Politická reflexia o budúcnosti Európskej únie

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ sa 25. marca 2017 stretli v Ríme v Taliansku na oslavách 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv. Túto príležitosť využili na zamyslenie sa nad stavom Európskej únie a nad budúcnosťou integračného procesu.

V Rímskom vyhlásení prijatom na konci osláv stanovili vedúci predstavitelia spoločnú víziu na nadchádzajúce roky. Zaviazali sa, že budú pracovať na splnení cieľa, ktorým je:

• bezpečná Európa, v ktorej sa všetci občania môžu voľne pohybovať, so zabezpečenými vonkajšími hranicami a účinnou migračnou politikou
• prosperujúca a udržateľná Európa, ktorá presadzuje stabilný a udržateľný rast so silným jednotným trhom
• sociálna Európa, ktorá bojuje proti nezamestnanosti, diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a chudobe
• Európa so silnejším postavením na globálnej scéne, ktorá rozvíja existujúce partnerstvá a buduje nové, odhodlaná posilňovať svoju spoločnú bezpečnosť a obranu.

Rímskou deklaráciou sa uzatvoril proces politickej reflexie, ktorý sa začal v Bratislave 16. septembra 2016 po vyhlásení výsledkov referenda v Spojenom kráľovstve z júna 2016.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ sa 25. marca 2017 stretli v Ríme v Taliansku na oslavách 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv. Túto príležitosť využili na zamyslenie sa nad stavom Európskej únie a nad budúcnosťou integračného procesu.

Na záver oslavy vedúci predstavitelia prijali a podpísali Rímsku deklaráciu, v ktorej sa uvádza naša spoločná vízia do nasledujúcich rokov. „Zjednotili sme sa, aby sme sa mali lepšie. Európa je našou spoločnou budúcnosťou“, uviedli v deklarácii.

Vedúci predstavitelia vyhlásili, že s vedomím obáv občanov EÚ sa zaväzujú k naplneniu rímskej agendy a budú sa usilovať o:

• bezpečnú a chránenú Európu
• prosperujúcu a udržateľnú Európu
• sociálnu Európu
• silnejšiu Európu na globálnej scéne

• 60th anniversary of the Rome treaties, 25/03/2017

Európska komisia vydala tento dokument pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv. Uvádza sa v ňom päť scenárov, z ktorých každý poskytuje pohľad na možný stav Únie do roku 2025 v závislosti od rozhodnutia Európy.

Scenáre sa zameriavajú na to, ako sa Európa bude meniť v nasledujúcom desaťročí, počnúc vplyvom nových technológií na spoločnosť a zamestnanosť cez pochybnosti o globalizácii a obavy o bezpečnosť až po vzostup populizmu.

• Biela kniha o budúcnosti Európy

Neformálny samit, ktorého hostiteľom bol maltský predseda vlády Joseph Muscat a ktorý viedol predseda Európskej rady Donald Tusk, bol príležitosťou pre 27 lídrov pripraviť sa na blížiace sa 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv 25. marca 2017.

V rokovaniach nadviazali na politickú reflexiu o budúcnosti EÚ s 27 členskými štátmi, ktorá začala ihneď po tom, ako Spojené kráľovstvo odhlasovalo 23. júna 2016 odchod z Európskej únie, a pokračovala 16. septembra 2016 v Bratislave.

• Informal meeting of EU heads of state or government in Malta, 03/02/2017

„V jednote je sila“, povedal Donald Tusk pred samitom na Malte.

Predseda Európskej rady vo svojom liste, ktorý zaslal 27 hlavám štátov alebo predsedom vlád, identifikoval tri hlavné hrozby, ktoré sú nebezpečné pre stabilitu Európy. Ide o tieto oblasti:

• nová geopolitická situácia: čoraz asertívnejšia Čína, agresívna politika Ruska voči Ukrajine a jeho susedom, vojny, teror a anarchia na Blízkom východe a v Afrike (kde významnú úlohu zohráva radikálny islam) a znepokojujúce vyhlásenia novej americkej administratívy, to všetko robí našu budúcnosť značne nepredvídateľnou
• vnútorná situácia: nárast nacionalistického, čoraz väčšmi xenofóbneho sentimentu v samotnej EÚ
• stav zmýšľania proeurópskych elít: pokles dôvery v politickú integráciu, podľahnutie populistickým argumentom, ako aj pochybnosti o základných hodnotách liberálnej demokracie

Predseda Donald Tusk vo svojom liste lídrov vyzval, aby zostali jednotní.

„Je potrebné uviesť úplne jasne, že dezintegrácia Európskej únie nepovedie k opätovnému nastoleniu akejsi mystickej úplnej suverenity jej členských štátov, ale k ich skutočnej a vecnej závislosti od veľkých supermocností: Spojených štátov, Ruska a Číny. Iba spolu môžeme byť úplne nezávislí“, povedal Tusk.

• „V jednote je sila“: list predsedu Donalda Tuska o budúcnosti EÚ adresovaný 27 vedúcim predstaviteľom EÚ

Výbor stálych zástupcov (Coreper) sa dohodol na rokovacej pozícii Rady k návrhu na modernizáciu nástrojov EÚ na ochranu obchodu.

Navrhovaným nariadením sa menia súčasné antidumpingové a antisubvenčné predpisy s cieľom lepšie reagovať na nekalé obchodné praktiky. Účelom je chrániť výrobcov z EÚ pred škodami spôsobenými nekalou hospodárskou súťažou, čím sa zabezpečí voľný a spravodlivý obchod.

• Nástroje na ochranu obchodu: Rada schválila rokovaciu pozíciu

Výbor stálych predstaviteľov (Coreper) schválil kompromisné znenie dohodnuté s Európskym parlamentom týkajúce sa zmeny Kódexu schengenských hraníc s cieľom posilniť kontroly na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz.

• Kódex schengenských hraníc: dohoda o posilnení kontrol na vonkajších hraniciach

Rezerva rýchleho zásahu pozostáva z 1 500 príslušníkov tohto zboru, ktorých vyčlenili členské štáty EÚ a krajiny pridružené k Schengenskému dohovoru. V krízovej situácii budú okamžite k dispozícii agentúre Frontex, ktorá ich môže nasadiť do piatich pracovných dní.

• Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž začala rezervu rýchleho nasadenia

Rada schválila svoju pozíciu k návrhu na predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý je hlavnou iniciatívou EÚ v rámci Investičného plánu pre Európu.

Dohodnutý kompromis zahŕňa rozšírenie EFSI z hľadiska trvania aj finančnej kapacity, pričom sa do roku 2020 bude mobilizovať najmenej pol bilióna EUR v investíciách. Zavádza sa ním aj niekoľko praktických vylepšení s cieľom zohľadniť skúsenosti získané počas prvého roka implementácie.

• Investičný plán pre Európu: Rada odsúhlasila predĺženie EFSI

Rada prijala závery o vykonávaní spoločného vyhlásenia EÚ – NATO, pričom schválila 40 návrhov v 7 oblastiach. Tieto návrhy v rovnaký deň schválila aj Severoatlantická rada.

• Spolupráca EÚ – NATO: Rada prijala závery s cieľom vykonávať spoločné vyhlásenie

Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ rokujú o pláne vykonávania opatrení v oblasti bezpečnosti a obrany v rámci globálnej stratégie EÚ. Vymedzujú úroveň ambícií a ďalší postup v súvislosti s budúcim vývojom bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ.

• Závery Rady o bezpečnosti a obrane, 14. novembra 2016
• Plán vykonávania pre oblasť bezpečnosti a obrany

Predseda Európskej rady Donald Tusk, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a kanadský predseda vlády Justin Trudeau sa stretli v Bruseli na 16. samite EÚ a Kanady. Podpísali Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou (CETA) a dohodu o strategickom partnerstve (SPA) a vydali spoločné vyhlásenie týkajúce sa partnerstva EÚ a Kanady.

• EU-Canada summit, 30 October 2016, Brussels

Vedúci predstavitelia zhodnotili súčasný stav, pokiaľ ide o Bratislavský plán. Predseda vlády Fico ich informoval o doterajších výsledkoch vrátane ratifikácie Parížskej dohody a o začiatku fungovania európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

• Európska rada, 20. – 21. októbra 2016

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž začala oficiálne svoju činnosť 6. októbra 2016. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo na hraničnom priechode Kapitan Andreevo na bulharskej vonkajšej hranici s Tureckom.

„Na našich vonkajších hraniciach tvoríme novú realitu. Ide o hmatateľný výsledok spoločného záväzku odsúhlaseného v Bratislavskom pláne, ale aj o praktickú ukážku jednoty medzi členskými štátmi“, uviedol slovenský premiér Robert Fico, ktorý je zároveň na čele rotujúceho predsedníctva Rady. „Pomôže nám to vrátiť sa naspäť k Schengenu,“ dodal.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž bude pozorne monitorovať vonkajšie hranice EÚ a spolupracovať s členskými štátmi s cieľom rýchlo identifikovať a riešiť prípadné bezpečnostné hrozby v súvislosti s vonkajšími hranicami EÚ.

• Posilnenie vonkajších hraníc Európy: začatie fungovania Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

EÚ oficiálne ratifikovala Parížsku dohodu, čím táto dohoda zároveň nadobudla platnosť. Zástupcovia predsedníctva Rady a Európskej komisie uložili úradné ratifikačné listiny u generálneho tajomníka OSN.

Dohoda nadobudne platnosť 30 dní po tom, ako ju ratifikuje aspoň 55 krajín, ktoré produkujú minimálne 55 % globálnych emisií skleníkových plynov. Tento limit bol dosiahnutý po tom, ako dohodu ratifikovala EÚ a sedem z jej členských štátov.

Platnosť nadobudne pred začiatkom konferencie o zmene klímy, ktorá sa uskutoční 7. – 18. novembra 2016 v Marrákeši.

• Chronologický prehľad – Parížska dohoda
• Paris Agreement infographic
• Rada pre životné prostredie, 30. septembra 2016

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád 27 členských štátov EÚ sa stretli v Bratislave, kde začali politickú reflexiu o budúcom vývoji EÚ s 27 členskými krajinami.

Lídri schválili Bratislavské vyhlásenie a Bratislavský plán, v ktorých sa stanovujú ciele na nadchádzajúce mesiace:

• obnoviť plnú kontrolu vonkajších hraníc
• zaistiť vnútornú bezpečnosť a bojovať proti terorizmu
• posilniť spoluprácu v rámci EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany
• posilniť jednotný trh a ponúknuť mladým Európanom lepšie príležitosti

• Informal meeting of the 27 heads of state or government
• Vyjadrenie predsedu Donalda Tuska po samite v Bratislave

Predseda Európskej rady Donald Tusk konzultoval v auguste a septembri 2016 pred samitom v Bratislave so všetkými vedúcimi predstaviteľmi EÚ.

„Nemám žiadne pochybnosti o tom, že tromi hlavnými výzvami sú nekontrolovaná neregulárna migrácia, terorizmus a strach z globalizácie,“ povedal predseda Tusk pred stretnutím so švédskym predsedom vlády Stefanom Löfvenom v Štokholme. „Mojím cieľom je, aby sme sa v Bratislave dohodli na hlavných prioritách a na tom, čo v súvislosti s nimi podnikneme v najbližších mesiacoch.“

Predseda Tusk navštívil 8. septembra Londýn, aby si vymenil názory s predsedníčkou vlády Spojeného kráľovstva Theresou Mayovou.

27 vedúci predstavitelia sa stretli na neformálnom zasadnutí, aby prediskutovali ďalší postup po referende v Spojenom kráľovstve, ktoré sa konalo 23. júna 2016.

„Sme odhodlaní zostať jednotní a spolupracovať v rámci EÚ s cieľom zvládať výzvy 21. storočia a nachádzať riešenia v záujme našich národov a občanov“, uviedli v spoločnom vyhlásení.

Vedúci predstavitelia sa dohodli na týchto zásadách:

• rokovania so Spojeným kráľovstvom nezačnú, kým UK neoznámi svoje vystúpenie podľa článku 50
• v budúcnosti by Spojené kráľovstvo malo byť blízkym partnerom EÚ
• dohody budú musieť odrážať vyváženosť medzi právami a povinnosťami
• prístup k jednotnému trhu si vyžaduje rešpektovanie všetkých štyroch slobôd

27 vedúcich predstaviteľov sa dohodlo, že sa opäť stretnú v septembri 2016, keď budú pokračovať v rokovaniach o budúcnosti EÚ.

• Neformálne zasadnutie 27 členských štátov - Brusel, 29. júna 2016 - Vyhlásenie
• Vyjadrenie predsedu Donalda Tuska po neformálnom zasadnutí 27 hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ