Kybernetická obrana

Kybernetický priestor ako vojnová doména

Kybernetický priestor sa považuje za piatu vojnovú doménu, ktorá je pre vojenské operácie rovnako dôležitá ako vedenie pozemnej, námornej, vzdušnej a vesmírnej vojny. Ide o doménu, ktorá zahŕňa všetko od informačných a telekomunikačných sietí, infraštruktúry a údajov, ktoré podporujú, až po počítačové systémy, spracovateľov a prevádzkovateľov.

Kybernetický priestor je strategická doména, o ktorú sa čoraz intenzívnejšie bojuje, a je oblasťou strategického súperenia. Digitálna a fyzická infraštruktúra sú okrem toho vzájomne závislé, čo znamená, že významné kybernetické incidenty môžu narušiť alebo poškodiť kritickú infraštruktúru – ako sú energetické a dopravné siete – na ktorú sa ozbrojené sily v EÚ spoliehajú.

Štátne aj neštátne subjekty v posledných rokoch zintenzívnili kybernetické útoky, špionáž a dezinformačné kampane zamerané na EÚ a jej členské štáty vrátane sektora obrany. Škodlivé správanie týchto aktérov sa po vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine exponenciálne zvýšilo.

EÚ a jej členské štáty spolupracujú na ochrane európskych občanov, národných ozbrojených síl a civilných a vojenských misií a operácií EÚ pred kybernetickými hrozbami. Posilňujú spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany a investície do nej, ako aj schopnosť EÚ predchádzať kybernetickým útokom, odhaľovať ich, brániť sa pred nimi, zotaviť sa z nich a odrádzať od nich.

Hlavným rámcom spolupráce EÚ v oblasti kybernetickej obrany je politika EÚ v oblasti kybernetickej obrany. EÚ tiež spolupracuje v oblasti obrany v kybernetickom priestore prostredníctvom činností Európskej obrannej agentúry (EDA) v spolupráci s Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a Europolom. EDA podporuje členské štáty pri budovaní kvalifikovaného vojenského personálu v oblasti kybernetickej obrany a zabezpečuje dostupnosť proaktívnych a reaktívnych technológií kybernetickej obrany.

Politika v oblasti kybernetickej obrany

Na základe politického rámca kybernetickej obrany prijatého v roku 2014 a aktualizovaného v roku 2018 Rada 22. mája 2023 prijala závery o politike EÚ v oblasti kybernetickej obrany. V záveroch sa zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty ďalej posilňovali svoju odolnosť voči kybernetickým hrozbám a posilnili svoju spoločnú kybernetickú bezpečnosť a kybernetickú obranu proti zlovoľnému správaniu a aktom agresie v kybernetickom priestore.

V súlade so závermi Rada v októbri 2024 schválila vôbec prvý kybernetický prehľad EÚ, ktorým sa sleduje pokrok vo vykonávaní uvedenej politiky.

Politika EÚ v oblasti kybernetickej obrany je založená na štyroch pilieroch, ktoré zahŕňajú širokú škálu iniciatív:

spoločne sa pričiniť o silnejšiu kybernetickú obranu

investície do spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany

zabezpečenie obranného ekosystému EÚ

uzatváranie partnerstiev na riešenie spoločných výziev

Spoločne sa pričiniť o silnejšiu kybernetickú obranu

Kybernetické útoky majú často cezhraničný charakter a môžu zanechať fyzické následky na kritickej infraštruktúre v EÚ. Závažné kybernetické bezpečnostné incidenty môžu byť pre jeden alebo viacero zasiahnutých členských štátov príliš disruptívne na to, aby si s nimi mohli poradiť samostatne. Zároveň môžu byť súčasťou väčších hybridných útokov realizovaných štátnymi alebo neštátnymi aktérmi s cieľom destabilizovať hospodárstvo a spoločnosť, oslabiť kritickú infraštruktúru potrebnú na zaistenie bezpečnosti EÚ alebo narúšať a poškodzovať fungovanie demokracií, a to aj prostredníctvom útokov na volebné infraštruktúry.

V súlade so Strategickým kompasom by členské štáty a ďalší príslušní aktéri mali konať spoločne v záujme silnejšej kybernetickej obrany posilnením spolupráce a koordinácie medzi vojenskými a civilnými kybernetickými komunitami.

Konkrétne iniciatívy v rámci tohto piliera zahŕňajú:

ďalší rozvoj konferencie veliteľov EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti
zriadenie operačnej siete EÚ pre vojenské tímy reakcie na počítačové núdzové situácie (MICNET)
vytvorenie Koordinačného centra EÚ pre kybernetickú obranu s cieľom zlepšiť koordináciu a situačné povedomie, najmä pre misie a operácie SBOP
posilnenie spravodajskej spolupráce v oblasti kybernetických hrozieb, ako aj kapacít EÚ v oblasti kybernetického spravodajstva
posilnenie vzdelávania, odbornej prípravy a cvičení v oblasti kybernetickej bezpečnosti

Zabezpečenie obranného ekosystému EÚ

Počet kybernetických útokov sa za posledné roky dramaticky zvýšil a zahŕňa útoky na dodávateľský reťazec zamerané na kybernetickú špionáž, ransomware alebo narúšanie. Útok na dodávateľský reťazec spoločnosti SolarWinds v roku 2020 zasiahol viac ako 18 000 organizácií na celom svete vrátane vládnych agentúr, veľkých podnikov a spoločností pôsobiacich v oblasti obrany. Tento a iné incidenty preukazujú, že bezpochyby treba ďalej posilňovať kybernetickú odolnosť subjektov, ktoré pôsobia v obrannom ekosystéme EÚ, vrátane vojenských subjektov, obranného priemyslu a súkromných prevádzkovateľov.

EÚ a jej členské štáty s cieľom riešiť otázky týkajúce sa bezpečnosti svojich komunikačných a informačných systémov pracujú na normalizácii a certifikácii kybernetickej bezpečnosti a zabezpečiť tak vojenskú aj civilnú doménu.

Rada nabáda členské štáty, aby:

posilnili európsku priemyselnú a technologickú základňu v oblasti kybernetickej obrany s cieľom rozvíjať a poskytovať kompletné spektrum spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany
znížili svoje strategické závislosti, pokiaľ ide o ich spôsobilosti a dodávateľské reťazce
vyvíjali špičkové technológie kybernetickej obrany a zdokonaľovali ich využívanie

Investície do spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany

Technologické zlepšenia sú rozhodujúce pre udržanie si výhody nad konkurentmi a protivníkmi, ktorí masívne investujú do nových technológií. Navyše, aby Európa prekonala strategické závislosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany, nevyhnutne potrebuje zručnosti a kompetencie. Aby európsky obranný priemysel mohol v globálnom meradle naďalej poskytovať vyspelé technologické riešenia, musí si zachovať kľúčové zručnosti a získavať nové zručnosti.

Členské štáty musia v tomto kontexte výrazne zvýšiť svoje investície do budovania, udržiavania a ďalšieho rozvoja interoperabilných spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany. Pritom by mali čo najlepšie využívať platformy spolupráce EÚ, ako je Európska obranná agentúra (EDA) a stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO), a mechanizmy financovania, ako je Európsky obranný fond, Horizont Európa a program Digitálna Európa.

Rada okrem toho vyzýva členské štáty, aby sa venovali nedostatku zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti využitím synergií medzi vojenskými a civilnými iniciatívami a iniciatívami v oblasti presadzovania práva.

Uzatváranie partnerstiev na riešenie spoločných výziev

Keďže kybernetické hrozby presahujú štátne hranice, EÚ spolupracuje s partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO), s cieľom posilniť kolektívnu bezpečnosť a chrániť občanov. EÚ sa snaží vytvoriť na mieru šité partnerstvá v oblasti kybernetickej obrany vrátane budovania kapacít kybernetickej obrany prostredníctvom Európskeho mierového nástroja.

O kybernetickej obrane sa má diskutovať s partnermi v rámci dialógov a konzultácií o kybernetickej bezpečnosti a o bezpečnosti a obrane.

Kybernetická bezpečnosť predstavuje jednu z kľúčových prioritných oblastí spolupráce medzi EÚ a NATO. EÚ podporuje ďalšie synergie s NATO, a to aj pokiaľ ide o reakcie na škodlivé kybernetické činnosti, úsilie o budovanie kapacít v tretích krajinách, odbornú prípravu, cvičenia a situačné povedomie.

Pozri aj

Bezpečnosť a obrana

Kybernetická bezpečnosť

Hybridné hrozby