Skip to content

Chronologický prehľad – kybernetická bezpečnosť

  • 2025

  • 2024

  • 2023

  • 2022

    • 28. novembra

      Rada prijala nové právne predpisy o kybernetickej bezpečnosti a odolnosti (NIS2)

      Rada prijala právne predpisy týkajúce sa zabezpečenia vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej Únii s cieľom ďalej zlepšovať odolnosť verejného aj súkromného sektora a EÚ ako celku a ich schopnosť reagovať na incidenty.

      Nová smernica s názvom „NIS2“ nahradí súčasnú smernicu o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS).

    • 18. novembra

      Kybernetická bezpečnosť v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ: Rada prijala pozíciu

      Rada prijala pozíciu k spoločnému rámcu pre kybernetickú bezpečnosť v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ.

      Vzhľadom na zvýšený počet sofistikovaných kybernetických útokov na verejnú správu EÚ navrhla Európska komisia v marci 2022 opatrenia zamerané na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti.

      Vytvorením spoločného rámca je cieľom týchto opatrení zlepšiť odolnosť všetkých subjektov EÚ a ich kapacitu reakcie na incidenty a riešiť rozdiely v ich prístupe.

      Po prijatí pozície Radou nasleduje začatie rokovaní s Európskym parlamentom po tom, ako Parlament odhlasuje svoj mandát na rokovanie.

    • 17. októbra

      Rada prijala závery o bezpečnosti dodávateľského reťazca IKT

      Rada prijala závery, v ktorých vyzýva na posilnenie bezpečnosti dodávateľských reťazcov EÚ v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT).Závery sa zaoberajú aj závislosťami v dodávateľských reťazcoch IKT. Výzva na prijatie opatrení je ešte naliehavejšia vzhľadom na agresiu Ruska voči Ukrajine.

      Rada v záveroch vyzýva na úpravy rámcov verejného obstarávania alebo preverovania priamych zahraničných investícií vrátane výberových kritérií súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou Členské štáty vyzvali Komisiu, aby vydala metodické usmernenia s cieľom povzbudiť verejných obstarávateľov, aby venovali primeranú pozornosť postupom uchádzačov a ich subdodávateľov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

      V záveroch sa identifikujú existujúce a budúce právne predpisy zamerané osobitne na kybernetickú oblasť, ktoré môžu prispieť k bezpečnosti dodávateľského reťazca IKT:

      • revidovaná smernica o bezpečnosti sietí a informačných systémov (NIS2)
      • certifikačné systémy vydávané v rámci stanovenom aktom o kybernetickej bezpečnosti
      • návrh aktu o kybernetickej odolnosti

      V záveroch sa okrem toho navrhuje využívanie podporných mechanizmov na financovanie budovania bezpečnej digitálnej infraštruktúry, zlepšenie spoločného chápania a informovanosti a prehĺbenie medzinárodnej spolupráce s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávateľského reťazca IKT v EÚ aj mimo nej.

    • 21. júna

      Rada prijala závery o rámci pre koordinovanú reakciu EÚ na hybridné kampane

      V kontexte ruskej agresie voči Ukrajine a po tom, ako Európska rada 24. a 25. marca schválila Strategický kompas, Rada EÚ vo svojich záveroch opätovne zdôraznila význam vytvorenia súboru hybridných nástrojov EÚ.

      Týmto súborom nástrojov sa zavádza rámec pre koordinovanú reakciu na hybridné hrozby a kampane, ktoré majú vplyv na EÚ a jej partnerov. Spája všetkých príslušných aktérov, politiky a nástroje v záujme koordinovanejšieho boja proti vplyvu hybridných hrozieb.

      Rada zopakovala, že hlavnú zodpovednosť za boj proti hybridným hrozbám nesú členské štáty, a zdôraznila, že rozhodnutia o koordinovanej reakcii EÚ na hybridné kampane by mali:

      • slúžiť na ochranu demokracie a medzinárodného práva
      • slúžiť na dosiahnutie cieľov Únie
      • byť primerané každej kampani
      • vychádzať zo situačného povedomia
      • zohľadňovať širší kontext
      • byť v súlade s medzinárodným právom a chrániť základné práva a slobody
    • 23. mája

      Kybernetický priestor: Rada sa dohodla na posilnení kybernetickej bezpečnosti EÚ a predchádzaní kybernetickým útokom

      Rada schválila závery o vývoji prístupu EÚ ku kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa týkajú celkového posilnenia kybernetickej bezpečnosti a odolnosti v súvislosti s kybernetickými hrozbami.

      Vývojom prístupu ku kybernetickej bezpečnosti môže EÚ lepšie bojovať proti ofenzívnym kybernetickým činnostiam, ktoré sú zamerané na EÚ a jej členské štáty. Cieľom je poskytnúť okamžitú aj dlhodobú odpoveď aktérom, ktorí sa snažia odoprieť EÚ bezpečný a otvorený prístup do kybernetického priestoru, a to aj prostredníctvom predchádzania hrozieb, odrádzania a odstrašovania od nich a zároveň zlepšovaním kybernetických spôsobilostí.

      Závery vychádzajú z viacerých právnych predpisov a politík EÚ vrátane Strategického kompasu, ktorý je akčným plánom EÚ na posilnenie jej bezpečnostnej a obrannej politiky do roku 2030.

    • 16. mája

      Kybernetické útoky: Rada predĺžila sankčný režim

      Rada rozhodla o predĺžení platnosti rámca pre reštriktívne opatrenia zamerané proti kybernetickým útokom ohrozujúcim EÚ a jej členské štáty o ďalšie tri roky, t. j. do 18. mája 2025.

      Tento rámec umožňuje EÚ ukladať cielené reštriktívne opatrenia voči osobám alebo subjektom zapojeným do kybernetických útokov, ktoré majú významný vplyv a predstavujú vonkajšiu hrozbu pre EÚ alebo jej členské štáty.

    • 13. mája

      Posilnenie kybernetickej bezpečnosti a odolnosti v celej EÚ – dohoda o smernici NIS 2

      Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej Únii s cieľom ďalej zlepšovať odolnosť verejného aj súkromného sektora a EÚ ako celku a ich schopnosť reagovať na incidenty.

      Nová smernica s názvom „NIS 2“ po prijatí nahradí súčasnú smernicu o bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS).

      Novým právnym predpisom sa:

      • zabezpečí lepšie riadenie rizík a incidentov a spolupráca
      • rozšíri rozsah pôsobnosti pravidiel
    • 11. mája

      Akt o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA): dosiahla sa predbežná dohoda

      Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o akte o digitálnej prevádzkovej odolnosti (nariadenie DORA), ktorým sa zabezpečí, aby bol finančný sektor v Európe odolný a schopný vykonávať operácie aj počas vážneho narušenia prevádzky.

      Toto nariadenie vytvára regulačný rámec pre digitálnu prevádzkovú odolnosť, na základe ktorého budú musieť všetky spoločnosti zabezpečiť, aby boli schopné odolávať všetkým typom narušení a hrozieb súvisiacich s IKT, reagovať na ne a zvládať ich.

      EÚ posilňuje bezpečnosť v oblasti informačných technológií, pokiaľ ide o finančné subjekty, ako sú banky, poisťovne a investičné spoločnosti, vzhľadom na čoraz väčšie riziká kybernetických útokov.

    • 8. – 9. marca

      Ministri EÚ dosiahli jednotu v otázke posilňovania kybernetickej odolnosti v EÚ

      Ministri EÚ zodpovední za telekomunikácie a digitálne záležitosti sa stretli 8. a 9. marca 2022 na neformálnom zasadnutí, ktoré zorganizovalo francúzske predsedníctvo Rady.

      Ministri vyzvali na posilnenie a zrýchlenie tempa európskej spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti v nadväznosti na zvýšenie úrovní kybernetických hrozieb, ktoré ešte zhoršila situácia na Ukrajine a riziko kybernetických incidentov v EÚ. Vyzvali aj na viac informácií o rizikách ohrozujúcich európske komunikačné siete a infraštruktúru a na odporúčania, ako posilniť ich odolnosť.

      27 ministrov prijalo politické vyhlásenie zamerané na posilnenie spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

  • 2021

    • 3. decembra

      Rada sa dohodla na pozícii k novej smernici o kybernetickej bezpečnosti

      Na decembrovom zasadnutí Rady pre telekomunikácie sa ministri EÚ dohodli na všeobecnom smerovaní k opatreniam na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ na základe tzv. smernice NIS2.

      Týmto právnym predpisom sa má ďalej zlepšiť odolnosť verejného aj súkromného sektora a EÚ ako celku a ich schopnosť reagovať na incidenty. Jeho cieľom je odstrániť rozdiely v požiadavkách na kybernetickú bezpečnosť a vo vykonávaní opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rôznych členských štátoch.

    • 19. októbra

      Rada prijala závery o preskúmaní potenciálu spoločnej kybernetickej jednotky

      Rada prijala závery, v ktorých vyzvala EÚ a členské štáty, aby ďalej rozvíjali rámec EÚ pre krízové riadenie kybernetickej bezpečnosti, a to aj preskúmaním potenciálu spoločnej kybernetickej jednotky.

      Rada vo svojich záveroch zdôrazňuje potrebu konsolidovať existujúce siete a zmapovať možné medzery a potreby v oblasti výmeny informácií v rámci kybernetických komunít a medzi nimi. To by následne malo viesť k dohode o možných hlavných cieľoch a prioritách potenciálnej spoločnej kybernetickej jednotky.

    • 17. mája

      Kybernetické útoky: Rada predĺžila platnosť rámca pre sankcie o ďalší rok

      Rada rozhodla o predĺžení platnosti rámca pre reštriktívne opatrenia proti kybernetickým útokom ohrozujúcim EÚ alebo jej členské štáty o ďalší rok, t. j. do 18. mája 2022.

      Tento rámec umožňuje EÚ ukladať cielené reštriktívne opatrenia voči osobám alebo subjektom zapojeným do kybernetických útokov, ktoré majú významný vplyv a predstavujú vonkajšiu hrozbu pre EÚ alebo jej členské štáty.

      Reštriktívne opatrenia sa môžu ukladať aj v reakcii na kybernetické útoky proti tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám, ak sa takéto opatrenia považujú za potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

    • 29. apríla

      Boj proti zneužívaniu detí online – neformálna dohoda s Európskym parlamentom o dočasných pravidlách

      Vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu dosiahli predbežnú dohodu o dočasnom opatrení, ktoré poskytovateľom služieb elektronickej komunikácie, ako sú webové e-mailové služby a služby zasielania správ, umožní ďalej odhaľovať, odstraňovať a nahlasovať sexuálne zneužívanie detí online, vrátane groomingu, dokým nebudú prijaté trvalé právne predpisy, ktoré ohlásila Európska komisia.

      V dohode sa stanovuje výnimka z článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách a podlieha schváleniu Radou.

    • 20. apríla

      Rada dáva zelenú centru kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti so sídlom v Bukurešti

      Zriadením centra kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré bude zlučovať investície do výskumu, technológií a priemyselného rozvoja, je EÚ pripravená posilniť bezpečnosť internetu a iných kritických sieťových a informačných systémov. Tento nový orgán so sídlom v Bukurešti v Rumunsku bude prideľovať finančné prostriedky určené na kybernetickú bezpečnosť z programov Horizont Európa a Digitálna Európa.

      Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti bude spolupracovať so sieťou národných koordinačných centier určených členskými štátmi.

      Rada 20. apríla 2021 prijala nariadenie, ktorým sa toto centrum a sieť zriaďujú. Následne ho s konečnou platnosťou prijme Európsky parlament.

    • 22. marca

      Rada prijala závery o stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ

      Rada prijala závery o stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ pre digitálnu dekádu. Túto stratégiu predstavila Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v decembri 2020. Načrtáva sa v nej rámec opatrení EÚ na ochranu občanov a podnikov EÚ pred kybernetickými hrozbami, na podporu bezpečných informačných systémov a ochranu globálneho, otvoreného, slobodného a stabilného kybernetického priestoru.

      V záveroch sa konštatuje, že kybernetická bezpečnosť má zásadný význam pre budovanie odolnej, zelenej a digitálnej Európy. Za kľúčový cieľ sa v nich stanovuje dosiahnuť strategickú autonómiu a zároveň zachovať otvorené hospodárstvo. V rámci toho chce EÚ posilniť svoju schopnosť prijímať autonómne rozhodnutia týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti, aby si upevnila vedúce postavenie v digitálnej oblasti a strategické kapacity.

  • 2020

    • 15. decembra

      Rada vyzýva na posilnenie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám vrátane dezinformácií

      Rada prijala závery, v ktorých vyzvala na ďalšie posilnenie reakcie na úrovni EÚ v boji proti hybridným hrozbám vrátane dezinformácií a na posilnenie odolnosti. Skonštatovala v nich, že nové technológie a krízy, ako napríklad prebiehajúca pandémia, ponúkajú nepriateľským subjektom príležitosti rozšíriť ich zasahovanie. Takéto zasahovanie predstavuje pre členské štáty a inštitúcie EÚ popri samotnej kríze ďalšiu výzvu.

      Rada uznala, že v dôsledku pandémie COVID-19 sú EÚ a jej členské štáty zraniteľnejšie voči hybridným hrozbám, ktoré zahŕňajú intenzívnejšie šírenie dezinformácií a manipulatívne zásahy. Riešenie takýchto hrozieb, najmä škodlivých kybernetických činností, dezinformácií a hrozieb pre hospodársku bezpečnosť, si vyžaduje komplexný prístup s účinnou spoluprácou a koordináciou.

    • 11. decembra

      Predbežná dohoda o centre kompetencií EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti

      Vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu dnes dosiahli predbežnú dohodu o návrhu na zriadenie Európskeho centra priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete národných koordinačných centier.

      Tieto štruktúry spoločne pomôžu zabezpečiť digitálny jednotný trh, a to aj v oblastiach, ako je elektronický obchod, inteligentná mobilita a internet vecí, a zvýšia nezávislosť EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

    • 9. decembra

      Bukurešť bude sídlom nového Európskeho centra kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti

      Zástupcovia vlád členských štátov EÚ vybrali za budúce sídlo nového Európskeho centra priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti rumunskú Bukurešť.

      Centrum kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti zlepší koordináciu výskumu a inovácie v tejto oblasti v EÚ. Stane sa tiež hlavným nástrojom EÚ na sústreďovanie investícií do výskumu a technologického a priemyselného rozvoja v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

      Ilustrácia: Ako sa vyberie sídlo Centra odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti
      Ako sa vyberie sídlo Centra odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti (Infografika)

      Ako sa vyberie sídlo Centra odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti (Infografika)

    • 2. decembra

      Kybernetická bezpečnosť pripojených zariadení – Rada prijala závery

      Rada schválila závery, v ktorých uznala, že spotrebné produkty a priemyselné zariadenia pripojené na internet sa používajú čoraz častejšie, s čím súvisia aj nové riziká v oblasti súkromia a informačnej aj kybernetickej bezpečnosti.

      V záveroch sa podčiarkuje, že z dlhodobého hľadiska je dôležité posúdiť, či sú potrebné horizontálne právne predpisy, v ktorých by sa riešili všetky relevantné aspekty kybernetickej bezpečnosti pripojených zariadení, ako je dostupnosť, integrita a dôvernosť.

      Pripojené zariadenia vrátane strojových zariadení, snímačov a sietí, ktoré tvoria internet vecí, budú kľúčové pri ďalšom formovaní digitálnej budúcnosti Európy a rovnako dôležitá bude aj ich bezpečnosť.

    • 30. júla

      EÚ po prvýkrát prijala sankcie zamerané proti kybernetickým útokom

      Rada sa rozhodla uložiť reštriktívne opatrenia voči šiestim osobám a trom subjektom, ktoré sú zodpovedné za rôzne kybernetické útoky alebo sa na nich zúčastnili. Uložené sankcie zahŕňajú zákaz cestovania a zmrazenie aktív, pričom osobám a subjektom z EÚ sa zakazuje poskytovať osobám a subjektom zaradeným na zoznam finančné prostriedky.

    • 9. júna

      Závery Rady o formovaní digitálnej budúcnosti Európy

      Rada prijala závery o širokom spektre otázok týkajúcich sa vykonávania digitálnej stratégie EÚ. V texte sa zdôrazňuje vplyv digitálnej transformácie na boj proti pandémii COVID-19 a jej kľúčová úloha pri obnove po pandémii.

      Pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, ministri sa zamerali na zlepšenie spôsobilostí EÚ v oblasti reakcie a ochranu integrity, bezpečnosti a odolnosti digitálnej infraštruktúry a komunikačných sietí a služieb, keďže kybernetické hrozby a počítačová kriminalita sú čoraz častejšie a sofistikovanejšie. EÚ tiež podporila potrebu koordinovaného prístupu k zmierňovaniu rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti a k zaisteniu bezpečného zavádzania technológie 5G.

    • 5. júna

      Mandát pre centrá kybernetickej bezpečnosti a súčasný stav 5G sietí

      Coreper schválil 3. júna 2020 nový mandát na rokovania s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európske centrum kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť koordinačných centier. Ďalším krokom je, aby sa chorvátske predsedníctvo obrátilo na hlavného vyjednávača Parlamentu s cieľom preskúmať možnosť usporiadať trialóg.

      Predsedníctvo tiež prezentovalo súčasný stav vykonávania súboru nástrojov EÚ pre bezpečnosť 5G sietí.

  • 2019

    • 3. decembra

      Význam a bezpečnostné riziká technológie 5G: Rada prijala závery

      Závery Rady týkajúce sa technológie 5G poukázali na jeho dôsledky pre európske hospodárstvo a potrebu zmierniť bezpečnostné riziká.

      Ministri zdôraznili, že siete 5G budú tvoriť súčasť kľúčovej infraštruktúry na udržiavanie dôležitých spoločenských a hospodárskych funkcií.

    • 17. mája

      Kybernetické útoky: Rada už môže ukladať sankcie

      Rada ustanovila rámec, na základe ktorého môže EÚ ukladať cielené reštriktívne opatrenia na odrádzanie a reagovanie v prípade kybernetických útokov, ktoré predstavujú vonkajšiu hrozbu pre EÚ alebo jej členské štáty.

      EÚ tak môže po prvý raz uvaliť sankcie na osoby alebo subjekty, ktoré:

      • zodpovedné za kybernetické útoky alebo pokusy o ne
      • podporujú takéto útoky finančne, technicky či materiálne
      • sú do útokov zapojené inak

      Sankcie sa môžu ukladať aj osobám alebo subjektom, ktoré sú s útokmi spojené.

      Ak sa reštriktívne opatrenia považujú za nevyhnutné na dosiahnutie cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), vzťahuje sa tento rámec aj na kybernetické útoky proti štátom mimo EÚ alebo proti medzinárodným organizáciám.

      EÚ a jej členské štáty sa pripravujú na zvýšenie odolnosti a schopnosti reagovať v prípade kybernetických útokov.
    • 9. apríla

      Rada prijala akt o kybernetickej bezpečnosti

      Rada prijala 9. apríla 2019 nariadenie známe aj ako akt o kybernetickej bezpečnosti, ktorým sa vytvárajú:

      • systémy certifikácie na úrovni EÚ
      • agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá preberie úlohy existujúcej Agentúry EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA)
    • 13. marca

      Združovanie znalostí o kybernetickej bezpečnosti: Rada začne rokovania s Európskym parlamentom

      Veľvyslanci pri EÚ udelili predsedníctvu Rady mandát na začatie rozhovorov s Európskym parlamentom o združovaní odborných znalostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

      Rokovania sa zamerajú na dve iniciatívy:

      • vytvorenie špičkovej vedomostnej základne s názvom Európske stredisko výskumu a kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť
      • zriadenie siete národných koordinačných centier
  • 2018

    • 19. decembra

      Akt o kybernetickej bezpečnosti: veľvyslanci pri EÚ schválili návrh nariadenia

      Schválenie navrhovaného aktu o kybernetickej bezpečnosti umožní Európskej únii zaviesť celoúnijnú certifikáciu kybernetickej bezpečnosti a konsolidovať stálu agentúru EÚ pre kybernetickú bezpečnosť.

      Predsedníctvo a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o tomto novom právnom predpise 10. decembra.

      Certifikácia kybernetickej bezpečnosti na úrovni EÚ bude čoskoro k dispozícii pre zariadenia s pripojením na internet, čo spotrebiteľom umožní informovanejší výber a spoločnostiam uľahčí predaj inteligentných produktov v celej Európe.

    • 19. novembra

      Kybernetická obrana: Rada aktualizovala politický rámec

      Členské štáty EÚ sa usilujú posilniť svoje kapacity a čoraz intenzívnejšie spolupracujú v oblasti kybernetickej obrany.

      Na dosiahnutie tohto cieľa prijala Rada aktualizovanú verziu rámca EÚ pre kybernetickú obranu.

      Pôvodný rámec bol prijatý v roku 2014 a v jeho súčasnej aktualizácii EÚ zohľadňuje meniace sa bezpečnostné výzvy. Rámec stanovuje prioritné oblasti kybernetickej obrany a objasňuje úlohy zapojených subjektov.

      Európska rada na svojom poslednom zasadnutí 18. októbra 2018 vyzvala, aby sa vypracovali opatrenia na vybudovanie silnej kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

      Lídri EÚ poukázali najmä na reštriktívne opatrenia, ktorými možno reagovať na kybernetické útoky a odrádzať od nich.

      EÚ si buduje lepšiu odolnosť voči kybernetickým útokom
    • 18. októbra

      Európska rada vyzýva, aby sa prijali opatrenia na vybudovanie silnej kybernetickej bezpečnosti v EÚ

      Lídri EÚ vyzvali, aby sa ďalej posilňovala schopnosť EÚ odrádzať od hybridných, kybernetických, ako aj chemických, biologických, rádiologických a jadrových (CBRN) hrozieb, ako aj jej odolnosť proti nim a schopnosť na ne reagovať.

      Tento apel odznel v súvislosti s kybernetickými útokmi proti Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v Haagu.

      Európska rada tiež vyzvala, aby sa rokovania o všetkých návrhoch v oblasti kybernetickej bezpečnosti ukončili „do konca aktuálneho volebného obdobia“, t. j. do apríla 2019.

    • 13. septembra

      Akt o kybernetickej bezpečnosti: Rada začne rokovania s Európskym parlamentom

      Rada začala s Európskym parlamentom rokovania, na základe ktorých chce do konca roka dosiahnuť dohodu o akte o kybernetickej bezpečnosti. Všeobecné smerovanie k tomuto návrhu sa dosiahlo 8. júna.

      Akt o kybernetickej bezpečnosti má za cieľ vytvoriť rámec certifikácie platný v celej EÚ pre produkty, služby a procesy IKT, a zvýšiť tak kybernetickú odolnosť. Zároveň sa ním tiež má posilniť súčasná Agentúra EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA).

    • 16. apríla

      Škodlivé kybernetické činnosti: Rada prijala závery

      Rada prijala závery o škodlivých kybernetických činnostiach a zdôraznila v nich význam kybernetického priestoru, ktorý je globálny, otvorený, slobodný, stabilný a bezpečný a v ktorom sa v plnej miere uplatňujú ľudské práva, základné slobody a zásady právneho štátu.

      Rada vyjadrila vážne znepokojenie nad tým, že niektoré štáty mimo EÚ, ako aj neštátne subjekty sú čoraz častejšie schopné a pripravené presadzovať svoje ciele škodlivými kybernetickými činnosťami. EÚ si naďalej bude zlepšovať spôsobilosť reagovať na kybernetické hrozby.

  • 2017

    • 20. decembra

      Inštitúcie EÚ posilňujú spoluprácu v oblasti boja proti kybernetickým útokom

      Inštitúcie EÚ urobili dôležitý krok pre posilnenie vzájomnej spolupráce v boji proti kybernetickým útokom.

      Na základe medziinštitucionálnej dohody sa vytvoril stály tím reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT-EU), ktorý zahŕňa všetky inštitúcie, orgány a agentúry EÚ.

      Tím CERT-EU bude zabezpečovať koordinovanú reakciu EÚ na kybernetické útoky proti jej inštitúciám.

    • 24. októbra

      Ministri EÚ súhlasili s akčným plánom kybernetickej bezpečnosti

      Rada súhlasila s vypracovaním akčného plánu reformy kybernetickej bezpečnosti EÚ.

      Ministri zdôraznili, že bezpečnosť v online prostredí je pre európskych občanov a podniky mimoriadne dôležitá.

  • 2016