Európsky mierový nástroj
Európsky mierový nástroj (EPF) je nástroj zameraný na posilnenie schopnosti EÚ predchádzať konfliktom, budovať a zachovávať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu.
Zriadenie Európskeho mierového nástroja
Rada prijala 22. marca 2021 rozhodnutie, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj.
Čo je Európsky mierový nástroj?
Európsky mierový nástroj je nástroj zameraný na posilnenie schopnosti EÚ:
- predchádzať konfliktom
- budovať a zachovávať mier
- posilňovať medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu
V ére zložitých bezpečnostných hrozieb Európsky mierový nástroj rozširuje schopnosť EÚ zaisťovať bezpečnosť pre svojich občanov a partnerov. Maximalizuje vplyv, účinnosť a udržateľnosť celkovej vonkajšej činnosti EÚ v oblasti mieru a bezpečnosti.
Prostredníctvom EPF sa nahradili a rozšírili predchádzajúce finančné nástroje v tejto oblasti, konkrétne mechanizmus Athena a mierový nástroj pre Afriku.
Ako funguje Európsky mierový nástroj?
Európsky mierový nástroj funguje prostredníctvom misií a operácií, ako aj prostredníctvom opatrení pomoci v prospech partnerských krajín a regionálnych a medzinárodných organizácií. Tieto opatrenia môžu zahŕňať poskytovanie:
- vojenského a obranného vybavenia
- infraštruktúry
- technickej podpory
EPF funguje v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom.
Aký má Európsky mierový nástroj rozpočet?
Európsky mierový nástroj je fond v hodnote viac ako 17 miliárd EUR financovaný mimo rozpočtu EÚ na obdobie siedmich rokov (2021 – 2027) s jednotným mechanizmom na financovanie všetkých činností v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) vo vojenskej a obrannej oblasti.
V marci 2021, keď bol EPF vytvorený, disponoval počiatočným finančným stropom vo výške 5,69 miliardy EUR v bežných cenách.
Rada tento finančný strop zvýšila v marci 2023 (o 2,29 miliardy EUR), v júni 2023 (o 4,06 miliardy EUR) a v marci 2024 (o 5 miliárd EUR). Navýšenie z marca 2024 predstavuje špecializovaný Fond pomoci pre Ukrajinu v rámci Európskeho mierového nástroja.
Príspevky sa stanovujú podľa distribučného kľúča založeného na hrubom národnom dôchodku (HND).
- marec 2021 (pôvodný rozpočet): 5,7 miliardy EUR
- marec 2023 (1. navýšenie): 2,3 miliardy EUR
- jún 2023 (2. navýšenie): 4,1 miliardy EUR
- marec 2024 (3. navýšenie): 5 miliárd EUR
Podpora EÚ pre Ukrajinu
V rokoch 2022 až 2024 EÚ zmobilizovala 6,1 miliardy EUR v rámci Európskeho mierového nástroja na zabezpečovanie naliehavých vojenských a obranných potrieb Ukrajiny.
Okrem toho sa EÚ v marci 2024 rozhodla zvýšiť finančný strop Európskeho mierového nástroja o 5 miliárd EUR zriadením osobitného Fondu pomoci pre Ukrajinu. Celková finančná podpora pridelená prostredníctvom Európskeho mierového nástroja tak dosahuje 11,1 miliardy EUR.
Nórsko podporilo opatrenia EÚ príspevkom vo výške 250 miliónov NOK (približne 22 miliónov EUR).
Dohodnutými opatreniami pomoci v rámci Európskeho mierového nástroja sa financuje poskytovanie smrtiaceho a nesmrtiaceho vojenského vybavenia a materiálu, ako sú osobné ochranné prostriedky, súpravy prvej pomoci, palivo, munícia a riadené strely.
V roku 2022 EÚ začala vojenskú pomocnú misiu na podporu Ukrajiny (EUMAM Ukraine) Cieľom tejto misie je posilniť spôsobilosti a odolnosť ukrajinských ozbrojených síl a chrániť civilné obyvateľstvo pred prebiehajúcou ruskou vojenskou agresiou.
Piliere
Európsky mierový nástroj obsahuje v rámci jedného nástroja dva piliere financovania, čím sa v tejto oblasti zjednodušujú rozhodovacie postupy a vytvára sa užšia jednota a súdržnosť opatrení EÚ: pilier pre operácie a pilier pre opatrenia pomoci.
Pilier pre operácie
Z piliera pre operácie sa financujú spoločné náklady na misie a operácie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) s vojenskými alebo obrannými dôsledkami v súlade s článkom 42 ods. 4 a článkom 43 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.
Pilier pre opatrenia pomoci
Z piliera pre opatrenia pomoci sa v súlade s článkami 28 a 30 Zmluvy o Európskej únii financujú opatrenia zamerané na nečlenské krajiny EÚ a regionálne alebo medzinárodné organizácie. Cieľom činností financovaných v rámci tohto piliera je:
- posilniť vojenské a obranné kapacity
- podporovať vojenské aspekty operácií na podporu mieru
Správa
Európsky mierový nástroj funguje na základe poverenia a pod vedením výboru nástroja, ktorý sa skladá zo zástupcov každého členského štátu EÚ a predsedá mu zástupca predsedníctva Rady.
Výbor, ktorý sa prvýkrát zišiel 21. apríla 2021, zodpovedá okrem iného za prijímanie ročného rozpočtu nástroja a pravidiel čerpania výdavkov v rámci EPF.
Európsky mierový nástroj spravujú:
- správca operácií
- veliteľ konkrétnej operácie a misie
- správca opatrení pomoci
- účtovníci jednotlivých pilierov
Výbor nástroja sa 20. októbra 2021 dohodol na svojom rokovacom poriadku.
Operácie
Všetky členské štáty EÚ v zásade prispievajú k financovaniu vojenských operácií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. V súčasnosti využíva financovanie z EPF 8 aktívnych vojenských misií a operácií EÚ a jedna civilno-vojenská misia.
Aktívne vojenské operácie EÚ financované z Európskeho mierového nástroja
- Vojenská pomocná misia v Mozambiku (EUMAM MOZAMBIQUE)
- Vojenská pomocná misia na podporu Ukrajiny (EUMAM UKRAINE)
- Vojenská operácia v Bosne a Hercegovine (EUFOR ALTHEA)
- Vojenská operácia v Stredozemí (EUNAVFOR MED IRINI)
- Vojenská operácia na podporu námornej bezpečnosti v západnom Indickom oceáne a Červenom mori (EUNAVFOR ATALANTA)
- Operácia v oblasti námornej bezpečnosti na zachovanie slobody plavby v súvislosti s krízou v Červenom mori (EUNAVFOR ASPIDES)
- Výcviková misia v Somálsku (EUTM SOMALIA)
- Výcviková misia v Stredoafrickej republike (EUTM RCA)
- Bezpečnostná a obranná iniciatíva v Guinejskom zálive (EU SDI GoG)
Rozsah operácií v rámci Európskeho mierového nástroja
Veľkú časť nákladov spojených s vojenskými operáciami v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky by mali znášať členské štáty EÚ (a tretie krajiny), ktoré sa na operácii zúčastňujú, v súlade so zásadou úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov (zásada „costs lie where they fall“).
Niektoré náklady financujú spoločne krajiny EÚ prostredníctvom piliera pre operácie. Úplný zoznam spoločných nákladov je uvedený v prílohách II až V k rozhodnutiu Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja.
Spoločne sa vždy financujú napríklad tieto náklady:
- zriadenie a prevádzka veliteľstva vrátane nákladov na presun, informačné systémy, správa, informovanie verejnosti, miestny personál, veliteľstvo ozbrojených síl, nasadenie a ubytovanie
- podpora ozbrojených síl ako celku, infraštruktúra, zdravotnícke služby, zdravotnícka evakuácia, identifikačné označenie a satelitné snímky
- náhrady pre NATO alebo iné organizácie (napr. OSN) alebo vyplácané z ich strany
- osobitné náklady na nasadenie alebo presun bojovej skupiny EÚ
Na základe rozhodnutia Rady sa z Európskeho mierového nástroja môžu financovať aj náklady súvisiace s dopravou a ubytovaním ozbrojených síl a s mnohonárodným veliteľstvom na úrovni nižšej ako veliteľstvo ozbrojených síl.
Rada môže v rozhodnutiach, ktorými sa zriaďujú alebo predlžujú operácie, tiež stanoviť, že v prípade určitej operácie sa popri nákladoch, ktoré sa v danom čase kvalifikujú ako spoločné náklady, majú za spoločné náklady považovať aj určité prírastkové náklady.
Na žiadosť veliteľa operácie a so súhlasom výboru nástroja sa prostredníctvom EPF môžu financovať aj:
- náklady na kasárne a ubytovanie/infraštruktúru, dôležité dodatočné zariadenia, lekárske služby, získavanie informácií (spravodajstvo, prieskum a dohľad v mieste operácie vrátane leteckého sledovania a prieskumu územia a rozviedky)
- iné dôležité spôsobilosti v mieste operácie (odmínovanie, chemická, biologická, rádiologická a jadrová ochrana, uskladnenie a zničenie zbraní)
V rámci operácií Európskeho mierového nástroja sa tiež môžu predbežne financovať a spravovať určité výdavky súvisiace s operáciou (náklady znášané štátmi), pričom za danú operáciu zostane zodpovedný príslušný členský štát. Medzi náklady znášané členskými štátmi môžu patriť náklady na ubytovanie, palivo a podobné náklady spojené s národnými kontingentmi. Členské štáty, ktoré majú z týchto nákladov prospech, ich neskôr nahradia.
Monitorovanie a súlad
V rámci Európskeho mierového nástroja sa zabezpečuje primerané posúdenie rizika a zmierňujúce opatrenia v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, medzinárodným humanitárnym právom a právnymi predpismi EÚ o vývoze zbraní.
Taktiež sa monitoruje dodržiavanie medzinárodného práva a záväzkov zo strany príjemcu a umožňuje občianskej spoločnosti podávať správy o porušovaní medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.
V prípade porušenia a/alebo zneužitia môže Rada pomoc v rámci EPF kedykoľvek pozastaviť alebo ukončiť.
Pravidlá čerpania
V nadväznosti na zriadenie Európskeho mierového nástroja prijal výbor nástroja 30. júna 2021 pravidlá čerpania výdavkov financovaných v rámci EPF. Tieto pravidlá sa čiastočne zmenili 20. júla 2022 a 30. novembra 2022.
Pravidlá ochrany údajov
Výbor nástroja prijal 19. júna 2024 vykonávacie pravidlá týkajúce sa spracúvania osobných údajov Európskym mierovým nástrojom.
Prístup k dokumentom Európskeho mierového nástroja
Pri žiadosti o prístup k dokumentom Európskeho mierového nástroja (EPF) by žiadatelia mali zohľadniť, že existujú dva piliere (pre operácie a pre opatrenia pomoci), ako sa uvádza vyššie.
Európska komisia pôsobí ako správca opatrení pomoci prostredníctvom Útvaru pre nástroje zahraničnej politiky.
Pravidlá prístupu verejnosti k dokumentom v súlade s rozhodnutím výboru nástroja z 13. júla 2022:
Dokumenty týkajúce sa piliera Európskeho mierového nástroja pre operácie vyhľadávajte v registri Rady:
Ak dokument nie je možné nájsť, podajte žiadosť prostredníctvom tohto odkazu:
Dokumenty týkajúce sa piliera pre opatrenia pomoci vyhľadávajte v registri Európskej komisie:
Ak dokument nie je možné nájsť, podajte žiadosť o informácie prostredníctvom tejto webovej stránky:
Kontakt na Európsky mierový nástroj
Pozri tiež
Civilné a vojenské misie a operácie
Partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany
Európska obranná pripravenosť
Posledná revízia textu: 4. decembra 2024