

• postupné ukončenie dovozu energie z Ruska
• zvýšenie objemu dovozu z partnerských krajín, najmä z USA a Nórska
• zintenzívnenie dovozu LNG

Rada v januári 2026 prijala nariadenie o úplnom ukončení dovozu ruského LNG a potrubného plynu, a to od konca roka 2026, resp. od jesene 2027.

• Dovoz ruského plynu: Rada s konečnou platnosťou schválila postupný zákaz (tlačová správa, 26. januára 2026)
• Neformálne zasadnutie hláv štátov alebo predsedov vlád, Versailles 10. – 11. marca 2022
• REPowerEU (Európska komisia)

2. Budovanie zásob

Keď sa počas energetickej krízy zhoršila predvídateľnosť dodávok plynu, okrem iného preto, že Rusko prerušilo dodávky do viacerých krajín EÚ, Rada prijala naliehavé opatrenia s cieľom:

• zaistiť dodávky plynu na vykurovaciu sezónu
• znížiť v EÚ dopyt po plyne

Rada v júni 2022 prijala nariadenie s cieľom zabezpečiť, aby sa každý rok pred vykurovacou sezónou naplnili zásobníky plynu aspoň na 90 % kapacity. Tým sa zabezpečilo, že krajiny EÚ mali dostatočné zásoby na vykurovanie domov a prevádzku podnikov.

Rada v júli 2025 predĺžila platnosť týchto pravidiel o dva roky a zaviedla dodatočnú flexibilitu, ktorá členským štátom umožní prispôsobiť sa neustále sa vyvíjajúcim trhovým podmienkam a bojovať proti potenciálnej manipulácii s trhom.

Zásoby plynu v EÚ v posledných rokoch

3. Znižovanie účtov za energie

Krajiny EÚ prijali núdzové nariadenie s cieľom pomôcť občanom a podnikom najviac postihnutým energetickou krízou.

Nariadenie obsahuje tri núdzové opatrenia:

• zníženie spotreby elektriny
• zastropovanie tržieb výrobcov elektrickej energie
• získanie solidárneho príspevku od podnikov pôsobiacich v oblasti fosílnych palív

Nové pravidlá umožnili členským štátom vyberať finančné prostriedky z nadmerných ziskov energetických spoločností a prerozdeľovať ich medzi najzraniteľnejšie osoby a podniky v EÚ, čím sa poskytuje priama podpora tým, ktorí majú ťažkosti s platením účtov za energie.

• Rada formálne prijala núdzové opatrenia na zníženie cien energie (tlačová správa, 6. októbra 2022)

EÚ okrem toho pracovala na reforme koncepcie trhu s elektrinou. Cieľom reformy je zabrániť prudkým nárastom cien elektriny so zameraním na:

• lepšiu ochranu spotrebiteľov
• väčšiu stabilitu pre podniky
• zvýšenie podielu zelenej elektriny

V súčasnom trhovom modeli je cena elektriny určená zdrojom energie s najvyššou cenou (počas energetickej krízy to bol plyn). Cieľom reformy je znížiť závislosť cien elektriny od cien fosílnych palív, a tým znížiť účty za elektrinu, ktoré platia spotrebitelia.

Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o reforme v decembri 2023. Rada prijala reformu na jar 2024.

4. Posilnenie solidarity

Zaviedli sa aj opatrenia na posilnenie spolupráce a solidarity medzi členskými štátmi a členským štátom a energetickým spoločnostiam sa umožnilo nakupovať plyn na svetových trhoch spoločne.

Združovaním dopytu na úrovni EÚ sa krajinám EÚ poskytla lepšia vyjednávacia pozícia pri nákupoch plynu na svetových trhoch a zároveň sa zaistilo, aby sa členské štáty pri ponukách navzájom nepredbiehali.

Novými pravidlami sa tiež rozšírili dohody o solidarite medzi krajinami EÚ. Krajiny, ktoré ešte neuzavreli dohodu s iným členským štátom EÚ, mohli v prípade potreby požiadať o solidaritu.

• Opatrenia na trhu s plynom zamerané na zabezpečenie a spoločné využívanie dodávok v EÚ (infografika)
• Rada sa dohodla na podstate nových opatrení o spoločnom nákupe plynu a mechanizme solidarity (tlačová správa, 24. novembra 2022)

5. Predchádzanie prudkému nárastu cien

Krajiny EÚ prijali trhový mechanizmus, ktorým sa obmedzia obdobia mimoriadne vysokých cien plynu v EÚ, čím sa zníži vplyv zvýšenia cien na občanov a hospodárstvo.

Ako to fungovalo? Ak by ceny plynu dosiahli mimoriadne úrovne, mohol by sa uplatniť cenový strop pre transakcie s plynom.

• Trhový mechanizmus na obmedzenie nadmerného nárastu cien plynu (infografika)
• Rada sa dohodla na dočasnom mechanizme na obmedzenie nadmerných cien plynu (tlačová správa, 19. decembra 2022)

Cieľom reformy trhu s elektrinou je tiež zabrániť cenovým šokom.

6. Rýchlejší prechod na čistejšiu energiu

Dlhodobým plánom EÚ je dekarbonizácia odvetvia energetiky v súlade s jej cieľmi v oblasti klímy. Energetická kríza podnietila vedúcich predstaviteľov k zrýchleniu opatrení zameraných na dosiahnutie tohto cieľa.

Krajiny EÚ súhlasili s ambicióznejšími plánmi EÚ a urýchlením opatrení:

• nový cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov: do roku 2030 bude aspoň 42,5 % energie EÚ pochádzať z obnoviteľných zdrojov (pôvodný navrhovaný cieľ bol 40 %)
• nový cieľ v oblasti energetickej efektívnosti: EÚ do roku 2030 zníži spotrebu energie o 11,7 % v porovnaní s prognózami spotreby na rok 2030 vypracovanými v roku 2020
• opatrenia na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a urýchlenie povoľovacích konaní pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
• reforma trhu EÚ s plynom s cieľom postupne nahradiť fosílny plyn obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi vrátane vodíka

Prechod na čistejšiu energiu takisto pomáha posilniť energetickú autonómiu EÚ, keďže zelená energia sa môže vyrábať v EÚ a znižuje sa ňou závislosť od dovozu.

• Balík Fit for 55: ako EÚ plánuje podporiť energiu z obnoviteľných zdrojov (infografika)
• Balík Fit for 55: ako dosiahne EÚ vyššiu energetickú efektívnosť (infografika)
• Balík Fit for 55: balík opatrení pre trh s vodíkom a dekarbonizovaným plynom (infografika)
• Energia z obnoviteľných zdrojov: Rada prijala nové pravidlá (tlačová správa, 9. októbra 2023)

Čo spôsobilo energetickú krízu?

Ceny energie v EÚ začali v roku 2021 výrazne rásť v dôsledku oživenia hospodárstva po pandémii COVID-19, ktoré spôsobilo nárast dopytu po skvapalnenom zemnom plyne a vyššiu spotrebu plynu v Ázii.

Rozsiahla invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 mala ničivý vplyv na trh s energiou a zvýšila ceny energií na rekordnú úroveň.

Jednostranné rozhodnutie Ruska zastaviť dodávky plynu do viacerých krajín EÚ spôsobilo neistotu, čo viedlo k prudkému nárastu cien plynu. To malo vplyv aj na náklady na elektrinu, ktorej cena v EÚ súvisí s cenou fosílnych palív.

Pozri aj