Konania EÚ o azyle a na hraniciach

Ako fungujú konania o azyle v EÚ

Paktom o migrácii a azyle sa vytvára spoločný rámec EÚ pre azyl a migráciu. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa žiadosti o azyl vybavovali v súlade so spoločnými normami v celej EÚ, čím sa systém stane účinnejším a predvídateľnejším.

Kľúčovým aspektom paktu je nariadenie o konaní o azyle, v ktorom sa stanovuje, ako sa vybavujú žiadosti o medzinárodnú ochranu. Zavádzajú sa ním aj pravidlá pre konania na vonkajších hraniciach EÚ.

Spoločne sa týmito ustanoveniami stanovujú spôsob registrácie a posudzovania žiadostí, práva a povinnosti žiadateľov o azyl, osobitné procesné záruky pre zraniteľné osoby, ako sú maloleté osoby bez sprievodu, a to, kedy sa na hraniciach uplatňujú osobitné postupy.

V pravidlách EÚ sa stanovujú aj osobitné opatrenia pre krízové situácie alebo prípady vyššej moci, ktoré umožňujú uplatňovať výnimky za výnimočných okolností a na čo najkratší potrebný čas.

Žiadosť o azyl

V nariadení o konaní o azyle sa stanovuje postup posudzovania žiadostí o medzinárodnú ochranu. Jeho cieľom je dosiahnuť spravodlivejšie a efektívnejšie konania o azyle a zároveň znížiť stimuly pre ľudí na presuny medzi krajinami EÚ s cieľom požiadať o azyl.

V nariadení sa stanovujú jasné pravidlá a lehoty pre každú fázu konania. Objasňujú sa v ňom kroky od vyjadrenia želania požiadať o medzinárodnú ochranu až po registráciu a formálne podanie žiadosti. Žiadatelia majú po registrácii spravidla 21 dní na podanie žiadosti. Rozhodnutie by sa za normálnych okolností malo vydať do šiestich mesiacov, hoci za určitých okolností možno túto lehotu predĺžiť o maximálne ďalších šesť mesiacov. V rámci zrýchleného konania by sa rozhodnutie malo prijať do troch mesiacov. V nariadení sa takisto stanovujú lehoty na posúdenie toho, či je žiadosť neprípustná, ktoré sa v závislosti od okolností pohybujú od 10 dní do dvoch mesiacov.

V nariadení sa tiež:

stanovujú povinnosti žiadateľov o azyl spolupracovať s orgánmi a dôsledky v prípade nesplnenia týchto povinností
stanovujú osobitné procesné záruky pre zraniteľné osoby, ako sú napríklad maloleté osoby bez sprievodu
posilňujú opatrenia na predchádzanie zneužívaniu a sekundárnym pohybom vrátane osobitných pravidiel pre následné žiadosti a pre osoby, ktoré žiadajú o azyl vo viac ako jednej krajine EÚ
objasňuje, kedy možno žiadosť považovať za neprípustnú, a to aj vtedy, keď sa uplatňuje koncept bezpečnej tretej krajiny alebo prvej krajiny azylu
užšie prepája konanie o azyle a konanie o návrate, aby sa k zamietavému rozhodnutiu o azyle mohlo pripojiť rozhodnutie o návrate a aby sa odvolania proti obom rozhodnutiam mohli vybavovať v rovnakých lehotách

Konanie o azyle na hraniciach

Konanie o azyle na hraniciach umožňuje krajinám EÚ posúdiť určité žiadosti o azyl na vonkajších hraniciach EÚ alebo v ich blízkosti bez toho, aby sa žiadateľovi povolil vstup na územie. Konanie je povinné v osobitných prípadoch vrátane prípadov, keď žiadateľ uviedol orgány do omylu, považuje sa za riziko pre bezpečnosť alebo verejný poriadok alebo pochádza z krajiny s nízkou mierou uznaných žiadostí o medzinárodnú ochranu, čo znamená, že jeho šance na poskytnutie medzinárodnej ochrany sú nízke.

Konanie o azyle na hraniciach môže trvať až 12 týždňov. Ak sa žiadosť zamietne, žiadateľ bude nasmerovaný do konania o návrate na hraniciach, ktoré môže trvať ďalších 12 týždňov. Cieľom tohto konania je uľahčiť rýchly návrat osôb, ktoré nemajú právo zdržiavať sa v EÚ.

Konanie na hraniciach sa môže uplatniť len vtedy, ak má členský štát na vybavovanie žiadostí o azyl a návratov dostatočnú kapacitu vrátane primeranej infraštruktúry a vyškoleného personálu. Primeraná kapacita v celej EÚ je stanovená na 30 000 miest rozdelených na vnútroštátne kapacity.

Konania o azyle a návrate na hraniciach sú úzko prepojené, ale spravujú sa samostatnými predpismi EÚ. Konanie o návrate na hraniciach je upravené v nariadení o konaní o návrate na hraniciach, ktoré je súčasťou spoločných pravidiel EÚ v oblasti návratu.

Práva a povinnosti žiadateľov o azyl

V predpisoch EÚ sa stanovujú normy pre práva a povinnosti osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu a poskytujú sa záruky počas celého konania o azyle.

Žiadatelia o azyl majú právo:

dostávať jasné a včasné informácie o konaní, svojich právach a povinnostiach a o tom, ako podať žiadosť
na tlmočenie a byť vypočutí na osobnom pohovore v rámci posudzovania ich žiadosti
na prístup k bezplatnému právnemu poradenstvu počas administratívnej fázy konania, ako aj k bezplatnej právnej pomoci a zastúpeniu počas odvolacieho konania
zostať počas posudzovania ich žiadosti v zodpovednej krajine EÚ za podmienok stanovených v práve EÚ

Predpisy poskytujú aj dodatočné záruky pre osoby s osobitnými procesnými potrebami vrátane maloletých osôb bez sprievodu a rodín s deťmi.

Počas celého konania o azyle sa musia dodržiavať základné práva. Krajiny EÚ musia dodržiavať Chartu základných práv EÚ a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ktorá osoby chráni pred návratom do krajiny, v ktorej by čelili prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu. Dodržiavanie základných práv počas preverovania a konania o azyle na hraniciach monitoruje aj nezávislý mechanizmus.

Bezpečné krajiny

V pravidlách EÚ v oblasti azylu sa stanovujú dva ďalšie pojmy, ktoré tiež môžu mať vplyv na to, ako sa žiadosť o azyl posudzuje: bezpečné tretie krajiny a bezpečné krajiny pôvodu.

Bezpečné tretie krajiny

Koncept bezpečnej tretej krajiny umožňuje krajine EÚ považovať žiadosť o azyl za neprípustnú, ak žiadateľ mohol požiadať o medzinárodnú ochranu v bezpečnej krajine mimo EÚ a v prípade oprávnenosti ju získať. Tretiu krajinu možno považovať za bezpečnú, ak žiadateľ môže mať prístup k účinnej ochrane vrátane práva zotrvať, primeranej životnej úrovni, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu a ochrane, kým sa nenájde trvalé riešenie.

Tento koncept sa uplatňuje vtedy, ak existuje väzba medzi žiadateľom a treťou krajinou, ak žiadateľ prechádzal cez túto krajinu alebo ak sa dohodou alebo dojednaním zabezpečuje, že žiadosť žiadateľa o azyl sa tam posúdi. Tento koncept nemožno uplatňovať na základe takejto dohody alebo dojednania v prípade maloletých osôb bez sprievodu.

Bezpečné krajiny pôvodu

Koncept bezpečnej krajiny pôvodu sa uplatňuje na krajiny, v ktorých sa ľudia vo všeobecnosti považujú za chránených pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Žiadosti štátnych príslušníkov týchto krajín sa môžu preskúmať v zrýchlenom konaní.

Rada a Európsky parlament podpísali 24. februára 2026 nariadenie obsahujúce prvý zoznam bezpečných krajín pôvodu na úrovni Únie, ktorý zahŕňa Bangladéš, Kolumbiu, Egypt, Indiu, Kosovo, Maroko a Tunisko. Kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ sú tiež označené ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni EÚ, s určitými výnimkami, ako je napríklad Ukrajina. V súčasnosti medzi ne patrí Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko, Moldavsko, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko.

Členské štáty môžu viesť svoje vlastné vnútroštátne zoznamy s ďalšími krajinami.