Videokonferencia ministrov životného prostredia, 23. júna 2020

Hlavné výsledky

Ministri a ministerky životného prostredia a klímy EÚ rokovali o tom, ako môže politika v oblasti životného prostredia a klímy prispieť k oživeniu po pandémii COVID-19.

Privítali túto dôležitú diskusiu a zhodli sa, že oživenie smerujúce k zelenému rastu a odolnejšej EÚ by sa malo riadiť európskou zelenou dohodou.

Rokovania sa odvíjali od odpovedí na tieto otázky:

• Ako môžu opatrenia z nedávno prezentovaných iniciatív v rámci európskej zelenej dohody, napr. akčný plán pre obehové hospodárstvo a stratégia v oblasti biodiverzity, čo najúčinnejšie prispieť k oživeniu po kríze COVID-19 a pomôcť vybudovať odolnú a udržateľnejšiu Európu, ktorá obstojí v skúškach aj v budúcnosti?
• Ako môže vykonávanie plánu obnovy navodiť stabilné a výhľadové investičné prostredie, ktoré bude vytvárať ekologický rast a pracovné miesta, a udrží EÚ na správnej ceste k dosiahnutiu cieľa klimaticky neutrálnej Európy do roku 2050?

Chceme vybudovať moderné, čisté a zdravé hospodárstvo, ktoré pomôže zabezpečiť živobytie budúcim generáciám. Plán obnovy môže pomôcť naštartovať európske hospodárstvo po kríze Covid-19 a zároveň môže zlepšiť udržateľnosť Európy aj opatrenia v oblasti klímy. Preto bola dnešná diskusia taká dôležitá. Pri verejných investíciách do oživenia po kríze COVID-19 by sa mala rešpektovať zelená prísaha „nespôsobovať škodu“ a mali by sme sa usilovať o to, aby finančná podpora zodpovedala cieľom EÚ v oblasti klímy a životného prostredia.

Tomislav Ćorić, chorvátsky minister životného prostredia a energetiky

Ministri a ministerky zdôraznili niekoľko bodov:

• prepojenia medzi iniciatívami v rámci európskej zelenej dohody a potreba ich jednotného riešenia,
• nutnosť primeraných zdrojov na zelenú transformáciu v rámci plánu obnovy a VFR,
• význam cieľa EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050 pre zabezpečenie stabilného investičného prostredia podporujúceho ciele zelenej dohody, ako je čistá energia, renovácia budov, inovácie a adaptácia, v tejto súvislosti niekoľko ministrov zdôraznilo, že sa musí uplatňovať zásada „nespôsobovať škodu“, pričom niektorí podčiarkli, že treba zohľadniť národné či miestne špecifiká,
• význam stratégie v oblasti biodiverzity pre udržateľnú obnovu a úloha ochrany prírody a obnovy ekosystémov pri budovaní odolnosti a predchádzaní budúcim pandémiám,
• potreba plne začleniť biodiverzitu do ostatných odvetví, ako je poľnohospodárstvo, rybárstvo a lesné hospodárstvo, a zabezpečiť jednotné vykonávanie opatrení EÚ v týchto oblastiach,
• obehové hospodárstvo so zameraním na recykláciu, udržateľnú politiku výrobkov a viac opatrení v oblasti plastov, ako aj prepojenie s pripravovanou stratégiou v oblasti chemických látok; mnohí ministri zdôraznili, že obehové hospodárstvo môže najmä podporiť vytváranie miestnych pracovných miest a znížiť závislosť Európy od dovozu, čím sa zvýši jej odolnosť; hovorilo sa aj o význame vytvorenia dobre fungujúceho trhu s druhotnými surovinami,
• stratégia „z farmy na stôl“ a ekologické poľnohospodárstvo.

V rámci bodu „Rôzne“ predložilo nadchádzajúce nemecké predsedníctvo svoj pracovný program na druhý polrok 2020 v oblasti životného prostredia a klímy.

Zasadnutiu predsedal Tomislav Ćorić, chorvátsky minister životného prostredia a energetiky. Komisiu zastupoval podpredseda Komisie Frans Timmermans a komisár Virginijus Sinkevičius.

• Zhrnutie chorvátskeho predsedníctva po videokonferencii ministrov životného prostredia, 23. júna 2020
• Videokonferencia ministrov životného prostredia, 23. júna – verejné zasadnutie
• Videokonferencia ministrov životného prostredia, 23. júna – tlačová konferencia
• Pandémia COVID-19 (podkladové informácie)
• Európska zelená dohoda (podkladové informácie)
• Zmena klímy: činnosť EÚ v tejto oblasti (podkladové informácie)