"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
Rada dosiahla dohodu o všeobecnom smerovaní týkajúcom sa európskeho právneho predpisu v oblasti klímy vrátane nového cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990, a to na základe usmernení Európskej rady z 10. – 11. decembra 2020. Hlavným cieľom európskeho právneho predpisu v oblasti klímy je ustanoviť v práve Únie, že do roku 2050 má byť EÚ klimaticky neutrálna.
Dnes sme dosiahli dôležitý míľnik, pokiaľ ide o návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy. EÚ je pevne odhodlaná dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a náš ambicióznejší cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % je jasným signálom pre celý svet.
Svenja Schulzeová, spolková ministerka životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti Nemecka
Všeobecné smerovanie, ktoré sa dnes dosiahlo, dopĺňa čiastočnú rokovaciu pozíciu, ktorú Rada schválila v októbri, a predsedníctvo Rady tak získalo mandát na ďalšie rokovania s Európskym parlamentom o návrhu Komisie.
Rada dnes schválila predloženie vnútroštátne stanoveného príspevku (NDC) EÚ a jej členských štátov. Príspevok obsahuje aktualizovaný a ambicióznejší cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990, a to na základe usmernení Európskej rady z 10. – 11. decembra 2020. Tento príspevok sa teraz zašle sekretariátu UNFCCC.
Parížska dohoda: cesta EÚ ku klimatickej neutralite (Infografika)
Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
Rada dosiahla dohodu o všeobecnom smerovaní týkajúcom sa návrhu na zmenu nariadenia o Aarhuskom dohovore. V nariadení o Aarhuskom dohovore sa stanovuje, ako EÚ a jej členské štáty vykonávajú medzinárodný Aarhuský dohovor, ktorým sa má zaručiť prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Naše politiky v oblasti životného prostredia a spôsob, ako sa vykonávajú, ovplyvňujú každodenný život občanov. Teší ma, že dohoda, ktorú sme dnes dosiahli o nariadení o Aarhuskom dohovore, pomôže zlepšiť environmentálnu demokraciu. Rozšíri sa tak určenie aktov, pri ktorých možno požiadať o preskúmanie, a predĺžia sa lehoty na podanie takýchto žiadostí. Potrebujeme systém, ktorý bude dobre fungovať pre verejnosť a zároveň sa v ňom zohľadnia osobitosti právneho poriadku a justičného systému EÚ.
Svenja Schulzeová, spolková ministerka životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti Nemecka
Rada z veľkej časti súhlasila s rozšírením rozsahu pôsobnosti nariadenia na administratívne akty všeobecného určenia. Touto pozíciou Rady sa takisto predlžujú lehoty, v rámci ktorých verejnosť môže požiadať o preskúmanie a v ktorých im majú inštitúcie a orgány EÚ odpovedať, čo by malo sťažovateľom celý proces uľahčiť a zlepšiť kvalitu odpovedí.
Zabezpečiť, aby bola obnova po pandémii COVID-19 obehová a ekologická
V rámci reakcie na nový akčný plán Európskej komisie pre obehové hospodárstvo Rada schválila závery o zabezpečení obehovosti a ekologickosti obnovy po pandémii COVID-19. Cieľom záverov je poskytnúť komplexné politické usmernenia k širokému spektru opatrení naplánovaných v akčnom pláne. Usilujú sa navodiť rovnováhu medzi ambicióznym prístupom a potrebou zvážiť širokú škálu záležitostí pri vykonávaní rôznych opatrení vrátane rôznych východiskových pozícií členských štátov.
Som veľmi rada, že sme sa dnes znova posunuli bližšie k obehovému hospodárstvu. Týmito závermi dávame Komisii usmernenie, aby predložila návrhy, napríklad návrh týkajúci sa práva na opravu, ktoré je dôležitým nástrojom na zníženie množstva likvidovaných výrobkov IKT do roku 2025 a ktorým sa zaoberajú aj dnes prijaté závery o digitálnej transformácii.
Svenja Schulzeová, spolková ministerka životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti Nemecka
Rada prijala závery, ktoré sa venujú dvojnásobnej spoločenskej zmene: digitálnej aj zelenej transformácii a skúmajú sa v nich spôsoby, ako prispieť k vybudovaniu potrebných premostení medzi nimi.
Závery prinášajú politické usmernenia pre Komisiu, ktorá má predložiť vhodné iniciatívy na využitie príležitostí, ktoré prináša digitalizácia pre ochranu životného prostredia a opatrenia v oblasti klímy, a zároveň na obmedzenie negatívneho vplyvu samotnej digitalizácie na životné prostredie.
Ministri životného prostredia si vymenili názory na nedávno prezentované oznámenie Komisie: Chemikálie – stratégia udržateľnosti. Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok. Komisia prijala stratégiu 14. októbra 2020 ako kľúčový prvok Európskej zelenej dohody.
Členské štáty stratégiu vo veľkej miere podporili a všeobecnú úroveň ambícií uvedených v stratégii považovali za primeranú. Delegácie vyjadrili záujem o ďalšiu prácu na budúcich návrhoch, ktoré sú súčasťou stratégie, a želajú si byť naďalej úzko zapojené do jej vykonávania.
V rámci bodu Rôzne predložila Komisia svoj nový návrh o batériách a použitých batériách. Komisia informovala ministrov o výzve na urýchlenú reakciu v súvislosti s ratifikáciou mnohostranných environmentálnych dohôd. Portugalsko poskytlo delegáciám informácie o európskej konferencii „Zmena klímy a európska dimenzia vodného hospodárstva – zvyšovanie odolnosti“ (4. – 5. novembra 2020). Španielsko informovalo ministrov o správe z výročného zasadnutia Komisie pre zachovanie živých antarktických morských zdrojov (CCAMLR) (27. – 30. októbra 2020). Francúzsko poskytlo delegáciám informácie o zastavení odlesňovania. Nadchádzajúce portugalské predsedníctvo predstavilo svoj pracovný program na prvý polrok 2021.
Dnes sme dosiahli dôležitý míľnik, pokiaľ ide o návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy. EÚ je pevne odhodlaná dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a náš ambicióznejší cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % je jasným signálom pre celý svet.
