Hybridné hrozby

Čo sú hybridné hrozby?

Definície hybridných hrozieb a kampaní sa rôznia, pretože musia zostať flexibilné, aby bolo možné náležite reagovať na meniaci sa charakter hrozby.

Hybridnými hrozbami sa zvyčajne označujú koordinované škodlivé činnosti, ktoré sa plánujú a vykonávajú so zlým úmyslom. Ich účelom je rôznymi prostriedkami, ktoré sa často kombinujú, oslabiť cieľ, napr. štát alebo inštitúciu. Tieto prostriedky môžu zahŕňať manipuláciu s informáciami, kybernetické útoky, hospodársky vplyv alebo nátlak, skryté politické manévrovanie, nátlakovú diplomaciu alebo hrozby použitia vojenskej sily.

Hybridné taktiky využívajú štátne aj neštátne subjekty a sú stále zložitejšie a sofistikovanejšie. Okrem bezpečnostného rizika predstavujú hrozbu pre demokraciu, zameriavajú sa na jej základné hodnoty a ich cieľom je rozdelenie spoločnosti a podkopávanie politického rozhodovania.

Hybridné kampane sú nastavené tak, aby ich bolo ťažké odhaliť a chrániť sa pred nimi. Sú naplánované tak, aby neprekročili hranicu, keď by sa mohli považovať za vojnový čin. Boj proti hybridným hrozbám je preto zložitou a neustále sa vyvíjajúcou výzvou, ktorej spolu čelia Európska únia, jej členské štáty a jej partneri.

Európske centrum excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám

Koordinovaná reakcia EÚ na hybridné hrozby

Hoci hlavnú zodpovednosť za boj proti hybridným hrozbám nesú jednotlivé členské štáty EÚ, prijímajú aj koordinované opatrenia na kolektívny boj proti týmto hrozbám.

Súbor nástrojov EÚ na boj proti hybridným hrozbám

EÚ v nadväznosti na prijatie Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu v marci 2022 vytvorila súbor nástrojov EÚ na boj proti hybridným hrozbám. Tento súbor nástrojov zahŕňa preventívne, kooperatívne, stabilizačné, reštriktívne a podporné opatrenia, ako sa stanovuje v záveroch Rady (schválených 21. júna 2022) o rámci pre koordinovanú reakciu EÚ na hybridné kampane.

Účelom súboru nástrojov je

pomôcť identifikovať zložité a mnohostranné hybridné kampane
koordinovať prispôsobené a medziodvetvové reakcie

Súbor nástrojov slúži ako zastrešujúci rámec a zahŕňa ďalšie relevantné mechanizmy a nástroje reakcie, ako je napríklad súbor nástrojov proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu (FIMI). Ďalším článkom reakcie EÚ na kybernetické hrozby a útoky je súbor nástrojov kybernetickej diplomacie.

Rada 16. marca 2026 schválila závery o posilnení schopnosti EÚ bojovať proti hybridným hrozbám. Opätovne v nich potvrdila, že na predchádzanie hybridným kampaniam zameraným na EÚ, jej členské štáty a jej partnerov, ako aj na odrádzanie od nich a reakciu na ne je EÚ odhodlaná využiť všetky dostupné nástroje bez ohľadu na pôvod, rozsah a intenzitu daných hrozieb.

EÚ má k dispozícii aj mechanizmy krízového riadenia EÚ vrátane dojednaní Rady o integrovanej politickej reakcii na krízu (IPCR) na podporu koordinovaných opatrení v reakcii na závažné a zložité krízy a na výmenu informácií, napr. o zasahovaní do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024.

Tímy reakcie na hybridné hrozby

Rada v máji 2024 schválila usmerňujúci rámec pre praktické zriadenie tímov rýchlej reakcie EÚ na hybridné hrozby.

Tímy rýchlej reakcie na hybridné hrozby sú jedným z prvkov súboru nástrojov EÚ na boj proti hybridným hrozbám, ktoré majú členským štátom EÚ, partnerským krajinám a misiám a operáciám SBOP poskytnúť podporu v boji proti hybridným hrozbám.

Hybridné hrozby Rada pripravila pôdu pre nasadenie tímov rýchlej reakcie na hybridné hrozby (tlačová správa, 21. mája 2024)

Viac informácií o rámci EÚ pre boj proti hybridným hrozbám:

Boj proti dezinformáciám

Dezinformačné kampane a všeobecnejšie zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie (FIMI) využívajú aktéri hrozieb často ako súčasť širšej hybridnej kampane alebo aj samostatne. EÚ má k dispozícii rôzne mechanizmy na boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu.

Rada 21. mája 2024 pred voľbami do Európskeho parlamentu schválila závery o ochrane volebného procesu pred zasahovaním zo zahraničia. V záveroch sa inštitúcie EÚ a členské štáty vyzvali, aby zintenzívnili opatrenia na monitorovanie pokusov zahraničných aktérov zasahovať do demokratického procesu EÚ a aby využívali všetky mechanizmy, siete a nástroje EÚ na ochranu integrity volieb bez toho, aby sa bránilo otvorenej demokratickej diskusii.

Odolnosť kritickej infraštruktúry

EÚ od roku 2022 zintenzívnila svoje úsilie o ochranu kritickej infraštruktúry. Rada 8. decembra 2022 prijala nový právny predpis s cieľom zabezpečiť, aby kritické odvetvia, ako sú energetika, voda, doprava a zdravotníctvo, boli okrem iného schopné predchádzať hybridným útokom, chrániť sa pred nimi, reagovať na ne, zvládať ich a zotaviť sa z nich (smernica o odolnosti kritických subjektov). Cieľom pravidiel je znížiť zraniteľnosť a posilniť fyzickú odolnosť kritických subjektov.

Okrem toho Rada v decembri 2022 po sabotáži plynovodu Nord Stream prijala odporúčanie o odolnosti kritickej infraštruktúry.

Toto odporúčanie sa vzťahuje sa na tri prioritné oblasti: pripravenosť, reakciu a medzinárodnú spoluprácu a posilnila sa ním kapacita EÚ chrániť svoju kritickú infraštruktúru.

Rada v júni 2024 prijala odporúčanie o koncepcii koordinovanej reakcie EÚ na narušenia kritickej infraštruktúry so značným cezhraničným významom. Týmto odporúčaním sa do praxe zaviedla koncepcia kritickej infraštruktúry EÚ, ktorej cieľom je podporiť spoločné situačné povedomie o pôvode a dôsledkoch incidentu, lepšie koordinovať komunikáciu s verejnosťou a zabezpečiť účinnú reakciu.

Bezpečnosť sietí a informačných systémov

Rada 28. novembra 2022 prijala smernicu o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ. Novými pravidlami sa ďalej zlepšuje odolnosť verejného aj súkromného sektora a EÚ ako celku, ako aj kapacity reakcie na incidenty, a to aj pokiaľ ide o hybridné útoky.

Nová smernica, označovaná ako NIS 2, nahradila predchádzajúce pravidlá bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS).

Spolupráca s partnermi v boji proti hybridným hrozbám

V boji proti hybridným hrozbám je kľúčová spolupráca s partnermi EÚ a ďalšími organizáciami.

Spolupráca medzi EÚ a NATO

Strategické partnerstvo EÚ s NATO má zásadný význam pre zachovanie bezpečnosti a stability v euroatlantickej oblasti. Medzi iniciatívy EÚ a NATO v oblasti boja proti hybridným hrozbám patria:

spoločné návrhy na spoluprácu v súvislosti s hybridnými hrozbami
štruktúrovaný dialóg o odolnosti, ktorý sa začal v roku 2022

EÚ a NATO tiež organizujú spoločné cvičenia v oblasti krízového riadenia, nazývané paralelné a koordinované cvičenia (PACE). Cvičenie v roku 2024 bolo zamerané na posilnenie schopnosti EÚ reagovať na potenciálne hybridné krízy v rámci EÚ aj mimo nej.

Podpora partnerských krajín v boji proti hybridným hrozbám

EÚ je odhodlaná podporovať partnerské krajiny v boji proti hybridným hrozbám. Partnerská misia EÚ v Moldavskej republike (EUPM Moldova) je najlepším príkladom takejto spolupráce.

Misia sa začala v máji 2023 s cieľom pomôcť posilniť moldavské štruktúry krízového riadenia a zvýšiť odolnosť tejto krajiny voči hybridným hrozbám a jej kybernetickú bezpečnosť.

Hybridné činnosti Ruska a Bieloruska proti EÚ

Rusko

EÚ dôrazne odsudzuje pretrvávajúce hybridné činnosti Ruska, ktoré zahŕňajú sabotáž, narušenie kritickej infraštruktúry, kybernetické útoky, manipuláciu s informáciami a zasahovanie a pokusy o oslabenie demokracie a volebného procesu.

Tieto škodlivé činnosti svedčia o bezohľadnom a nezodpovednom správaní Ruska a jeho nerešpektovaní medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a medzinárodného práva. Sú súčasťou širších, koordinovaných a dlhodobých hybridných kampaní zameraných na ohrozovanie a oslabovanie bezpečnosti, odolnosti a demokratických základov EÚ, jej členských štátov a partnerov.

EÚ a jej členské štáty budú naďalej využívať celú škálu dostupných nástrojov (vrátane sankcií) na ochranu pred takýmto škodlivým správaním, na jeho predchádzanie, odrádzanie od neho a reakciu naň.

Koláž obsahujúca zväzok novín, laptop a priehľadnú volebnú urnu s volebnými lístkami vo vnútri.

Hybridné činnosti Ruska: sankcie EÚ

Bielorusko

EÚ odsudzuje zintenzívnenie hybridných útokov Bieloruska proti EÚ a jej členským štátom vrátane inštrumentalizácie migrantov a narúšania vzdušného priestoru EÚ.

Narúšanie vzdušného priestoru predstavuje vážne riziko v oblasti bezpečnosti a ochrany, najmä pre civilné letectvo, a jeho cieľom je destabilizovať členské štáty EÚ a zastrašovať európskych občanov priamym ohrozovaním civilného letectva. EÚ vyzýva bieloruský režim, aby okamžite zastavil všetky tieto akcie.

Voči bieloruskému režimu boli uložené sankcie a EÚ je pripravená prijať ďalšie vhodné opatrenia, ak takéto akcie budú pokračovať. EÚ nebude tolerovať žiadne hybridné kampane namierené proti nej ani proti niektorému z jej členských štátov.

Osoba drží v ruke kus papiera s textom „Belarus free“ (Slobodné Bielorusko).

Hybridné činnosti Bieloruska: sankcie EÚ

Pozri aj

Európska obranná pripravenosť

Obrana EÚ v číslach

Koláž znázorňujúca stĺpce mincí s postupne sa zväčšujúcou výškou, ropný barel, bojové lietadlo a ruskú rubľovú bankovku v pozadí. Obrázok je prekrytý farbami podobnými ruskej vlajke.

Sankcie EÚ voči Rusku