Skip to content

Prečo EÚ prijíma sankcie

Sankcie sú nástrojom na predchádzanie konfliktom alebo reakciu na vznikajúce alebo existujúce krízy a na podporu mieru, demokracie, dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a medzinárodného práva.

Ako a kedy prijíma EÚ sankcie

Reštriktívne opatrenia alebo „sankcie“ sú základným nástrojom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Umožňujú EÚ reagovať na globálne výzvy a vývoj, ktoré sú v rozpore s jej cieľmi a hodnotami.

Rozhodnutia o sankciách prijíma jednomyseľne Rada Európskej únie.

Sankcie EÚ sú cielené a zameriavajú sa na osoby a subjekty zodpovedné za politiky alebo opatrenia, ktoré chce EÚ ovplyvniť. Nezameriavajú sa na krajinu ani obyvateľstvo.

Cieľom sankcií nie je trestať, ale dosiahnuť zmenu v politike alebo správaní osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú, a to v záujme podpory cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.

Medzi tieto ciele patrí:

Koláž viacerých prvkov. Vľavo na tmavomodrom pozadí: mince, barel ropy, telekomunikačná anténa a dva vojenské drony. Vpravo na bledomodrom pozadí: ruka ukazuje stop, žena so zdvihnutou päsťou, sudcovské kladivko.
Ikonka ruky s 12 hviezdami EÚ v kruhu na dlani

ochrana hodnôt, základných záujmov a bezpečnosti EÚ

Ikonka sudcovského kladivka

podpora demokracie, právneho štátu, ľudských práv a zásady medzinárodného práva

Ikonka zemegule s olivovými ratolesťami po stranách ako symbolom mieru

zachovávanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti

Sankcie môžu byť zamerané na vlády krajín mimo EÚ, neštátne subjekty, skupiny a jednotlivcov a môžu pozostávať zo zmrazenia aktív a zákazu cestovania. EÚ môže prijať aj hospodárske sankcie a diplomatické opatrenia.

Všetky reštriktívne opatrenia, ktoré EÚ prijala, sú plne v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa humanitárnej pomoci, ľudských práv a základných slobôd.

Usmernenia v oblasti reštriktívnych opatrení

Politický a bezpečnostný výbor v roku 2004 odsúhlasil niekoľko základných zásad v týchto oblastiach:

  • využívanie sankcií
  • ich vykonávanie
  • spôsob merania a kontroly ich vplyvu

Najlepšie postupy na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení boli naposledy aktualizované v roku 2022. Usmernenia o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení boli naposledy aktualizované v roku 2018.

Humanitárne oslobodenie

Sankcie EÚ sú v plnom súlade s medzinárodným právom vrátane medzinárodného humanitárneho práva.

Bezpečnostná rada OSN 9. decembra 2022 prijala rezolúciu č. 2664 (2022), v ktorej sa stanovuje humanitárna výnimka – stále humanitárne oslobodenie – z opatrení na zmrazenie aktív zavedených sankčnými režimami Organizácie Spojených národov.

Rada 14. februára 2023 rozhodla o zavedení humanitárneho oslobodenia podľa rezolúcie č. 2664 do sankčných režimov OSN na úrovni EÚ a 31. marca 2023 zaviedla humanitárne oslobodenie do tzv. zmiešaných sankčných režimov OSN/EÚ, v ktorých sú sankcie uložené Bezpečnostnou radou OSN doplnené opatreniami EÚ.

V rokoch 2023 až 2024 Rada zaviedla humanitárne oslobodenie z určitých režimov reštriktívnych opatrení vrátane režimov vzhľadom na situáciu v Bosne a Hercegovine, Burundi, Guinei, Libanone, Mjanmarsku, Nikarague, Tunisku, Venezuele a Zimbabwe, ako aj v súvislosti s kybernetickými útokmi a terorizmom.

Tieto rozhodnutia svedčia o neochvejnom odhodlaní EÚ zabrániť nezamýšľaným negatívnym dôsledkom sankcií na humanitárnu činnosť a o význame, ktorý sa pripisuje plnému dodržiavaniu medzinárodného práva.

Porušenie sankcií je trestným činom

Rada 28. novembra 2022 prijala rozhodnutie doplniť porušenie reštriktívnych opatrení na zoznam „európskych trestných činov“, uvedený v Zmluve o fungovaní EÚ. Zabráni sa tým rôznej miere presadzovania sankcií v členských štátoch a riziku obchádzania týchto opatrení.

Rada tiež 12. apríla 2024 prijala nové pravidlá, ktorými sa má zabezpečiť, aby sa porušenie reštriktívnych opatrení trestne postihovalo.

Vďaka týmto novým pravidlám sa určité konanie, napríklad napomáhanie pri obchádzaní zákazu cestovania, obchodovanie s tovarom, na ktorý sa vzťahujú sankcie, alebo vykonávanie zakázaných finančných činností, bude odteraz vo všetkých členských štátoch považovať za trestné. Trestať sa bude môcť aj podnecovanie k tejto trestnej činnosti, jej napomáhanie a navádzanie na ňu.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa porušovanie sankcií EÚ trestalo účinnými a primeranými trestnými sankciami, odlišnými v závislosti od trestného činu. Za úmyselné porušenie sankcií sa však musí ako horná hranica trestu ukladať trest odňatia slobody.

Ďalšie informácie

Pozri aj

Témy

Posledná revízia textu: 12. apríla 2024