"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (telekomunikácie), 6. decembra 2024
Hlavné výsledky
Rada schválila závery Rady o Agentúre Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a o bielej knihe Komisie s názvom Ako splniť potreby digitálnej infraštruktúry v Európe. Ministri diskutovali o smerovaní v súvislosti s cieľmi a zámermi politického programu Digitálne desaťročie do roku 2030.
Bolo to úspešné stretnutie: schválili sme dvoje závery, ktorých cieľom je posilniť Agentúru EÚ pre kybernetickú bezpečnosť a poskytnúť jasné usmernenia vo vzťahu k budúcim potrebám EÚ v oblasti digitálnej infraštruktúry. Viedli sme tiež užitočnú diskusiu o tom, ako dosiahnuť naše ambiciózne ciele na toto desaťročie, a teraz odovzdáme štafetu poľskému predsedníctvu, aby práca v digitálnej oblasti pokračovala.
Zoltán Kovács, maďarský štátny tajomník pre medzinárodnú komunikáciu a vzťahy
Závery Rady o agentúre ENISA
Rada schválila závery o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA). Ministri uznali kľúčovú úlohu agentúry ENISA v európskom ekosystéme kybernetickej bezpečnosti v nadväznosti na nedávne legislatívne iniciatívy, ako je akt o kybernetickej odolnosti (CRA) alebo revidovaná smernica o bezpečnosti sietí a informačných systémov (NIS 2), ktorými sa tejto agentúre zverili ďalšie úlohy. Ministri tiež uznali podporu, ktorú agentúra ENISA poskytuje členským štátom, pokiaľ ide o tvorbu a vykonávanie politík. Vyzvali však na ďalšie zlepšenia a prijatie opatrení, najmä pokiaľ ide o rozvoj európskych schém certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ako aj na zriadenie jednotnej platformy na podávanie správ. Ministri tiež zdôraznili významný príspevok agentúry ENISA k zvyšovaniu spoločného situačného povedomia, ako aj k rozvoju spoločnej reakcie na rozsiahle kybernetické incidenty alebo krízy. Ministri napokon zdôraznili význam spolupráce agentúry s inými aktérmi v kybernetickom ekosystéme, ale aj s medzinárodnými organizáciami a partnermi a so súkromným sektorom.
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
Závery Rady o potrebách digitálnej infraštruktúry EÚ v budúcnosti
Rada schválila závery o bielej knihe Komisie s názvom Ako splniť potreby digitálnej infraštruktúry v Európe? Ministri poskytli komplexný súbor posolstiev o podpore inovácie, zaisťovaní bezpečnosti a odolnosti, podpore spravodlivej hospodárskej súťaže a stimulovaní investícií do digitálnych infraštruktúr s cieľom pokročiť v dosahovaní cieľov EÚ v oblasti konkurencieschopnosti a digitálnej transformácie. Znenie záverov sa dotýka dôležitých otázok, ako je potreba dôkladne posúdiť možnú konvergenciu cloudu a telekomunikácií v digitálnom ekosystéme a konsolidácia trhu, pričom značný počet ministrov zdôraznil potrebu účinnej hospodárskej súťaže na príslušnom trhu. Diskusia sa týkala aj záležitostí regulácie, pričom niektorí ministri zdôraznili, že je dôležité, aby sa zachovala možnosť predbežnej kontroly určitých prístupových trhov, a zároveň, aby sa zohľadnili aj osobitosti členských štátov, hospodárska súťaž a blahobyt spotrebiteľov v kontexte prechodu z metalických na optické siete.
Diskusia o smerovaní týkajúca sa politického programu Digitálne desaťročie do roku 2030
Rada na podnet predsedníctva diskutovala o smerovaní na tému „zámery a ciele Digitálneho desaťročia do roku 2030 vzhľadom na nedávne technologické zmeny“. Táto diskusia poskytla ministrom možnosť rokovať o cieľoch a zámeroch programu cez prizmu nedávneho vývoja v technickej, hospodárskej a spoločenskej sfére so zreteľom na jeho revíziu v roku 2026.
Ministri skúmali možné opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov a zámerov do roku 2030 a rokovali o tom, či by EÚ mala v roku 2026 upraviť svoje ciele digitálneho desaťročia tak, aby odrážali rýchle tempo nedávneho technologického vývoja, ako je 6G, umelá inteligencia a šírenie cloud computingu ako podpornej technológie. Ministri si tiež vymenili názory na možnosti, ako zabezpečiť, aby Európa zostala na čele technologickej inovácie a zároveň si zachovala realistické a dosiahnuteľné ciele. V tejto súvislosti sa zhodli na tom, že EÚ by mala v oblasti vznikajúcich technológií posilniť prepojenie medzi výskumom, inováciou a normalizáciou. Okrem toho uvažovali nad tým, ako môže Európa zlepšiť svoje postavenie vo vzťahu ku globálnym konkurentom, pokiaľ ide o líderstvo v oblasti špičkových technológií a uľahčovanie ich zavádzania, a presadiť sa v globálnom digitálnom ekosystéme. Napokon ministri preskúmali aj možnosti EÚ, ako zabezpečiť, aby boli jej ciele v oblasti digitálnej infraštruktúry v súlade s cieľmi v oblasti environmentálnej udržateľnosti.
Rôzne
Zástupca generálneho tajomníka Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) informoval Radu o najnovšom vývoji v tejto organizácii a Komisia ministrov informovala o Svetovom zhromaždení pre normalizáciu v oblasti telekomunikácií (WTSA), ktoré sa konalo 15. – 24. októbra 2024 v Dillí v Indii.
Predsedníctvo informovalo ministrov o súčasnom stave, pokiaľ ide o rámcový dohovor Rady Európy o umelej inteligencii, ľudských právach, demokracii a právnom štáte a poskytlo prehľad činností a podujatí o digitálnych záležitostiach konaných v druhom polroku 2024.
Komisia predstavila nedávno uverejnenú štúdiu o budúcnosti poštového sektora a načrtla nedávne medzinárodné iniciatívy v digitálnej oblasti so zameraním na obchodné a technologické rady a digitálne partnerstvá. Podrobnejšie sa zaoberala aj otázkou roamingu a kandidátskych krajín EÚ s osobitným zameraním na Ukrajinu, Moldavsko, Gruzínsko a región západného Balkánu.
Francúzska delegácia informovala ministrov o prípravách na nadchádzajúci samit o opatreniach v oblasti umelej inteligencie, ktorý sa má konať 10. – 11. februára 2025 v Paríži. Rakúska delegácia Radu informovala o referenčnom rámci krajiny pre digitálne kompetencie a grécka delegácia predstavila svoju národnú stratégiu pre ochranu maloletých online.
Holandská, belgická, estónska, fínska, nemecká, grécka, írska, slovenská a švédska delegácia poukázali na potrebu lepšej digitálnej regulácie pre MSP v Európe.
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
Na záver nadchádzajúce poľské predsedníctvo predstavilo svoje priority a pracovný program na prvý polrok 2025.
Pracovný obed
Ministri počas pracovného obeda a za prítomnosti zástupcu generálneho tajomníka ITU Tomasa Lamanauskasa rokovali o spôsoboch, ako zintenzívniť spoluprácu s ITU a posilniť vplyv EÚ v rámci tejto organizácie. Ministri uznali, že vzťah EÚ s ITU je dôležitý aj preto, že ITU spravuje rádiové frekvenčné spektrum na celosvetovej úrovni, presadzuje globálne telekomunikačné normy a podporuje cenovo dostupnú pripojiteľnosť v rozvojových krajinách. Niektorí tiež zdôraznili, že ITU zohráva dôležitú úlohu pri zavádzaní digitálnych noriem, ktoré sú inkluzívne, udržateľné a rešpektujú ľudské práva. Ministri sa zhodli na tom, že účasť členských štátov a EÚ na činnostiach ITU sa musí posúdiť vzhľadom na vznikajúce nové digitálne technológie a geopolitickú dynamiku, ktoré formujú budúcu digitálnu infraštruktúru a správu vecí verejných. Ministri sa v tejto súvislosti zaoberali aj otázkou, ako ďalej posilniť koordináciu členských štátov vo vzťahu k ITU, ktoré konkrétne oblasti by sa mali zvoliť pre takúto spoluprácu a aké zdroje a mechanizmy sú potrebné na dosiahnutie cieľov EÚ.
Dokumenty na zasadnutia
Prípravné dokumenty
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
