Spolupráca EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany
Chronologický prehľad
Zobraziť celú časovú osEÚ posilňuje spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany
Na bratislavskom samite v septembri 2016 sa vedúci predstavitelia EÚ rozhodli, že dajú európskej politike v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany nový impulz posilnením spolupráce EÚ v tejto oblasti.
V záujme splnenia tohto záväzku prijali vedúci predstavitelia EÚ v decembri 2016 závery, v ktorých:
- schválili plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany
- uvítali návrh Európskej komisie na akčný plán v oblasti európskej obrany
- žiadali urýchlené kroky na posilnenie spolupráce medzi EÚ a NATO
Konkrétne opatrenia na podporu spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany
Európska rada v decembri 2016 schválila plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany. V pláne vykonávania sa stanovuje smerovanie rozvoja bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ.
Vychádzajúc z globálnej stratégie EÚ, vykonávanie plánu sa zameriava na tri strategické priority:
- reakciu na vonkajšie konflikty a krízy
- budovanie kapacít partnerov
- ochranu EÚ a jej občanov
Konkrétne opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov zahŕňajú:
- začatie koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD) s cieľom posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti obrany
- nadviazanie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) na posilnenie spolupráce v oblasti obrany medzi tými členskými štátmi, ktoré sú ochotné ísť ďalej v rámci tejto spolupráce
- zriadenie útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) na zlepšenie štruktúr krízového riadenia
- posilnenie súboru nástrojov EÚ v oblasti rýchlej reakcie vrátane bojových skupín EÚ a civilných spôsobilostí
1. Koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany
Koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) by poskytlo lepší prehľad na úrovni EÚ o výdavkoch na obranu, investíciách členských štátov a úsilí v oblasti výskumu.
Týmto preskúmaním by sa zvýšila transparentnosť a politické zviditeľnenie európskych obranných spôsobilostí. Medzi prínosy patria:
- lepšia identifikácia nedostatkov
- hlbšia spolupráca v oblasti obrany
- lepší a jednotnejší prístup k plánovaniu výdavkov na obranu
Rada 25. júna 2018 schválila Katalóg pokroku 2018, v ktorom sa hodnotia nedostatky v oblasti spôsobilostí a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť.
2. Stála štruktúrovaná spolupráca
V Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že skupina členských štátov môže posilniť spoluprácu v oblasti obrany prostredníctvom vytvorenia stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO).
Vedúci predstavitelia EÚ sa 22. júna 2017 dohodli na začatí stálej štruktúrovanej spolupráce v záujme posilnenia bezpečnosti a obrany Európy.
Rada 11. decembra 2017 prijala rozhodnutie, ktorým sa nadväzuje stála štruktúrovaná spolupráca. Na stálej štruktúrovanej spolupráci sa zúčastňujú všetky členské štáty EÚ s výnimkou troch krajín (Dánska, Malty a Spojeného kráľovstva).
Zúčastnené členské štáty sa dohodli na prvom zozname 17 projektov, ktoré sa majú vykonávať v rámci PESCO. Ide o projekty v oblastiach, ako je napr.:
- odborná príprava
- rozvoj spôsobilostí
- operačná pripravenosť v oblasti obrany
Tieto počiatočné projekty formálne prijala Rada 6. marca 2018. V ten istý deň Rada prijala aj plán vykonávania PESCO.
Rada 25. júna 2018 prijala pravidlá riadenia projektov v rámci PESCO. Aktualizovaný zoznam projektov PESCO a ich účastníkov, ktorý bude zahŕňať aj druhú vlnu projektov, sa očakáva do novembra 2018.
- Spolupráca v oblasti obrany: Rada nadviazala stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO), na ktorej sa zúčastňuje 25 členských štátov (tlačová správa, 11. 12. 2017)
- Otázky a odpovede týkajúce sa stálej štruktúrovanej spolupráce
- Prehľad prvých spoločných projektov v rámci PESCO
- Prehľad o stálej štruktúrovanej spolupráci (ESVČ)
3. Zlepšenie štruktúr krízového riadenia
Rada sa 8. júna 2017 dohodla, že zriadi útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) v rámci Vojenského štábu EÚ.
MPCC zlepšuje schopnosť EÚ reagovať rýchlejšie, účinnejšie a jednotnejšie.
Je zodpovedný na strategickej úrovni za operačné plánovanie a vedenie vojenských misií SBOP nevýkonného charakteru.
4. Posilnený súbor nástrojov EÚ v oblasti rýchlej reakcie
Bojové skupiny EÚ sú jedným z nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii na rýchlu reakciu na krízové situácie a konflikty. Ide o ozbrojené sily, ktoré je možné rýchlo nasadiť v teréne.
Bojové skupiny boli vytvorené v roku 2005, ale vzhľadom na politické, technické a finančné prekážky neboli zatiaľ ešte nikdy nasadené.
V záujme posilnenia kapacít EÚ v oblasti rýchlej reakcie sa vedúci predstavitelia EÚ dohodli 22. júna 2017 znášať náklady na nasadenie bojových skupín ako spoločné náklady. Financovanie bojových skupín bude trvalo riadené na úrovni EÚ prostredníctvom mechanizmu Athena.
EÚ takisto pracuje na rozvoji civilných spôsobilostí a na zvýšení reakčnej schopnosti civilného krízového riadenia vrátane možnosti vytvorenia základnej reakčnej kapacity.
Spolupráca EÚ – NATO
Infografika – Spoločné vyhlásenie EÚ – NATO: vykonávanie
Pozri úplnú infografiku
EÚ a NATO nadviazali spoluprácu pred viac než 15 rokmi. Zo spolupráce vzišla široká škála nástrojov na zaistenie väčšej bezpečnosti pre občanov v Európe a za jej hranicami.
EÚ a NATO podpísali 10. júla 2018 nové spoločné vyhlásenie. Stanovuje sa v ňom spoločná vízia spôsobu, akým budú EÚ a NATO spoločne konať proti všeobecným bezpečnostným hrozbám.
EÚ a NATO sa vo svojej spolupráci zamerajú na také oblasti ako:
- vojenská mobilita
- kybernetická bezpečnosť
- hybridné hrozby
- boji proti terorizmu
- ženy a bezpečnosť
V novom spoločnom vyhlásení sa zdôrazňuje, že nedávne úsilie EÚ o zintenzívnenie spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti prispieva k posilneniu transatlantickej bezpečnosti.
„Vítame snahu EÚ o posilnenie európskej bezpečnosti a obrany s cieľom lepšie chrániť Úniu a jej občanov a prispieť k mieru a stabilite v regióne a za jeho hranicami. K týmto cieľom prispievajú stála štruktúrovaná spolupráca a Európsky obranný fond.“
Spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO, 10. júl 2018
Vyhlásenie vychádza z cieľov predchádzajúceho spoločného vyhlásenia z júla 2016. Cieľom tohto druhého vyhlásenia je ďalej prehlbovať ich spoluprácu v siedmich strategických oblastiach, ktorými sú:
- hybridné hrozby
- operačná spolupráca vrátane námorných otázok
- kybernetická bezpečnosť
- obranné spôsobilosti
- priemysel a výskum
- koordinované cvičenia
- budovanie kapacít
Rada a NATO schválili v decembri 2016 spoločný súbor 42 návrhov.
Rada v decembri 2017 schválila nové návrhy konkrétnych opatrení napríklad v oblastiach:
- boji proti terorizmu
- ženy
- mier a bezpečnosť
- vojenská mobilita
Akčný plán v oblasti európskej obrany
Členské štáty EÚ vynaložili v roku 2015 203 miliárd EUR na obranu, čím sa stali druhými na svete vo vynakladaní finančných prostriedkov na vojenské účely, hneď po USA.
Rozpočtové prostriedky na obranu sa však často využívajú neefektívne v dôsledku:
- fragmentácie európskeho obranného trhu
- nákladnej duplicity vojenských spôsobilostí
- nedostatočnej priemyselnej spolupráce a nedostatku interoperability
Na riešenie týchto problémov predložila Európska komisia 30. novembra 2016 akčný plán v oblasti európskej obrany. Cieľom akčného plánu je:
- zvýšiť nákladovú efektívnosť výdavkov na obranu
- zlepšiť spoluprácu v oblasti obrany
- vybudovať silnejšiu priemyselnú základňu
V pláne sa stanovujú tri kľúčové opatrenia:
- zriadenie Európskeho obranného fondu
- podpora investícií v obrannom priemysle
- posilnenie jednotného trhu v oblasti obrany
Európska rada 22. júna 2017 uvítala oznámenie Komisie na tému „Európsky obranný fond“. Európska rada tiež vyzvala na rýchle dosiahnutie dohody o návrhu Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu.
Civilné a vojenské misie a operácie
Od roku 2003 nasadila EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) viac ako 30 misií. V súčasnosti prebieha v Európe, Afrike a na Blízkom východe 10 civilných misií a 6 vojenských misií/operácií.
Rada 28. mája 2018 prijala závery o posilnení civilnej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Rada určila opatrenia na dosiahnutie toho, aby civilná SBOP bola v teréne účinnejšia. Tiež identifikovala, akým spôsobom by civilné misie mohli prispievať k riešeniu výziev v oblasti bezpečnosti.