Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií
Účelom jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM) je zabezpečiť riadne riešenie krízovej situácie zlyhávajúcich bánk s minimálnymi nákladmi pre daňovníkov a reálnu ekonomiku.
Rozsah pôsobnosti
Keď všetky pravidlá jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií nadobudnú účinnosť, budú sa uplatňovať na banky v členských štátoch v eurozóne a v tých krajinách EÚ, ktoré sa rozhodnú pripojiť k bankovej únii.
Štruktúra
Kľúčový prvok bankovej únie Európy – jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií pozostáva z týchto zložiek:
- Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, čo je orgán na úrovni EÚ pre riešenie krízových situácií
- spoločný fond na riešenie krízových situácií financovaný bankovým sektorom
Hlavné ciele:
- posilniť dôveru v bankový sektor
- zabrániť masovému vyberaniu vkladov z bánk a rozšíreniu nákazy
- minimalizovať negatívny vzťah medzi bankami a štátmi
- odstrániť fragmentáciu na vnútornom trhu s finančnými službami
Ako funguje jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (Infografika)
1. Jednotná rada pre riešenie krízových situácií
Hlavný rozhodovací orgán jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií – jednotná rada:
- rozhoduje o programoch riešenia krízových situácií v prípade zlyhávajúcich bánk (zahŕňajú uplatnenie nástrojov na riešenie krízových situácií a použitie jednotného fondu na riešenie krízových situácií)
- je priamo zodpovedná za fázy plánovania a riešenia krízových situácií cezhraničných a veľkých bánk bankovej únie, nad ktorými vykonáva dohľad priamo Európska centrálna banka
- je zodpovedná za všetky prípady riešenia krízových situácií bez ohľadu na veľkosť banky, ak si riešenie krízovej situácie vyžaduje využitie jednotného fondu na riešenie krízových situácií
- nesie konečnú zodpovednosť za všetky banky v bankovej únii, a preto sa môže kedykoľvek rozhodnúť uplatniť svoje právomoci vo vzťahu ku ktorejkoľvek banke
Zloženie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií
Jednotná rada zasadá buď na výkonnom alebo na plenárnom zasadnutí.
| Výkonné zasadnutie jednotnej rady | Plenárne zasadnutie jednotnej rady |
Členovia s hlasovacími právami
| Členovia s hlasovacími právami
|
Pozorovatelia
| Pozorovatelia
|
Rada v decembri 2014 vymenovala predsedu, podpredsedu a členov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na plný úväzok.
Funkčné obdobie prvého predsedu vymenovaného po nadobudnutí účinnosti nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií trvá tri roky a je možné ho raz predĺžiť o ďalších päť rokov. Funkčné obdobie podpredsedu a štyroch ďalších členov rady na plný úväzok je päť rokov.
Rozhodovanie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií
Všetky rozhodnutia o riešení krízových situácií pripravuje výkonné zasadnutie. Tieto rozhodnutia sa prijímajú v najväčšom možnom rozsahu v prípade bánk, za ktoré jednotná rada priamo zodpovedá.
Plenárne zasadnutie prijíma všeobecnejšie rozhodnutia:
- rozhodnutia o rokovacom poriadku
- o ročnom rozpočte rady
- o investíciách a personálnych otázkach
Prijíma tiež rozhodnutia týkajúce sa použitia jednotného fondu na riešenie krízových situácií nad určitý limit.
Povoľuje jednotnému fondu na riešenie krízových situácií čerpať pôžičky a získavať mimoriadne príspevky ex post.
2. Jednotný fond na riešenie krízových situácií
Jednotný fond na riešenie krízových situácií je fondom zriadeným na nadnárodnej úrovni.
Bude sa používať na riešenie situácií zlyhávajúcich bánk po tom, čo sa vyčerpajú iné možnosti, napríklad nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov (bail-in).
Financovať sa bude z príspevkov bankového sektora.
Jednotný fond na riešenie krízových situácií sa vybuduje v priebehu 8 rokov. Jeho objem by mal dosiahnuť najmenej 1 % hodnoty krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených vo všetkých členských štátoch bankovej únie. Odhadovaný objem jeho prostriedkov bude približne 55 miliárd EUR.
Konkrétny príspevok jednotlivých bánk sa vypočíta úmerne výške ich pasív (okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov) vo vzťahu k celkovým pasívam (okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov) všetkých úverových inštitúcií povolených v zúčastnených členských štátoch. Príspevky sa upravia úmerne rizikám, ktoré podstupuje každá inštitúcia.
Ako funguje jednotný fond na riešenie krízových situácií
Príspevky bánk získané na národnej úrovni sa prevedú do jednotného fondu na riešenie krízových situácií.
Podmienkou prístupu k prostriedkom fondu je uplatnenie pravidiel pre záchranu pomocou vnútorných zdrojov a zásad stanovených v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a v nariadení o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.
To je nevyhnutné, aby sa zaistilo dodržiavanie jednej z hlavných zásad bankovej únie: náklady na zlyhanie bánk by malo znášať finančné odvetvie, a nie daňovníci.
Osemročné prechodné obdobie
Na začiatku budú fond tvoriť „národné zložky“. Tie sa v priebehu 8-ročnej prechodnej fázy postupne zlúčia. Táto „mutualizácia“ používania zaplatených príspevkov do fondu sa začne na úrovni 40 % v prvom roku a 20 % v druhom roku, a potom sa bude nepretržite zvyšovať o rovnaké hodnoty počas zvyšných 6 rokov, až kým národné zložky neprestanú existovať.
Prevod a mutualizácia finančných prostriedkov sa upravujú v osobitnej medzivládnej dohode medzi členskými štátmi, ktoré sa pripojili k bankovej únii. Rada prijala takéto rozhodnutie s cieľom zabezpečiť maximálnu právnu istotu vzhľadom na právne a ústavné okolnosti niektorých členských štátov.
26 členských štátov (všetky krajiny EÚ s výnimkou Švédska a UK) dohodu podpísalo 21. mája 2014. Štáty, ktoré dohodu podpísali, v samostatnom vyhlásení uviedli svoj úmysel ukončiť ratifikačný proces včas na to, aby mechanizmus mohol byť funkčný najneskôr od 1. januára 2016.
K 30. novembru 2015 ratifikoval medzivládnu dohodu o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií dostatočný počet členských štátov. Dohoda nadobudne platnosť v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po dni, keď ratifikačné listiny uložia signatári, ktorí sa zúčastňujú na bankovej únii a ktorí predstavujú aspoň 90 % súčtu vážených hlasov všetkých účastníkov.
Členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, ale dohodu podpísali, budú môcť požívať práva a budú musieť dodržiavať povinnosti vyplývajúce z dohody, len ak sa pripoja k jednotnému mechanizmu dohľadu a jednotnému mechanizmu riešenia krízových situácií.
- Dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií
-
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
-
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
-
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
Dodatočné finančné opatrenia
Ministri financií krajín EÚ prijali v decembri 2013 vyhlásenie, v ktorom uviedli, že počas počiatočnej fázy tvorby jednotného fondu na riešenie krízových situácií bude k dispozícii preklenovacie financovanie z národných zdrojov, ktoré sa zabezpečí bankovými poplatkami alebo z Európskeho mechanizmu pre stabilitu v súlade s existujúcimi postupmi.
Toto je potrebné preto, aby sa zabezpečili dostatočné finančné zdroje pre jednotný fond na riešenie krízových situácií počas prechodného obdobia.
Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na bankovej únii, sa v decembri 2015 dohodli na zavedení systému preklenovacích finančných opatrení: od roku 2016 každý zúčastnený členský štát uzatvorí s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií dohodu o harmonizovanom úverovom nástroji, čím jednotnej rade poskytne samostatnú vnútroštátnu úverovú linku na zabezpečenie svojej národnej zložky v jednotnom fonde na riešenie krízových situácií. Toto je potrebné preto, aby sa zabezpečilo riadne fungovania tohto fondu v prípade možného nedostatku finančných prostriedkov v nadväznosti na riešenie krízových situácií bánk v príslušnom členskom štáte.
Dohodnutá maximálna súhrnná suma úverových liniek členských štátov eurozóny je stanovená vo výške 55 miliárd EUR.
Vnútroštátne úverové linky sa použijú ako posledná možnosť, keď sa vyčerpajú všetky ostatné zdroje financovania dostupné v rámci pravidiel bankovej únie.
Systémom národných úverových liniek sa zabezpečuje ochrana daňovníkov, pričom tento systém nebude výrazne vplývať na finančné prostriedky členských štátov v strednodobom horizonte, pretože sumy čerpané v rámci úverových liniek bude musieť bankový sektor každej krajiny vrátiť.
V systéme sa zabezpečia aj rovnaké práva a povinnosti pre všetky zúčastnené členské štáty, pričom pre krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na bankovej únii, nevzniknú žiadne náklady.
Budú možné aj dočasné prevody medzi národnými zložkami.
Počas prechodnej fázy sa vytvoria spoločné zabezpečovacie mechanizmy. Tým sa jednotnému fondu na riešenie krízových situácií uľahčí čerpanie pôžičiek, ktoré sa nakoniec uhradia z príspevkov bankového sektora.
Jednotný fond na riešenie krízových situácií (Infografika)
Ako funguje jednotný fond na riešenie krízových situácií
Mechanizmus pozostáva z týchto krokov:
1. Európska centrálna banka, ktorá je orgánom dohľadu, oznámi Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií, že banka zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá.
Takéto rozhodnutie sa môže prijať aj na výkonnom zasadnutí Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z jej vlastnej iniciatívy, ak ECB do troch dní od získania takejto informácie nezareaguje.
2. Na výkonnom zasadnutí sa rozhodne, či je možné riešenie v rámci súkromného sektora a či je riešenie krízovej situácie nevyhnutné vo verejnom záujme.
3. Ak podmienky riešenia krízovej situácie nie sú splnené, banka sa zlikviduje v súlade s vnútroštátnym právom.
4. Ak sú podmienky riešenia krízovej situácie splnené, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií prijme program riešenia krízovej situácie. V programe sa určia nástroje na riešenie krízovej situácie a použitie jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Jednotná rada zasiela program riešenia krízových situácií Komisii ihneď po jeho schválení.
5. Program nadobudne účinnosť do 24 hodín po schválení jednotnou radou. Počas tejto lehoty môže Komisia program buď prijať, alebo:
- vzniesť námietky proti tým aspektom programu riešenia krízovej situácie schváleného jednotnou radou, ktoré sú na voľné uváženie
- navrhnúť Rade, aby vzniesla námietky proti programu na základe toho, že riešenie krízovej situácie nie je nevyhnutné vo verejnom záujme. V takom prípade sa Rada uznáša jednoduchou väčšinou
- navrhnúť Rade, aby schválila podstatnú zmenu výšky prostriedkov fondu stanovenú v programe riešenia krízových situácií alebo aby proti nemu vzniesla námietku (zmena vo výške 5 % alebo viac navrhovaná jednotnou radou týkajúca sa výšky prostriedkov fondu sa považuje za podstatnú)
Ak Komisia rozhodne o tom, že navrhne Rade vzniesť námietku, musí to navrhnúť do 12 hodín od schválenia programu riešenia krízovej situácie jednotnou radou, čo Rade umožní prijať rozhodnutie v nasledujúcich 12 hodinách.
Ak Rada vznesie námietku proti tomu, aby sa v súvislosti s príslušnou inštitúciou uplatnilo riešenie krízovej situácie, táto inštitúcia sa zlikviduje v súlade s platným vnútroštátnym právom.
6. Jednotná rada potom zabezpečí, aby príslušné vnútroštátne orgány prijali potrebné opatrenia na riešenie krízovej situácie.
Ďalšie subjekty v jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií
Rada EÚ
- vymenúva členov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií
- určuje, akým spôsobom bude bankový sektor prispievať ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (prijatím vykonávacieho aktu)
- v určitých prípadoch môže namietať proti konkrétnemu programu riešenia krízových situácií
Európska komisia
Aby bola dodržaná judikatúra EÚ, musí inštitúcia EÚ schváliť program riešenia krízových situácií, ktorý prijala jednotná rada.
V praxi to znamená, že bude úlohou Európskej komisie, aby schválila program riešenia krízových situácií alebo namietala voči tým aspektom programov riešenia krízových situácií prijatých Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií, ktoré sú na voľné uváženie.
Komisia tiež môže navrhnúť, aby Rada namietala voči programu riešenia krízových situácií v prípadoch, keď nie je dodržané kritérium verejného záujmu alebo ak došlo k podstatnej zmene sumy, ktorá sa má použiť z jednotného fondu na riešenie krízových situácií.
Európska centrálna banka
Ako orgán dohľadu nad bankami, ktoré patria k bankovej únii, oznamuje Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií, že banka zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá.
Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií
Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zúčastnených členských štátov zodpovedajú za plánovanie a prijímanie plánov riešenia krízových situácií vo vzťahu k tým bankám, za ktoré nezodpovedá priamo Jednotná rada pre riešenie krízových situácií.
Okrem toho vykonávajú všetky rozhodnutia, ktoré sú im určené v súlade s pokynmi Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií.
Ak vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií nesplní rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, má jednotná rada právomoc vydať výkonné príkazy priamo banke v ťažkostiach.
Prečo jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií?
Jednotným súborom pravidiel sa do určitej miery harmonizovalo vnútroštátne právo členských štátov a ustanovili sa spoločné nástroje na riešenie krízových situácií a právomoci vnútroštátnych orgánov. Vnútroštátnym orgánom sa však zároveň poskytol určitý priestor na voľné uváženie v otázke spôsobu, akým by sa nástroje mali uplatniť, a v tom, aké národné finančné opatrenia by sa mali v postupoch riešenia krízových situácií použiť.
Takže jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií bol vytvorený s cieľom zabezpečiť spoločný prístup pri riešení problému zlyhávajúcich bánk, čím sa zvyšuje stabilita finančného sektora v zúčastnených členských štátoch.
Okrem toho sa tým zabráni účinkom presahovania kríz do nezúčastnených členských štátov, čím sa uľahčí fungovanie vnútorného trhu.
Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií bol potrebný aj preto, aby sa odstránili riziká existencie samostatných a potenciálne rozporných rozhodnutí členských štátov v prípade riešenia krízových situácií cezhraničných bankových skupín, čo by mohlo ovplyvniť celkové náklady na riešenie krízovej situácie.
Vytvorenie jednotného fondu na riešenie krízových situácií zabráni tomu, aby boli banky závislé od podpory z národných rozpočtov a od odlišujúcich sa prístupov členských štátov k použitiu finančných opatrení. Umožní sa tým aj vyhnúť sa situáciám, keď by riešenie krízovej situácie banky na národnej úrovni malo mať neúmerný vplyv na reálnu ekonomiku.
Nakoniec nadnárodný systém riešenia krízových situácií bol potrebný aj na doplnenie systému dohľadu na úrovni EÚ – jednotného mechanizmu dohľadu. To pomôže zabrániť prípadnému napätiu medzi ECB a vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií.
Cieľom jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií je teda posilniť dôveru v bankový sektor, zabrániť masovému vyberaniu vkladov z bánk a súvisiacim reťazovým reakciám, minimalizovať negatívny vzťah medzi bankami a štátmi a odstrániť fragmentáciu na vnútornom trhu s finančnými službami.
Nadobudnutie účinnosti
Ustanovenia týkajúce sa prípravy plánovania riešenia krízových situácií, zberu informácií a spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi na riešenie krízových situácií sa uplatňujú od 1. januára 2015.
Ustanovenia týkajúce sa plánovania riešenia krízových situácií, včasnej intervencie, opatrení a nástrojov na riešenie krízových situácií vrátane záchrany akcionárov a veriteľov pomocou vnútorných zdrojov sa uplatňujú od 1. januára 2016.
Medzivládna dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií nadobudne účinnosť v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po dni, keď ratifikačné listiny uložia signatári, ktorí sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu/jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a ktorí predstavujú aspoň 90 % súčtu vážených hlasov všetkých účastníkov.