"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Videokonferencia ministrov zahraničných vecí, 19. novembra 2020
Hlavné výsledky
Aktuálne udalosti
Situácia v Bielorusku sa naďalej zhoršuje; represie štátu voči ľuďom sa nezastavili. Dnes sme sa dohodli, že v reakcii na brutalitu orgánov a na podporu demokratických práv bieloruského ľudu budeme pokračovať v prípravách ďalšieho kola sankcií.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Ministri zahraničných vecí EÚ rokovali o zhoršujúcej sa situácii v Bielorusku a pokračujúcich represiách voči protestujúcim a dohodli sa, že pristúpia k tretiemu balíku sankcií.
Ministri si tiež mohli po prvýkrát vymeniť názory na výsledok tohtoročných volieb v Spojených štátoch a celkové smerovanie transatlantických vzťahov. Rokovania o smerovaní týchto vzťahov budú na ministerskej úrovni pokračovať 7. decembra.
Pozornosť sa venovala aj nadchádzajúcej medzinárodnej konferencii darcov venovanej Afganistanu, ktorá sa bude konať 23. – 24. novembra 2020. Vysoký predstaviteľ zdôraznil, že EÚ je odhodlaná dodať mierovému procesu v Afganistane pozitívny impulz a vyslať prostredníctvom finančného prísľubu jasný signál solidarity s afganským ľudom.
Ministri mali tiež príležitosť rokovať o situácii v Náhornom Karabachu, ku ktorej EÚ vydala vyhlásenie. Pripomenula v ňom význam, ktorý sa prikladá urovnaniu tohto konfliktu, ako aj to, že EÚ je pripravená na svoju úlohu v úsilí o dosiahnutie trvalého mieru v tomto kľúčovom regióne v jej susedstve.
Vysoký predstaviteľ potom stručne informoval ministrov o Líbyi, kde sa prijímajú povzbudivé kroky, ale situácia zostáva naďalej nestabilná. Venoval sa aj informáciám o Etiópii. Ministri vyjadrili hlboké znepokojenie v súvislosti so situáciou v tigrejskom regióne, etnicky zameraným násilím, obvineniami z brutálnych činov a porušovaním ľudských práv a vyzvali všetky strany, aby sa zdržali násilia a vrátili sa k dialógu.
Ministri tiež rokovali o ďalšom zhoršovaní situácie vo východnom Stredozemí a opätovne potvrdili solidaritu EÚ s Cyprom a Gréckom. Nedávne kroky a vyhlásenia Turecka týkajúce sa Cypru sa považujú za odporujúce rezolúciám OSN a podnecujúce ďalšie napätie.
Multilateralizmus
Ministri rokovali o tom, ako môže EÚ pomôcť chrániť a modernizovať multilaterálny systém, aby prostredníctvom neho bolo možné posilniť spoluprácu v oblasti globálnych výziev a podporiť reformy tam, kde je to potrebné. Ministri okrem toho poskytli usmernenie o tom, ako môže EÚ čo najlepšie podporovať svoje hodnoty a presadzovať svoje záujmy na multilaterálnych fórach.
Dnešná diskusia bude podkladom pre nadchádzajúcu prácu na spoločnom oznámení vysokého predstaviteľa a Komisie o posilnení príspevku EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách, ktoré je naplánované na prvý polrok 2021.
Iné body
Ministri si popri videokonferencii vymenili názory s palestínskym ministrom zahraničných vecí Rijádom al-Málikím o situácii v Palestíne, mierovom procese na Blízkom východe a dvojstranných vzťahoch.
Ministri konkrétne uvítali nedávne rozhodnutie Palestínskej samosprávy obnoviť spoluprácu a dialóg s Izraelom, pričom opätovne zdôraznili európsku podporu dohodnutému riešeniu založenému na existencii dvoch štátov, a rokovali o tom, ako môže EÚ prispieť k vytvoreniu lepších podmienok na obnovenie rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Pred videokonferenciou Rada schválila akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, ktorý obsahuje hlavné priority EÚ týkajúce sa ďalšieho postupu a ochrany ľudských práv a demokracie prostredníctvom našej vonkajšej činnosti.