Sankcie v súvislosti s kybernetickými útokmi

Kybernetické útoky ohrozujúce EÚ alebo jej členské štáty

Rada v máji 2019 ustanovila sankčný rámec, na základe ktorého môže EÚ ukladať cielené reštriktívne opatrenia s cieľom odrádzať od kybernetických útokov, ktoré predstavujú vonkajšiu hrozbu pre EÚ alebo jej členské štáty, a reagovať na takéto útoky.

Konkrétnejšie, týmto rámcom sa EÚ po prvýkrát umožňuje ukladať sankcie osobám alebo subjektom, ktoré sú zodpovedné za kybernetické útoky alebo za pokusy o kybernetické útoky, poskytujú finančnú, technickú alebo materiálnu podporu takýmto útokom alebo sú do nich inak zapojené.

Tento sankčný režim sa vzťahuje na kybernetické útoky, ktoré majú významný vplyv a majú pôvod v krajinách mimo EÚ alebo sa uskutočňujú z krajín mimo EÚ, využívajú infraštruktúru mimo EÚ, vykonávajú ich osoby alebo subjekty usadené alebo pôsobiace mimo EÚ alebo sa uskutočňujú s podporou osôb alebo subjektov pôsobiacich mimo EÚ.

Sankcie zahŕňajú zákaz cestovania osôb do EÚ a zmrazenie aktív osôb a subjektov. Okrem toho sa zakazuje priamo alebo nepriamo poskytovať osobám a subjektom, na ktoré boli uvalené sankcie, alebo v ich prospech finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje.

Sankčný režim sa v súčasnosti vzťahuje na 27 osôb a 11 subjektov a naposledy bol predĺžený do 18. mája 2027.

Kybernetické útoky, ktoré predstavujú pre krajiny EÚ hrozbu, zahŕňajú útoky na informačné systémy týkajúce sa:

kritickej infraštruktúry nevyhnutnej pre životne dôležité funkcie spoločnosti alebo zdravie, bezpečnosť, ochranu a hospodársky alebo sociálny blahobyt občanov
služieb potrebných na základné sociálne a hospodárske činnosti, najmä v oblasti energetiky, dopravy, bankovníctva, financií, zdravotnej starostlivosti, pitnej vody a digitálnej infraštruktúry
kritických štátnych funkcií, najmä obrany, riadenia a fungovania inštitúcií, volieb do verejných funkcií, hospodárskej a civilnej infraštruktúry, vnútornej bezpečnosti a vonkajších vzťahov vrátane diplomatických misií
uchovávania utajovaných skutočností alebo manipulovania s nimi
tímov reakcie na núdzové situácie, ktoré sú súčasťou verejnej správy

Medzi osoby, voči ktorým boli v rámci tohto sankčného režimu uložené sankcie, patria ruskí štátni príslušníci zodpovední za sériu kybernetických útokov proti EÚ a jej členským štátom vrátane útoku na nemecký Spolkový snem v roku 2015 a útokov proti niekoľkým vládnym ministerstvám v Estónsku v roku 2020.

Medzi sankcionované subjekty patria spoločnosti, ktoré uľahčujú malvérové útoky a poskytujú hackerské služby a produkty používané na ohrozovanie zariadení a prístup k nim v členských štátoch EÚ. Tieto subjekty majú sídlo v krajinách mimo EÚ, ako sú Rusko, Čína a Irán.

Reštriktívne opatrenia EÚ proti kybernetickým útokom (Úradný vestník EÚ)

Posilňovanie kybernetickej diplomacie

V júni 2017 vytvorila EÚ rámec pre spoločnú diplomatickú reakciu EÚ na škodlivé kybernetické činnosti (skrátene „súbor nástrojov kybernetickej diplomacie“). Tento rámec umožňuje EÚ a jej členským štátom využívať všetky opatrenia v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) vrátane prípadných sankcií s cieľom predchádzať škodlivým kybernetickým činnostiam zameraným na integritu a bezpečnosť EÚ a jej členských štátov, odrádzať od nich a reagovať na ne.

Súbor nástrojov kybernetickej diplomacie sa zrevidoval v roku 2023, aby sa mohli vypracovať trvácne, prispôsobené, súdržné a koordinované stratégie zamerané na subjekty, ktoré dlhodobo pôsobia v oblasti kybernetických hrozieb.

Stratégiou kybernetickej bezpečnosti EÚ, ktorú Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť prijali v decembri 2020, sa posilňuje diplomatická reakcia EÚ na kybernetické útoky.

V októbri 2024 zaviedla Rada nový rámec pre sankcie v reakcii na destabilizačné činnosti Ruska v zahraničí.

Tento rámec umožňuje EÚ zamerať sa na jednotlivcov a subjekty zapojené do činností a politík vlády Ruskej federácie vrátane kybernetických útokov, ktoré podkopávajú základné hodnoty EÚ a jej členských štátov, ako aj medzinárodných organizácií a tretích krajín, a ich bezpečnosť, nezávislosť a integritu.

Pozri tiež

Prečo EÚ prijíma sankcie

Hybridné hrozby

Kybernetická obrana