Aké sú najväčšie kybernetické hrozby v EÚ?
Objem a zložitosť kybernetických hrozieb sa zvyšujú. Krajiny EÚ posilňujú kybernetickú bezpečnosť s cieľom chrániť kritickú infraštruktúru, hospodársku stabilitu a súkromie na internete.
Prečo je posilnenie kybernetickej bezpečnosti nevyhnutné
Kybernetická hrozba je škodlivá činnosť, ktorej cieľom je ohroziť integritu, dôvernosť či dostupnosť digitálnych systémov, sietí alebo údajov.
Počet kybernetických hrozieb v celej Európe a vo svete naďalej rastie. V roku 2020 dosiahli celosvetové hospodárske náklady spojené s počítačovou kriminalitou dvojnásobok ich úrovne z roku 2015.
Rastie nielen objem kybernetických útokov, ale aj ich zložitosť, keďže páchatelia trestnej činnosti v súčasnosti používajú pokročilé techniky vrátane generatívnej umelej inteligencie, aby bolo odhaľovanie ich útokov a boj proti nim ťažšie.
Ako EÚ bojuje proti počítačovej kriminalite
Hlavné kybernetické hrozby ovplyvňujúce EÚ
Útoky sú čoraz sofistikovanejšie a rôznorodejšie a zameriavajú sa na širokú škálu odvetví. Podľa Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) v súčasnosti ovplyvňujú EÚ tieto kľúčové kybernetické hrozby:
ohrozenie dostupnosti
útoky zamerané na vyčerpanie zdrojov alebo preťaženie sieťovej infraštruktúry, ktoré spôsobia nedostupnosť systému alebo služby
útočníci ransomvérom
získavajú kontrolu nad majetkom, požadujú výkupné za obnovenie prístupu alebo zabránenie odhaleniu údajov
ohrozenie údajov
neoprávnený prístup k citlivým, dôverným alebo chráneným údajom s cieľom manipulovať s informáciami, zverejňovať ich alebo ich zničiť
sociálne inžinierstvo
manipulatívna taktika, ktorou sa obete podvádzajú tak, aby urobili závažné chyby, alebo odovzdali citlivé informácie
malvér
škodlivý softvér vytvorený na infiltráciu do systémov, spôsobovanie škôd, narúšanie služieb a krádeže údajov
útoky na dodávateľské reťazce
útoky zamerané na organizáciu prostredníctvom zraniteľných miest v jej dodávateľskom reťazci s možnými kaskádovými účinkami
Ohrozenie dostupnosti predstavuje 46 % kybernetických hrozieb.
Ohrozenie dostupnosti, ransomvér a ohrozenie údajov predstavujú najvýznamnejšie kybernetické hrozby v EÚ.
ohrozenie dostupnosti – 46 %
ransomvér – 27 %
ohrozenie údajov – 16 %
ostatné – 11 %
Hlavní aktéri, ktorí stoja za kybernetickými útokmi
Aktéri kybernetických hrozieb sú rôznorodí, od skupín prepojených so štátom až po finančne motivovaných páchateľov trestnej činnosti, súkromné subjekty a hackerských aktivistov. Každá skupina má osobitné metódy a ciele:
- aktéri prepojení so štátom
skupiny prepojené s vládou a vykonávajúce útoky pre politické alebo strategické ciele, ako je špionáž - aktéri počítačovej kriminality
snažia sa získať finančný prospech prostredníctvom oportunistických útokov, ako je sociálne inžinierstvo - ofenzívni aktéri zo súkromného sektora
subjekty, ktoré vyvíjajú a predávajú kybernetické zbrane, často vládam a súkromným osobám - hackerskí aktivisti
zapájajú sa do narúšania a páchajú hackerské útoky pre politické alebo sociálne zmeny, niekedy s podporou aktéra prepojeného so štátom
Odvetvia, na ktoré sú kybernetické hrozby najviac zamerané
Takmer 20 % kybernetických útokov sa zameriava na organizácie vo verejnej správe, čo je odvetvie, ktoré má zásadný význam pre verejné služby a bezpečnosť. Nasledujú odvetvia dopravy (11 %), financií (9 %), digitálnej infraštruktúry (9 %), služieb pre podniky (8 %), široká verejnosť (8 %) a odvetvie výroby (6 %).
Verejná správa – 19 %
Doprava – 11 %
Financie – 9 %
Digitálna infraštruktúra – 9 %
Pozri tiež
Kybernetická bezpečnosť v EÚ: stratégia a kľúčové politiky
Kybernetická bezpečnosť: sociálne inžinierstvo
Bezpečnosť na internete
Posledná revízia textu: 5. februára 2025