Nové pravidlá týkajúce sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu – Rada prijala svoju pozíciu

Rada 8. júna prijala pozíciu k smernici, v ktorej sa stanovujú nové pravidlá pre zmluvy medzi podnikmi a spotrebiteľmi o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb.

Cieľom nových pravidiel je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany a právnej istoty pre európskych spotrebiteľov, najmä pri cezhraničných nákupoch, ako aj uľahčiť podnikom, najmä MSP, predaj v celej EÚ.

„Či už ide o online hudbu a filmy, aplikácie alebo služby, ako je Facebook či YouTube, tieto nové pravidlá zabezpečia spotrebiteľom a dodávateľom väčšiu istotu pri cezhraničnom nákupe a predaji. Ide o ambiciózny, no zároveň citlivý a vyvážený kompromis, ktorým sa zaručia práva európskych spotrebiteľov a ktorý prostredníctvom podpory inovácie a hospodárskej súťaže zároveň umožní vytvorenie nových podnikateľských príležitostí pre podniky EÚ.“

Maltské predsedníctvo

Hlavné prvky pozície Rady

Hlavné prvky kompromisu dosiahnutého v Rade sa týkajú:

• rozsahu pôsobnosti smernice, najmä zabudovaného digitálneho obsahu, interpersonálnych komunikačných a odkazových služieb, tzv. „over-the-top“ (OTT) služieb, kombinovaných zmlúv a spracovania osobných údajov. Pokiaľ ide o tento posledný aspekt, v znení sa stanovuje, že spotrebitelia by mali mať nárok na zmluvné prostriedky nápravy nielen podľa zmlúv, v rámci ktorých platia za digitálny obsah alebo službu cenu, ale aj v prípadoch, keď poskytujú len osobné údaje, ktoré budú spracované dodávateľmi. Smernica sa však neuplatňuje v prípade, ak dodávateľ spracúva osobné údaje výlučne na to, aby dodával digitálny obsah alebo službu alebo aby spĺňal právne požiadavky, ktoré sa naňho vzťahujú.
• prostriedkov nápravy v prípade nedodania a nesúladu. S cieľom chrániť záujmy spotrebiteľov, ako aj dodávateľov, sa v znení stanovuje, že dodávatelia by mali v prípade nedodania dostať „druhú šancu“ pred tým, ako sa zmluva ukončí. Pokiaľ ide o nesúlad, znenie poskytuje viac flexibility pri vykonávaní na vnútroštátnej úrovni tým, že sa stanovujú podmienky využitia rôznych prostriedkov nápravy namiesto určenia prísnej hierarchie medzi jednotlivými prostriedkami nápravy.
• lehôt pre zodpovednosť dodávateľa. S cieľom zohľadniť rozdiely na vnútroštátnej úrovni sa v kompromisnom znení úplne neharmonizujú premlčacie ani záručné lehoty, ale sa stanovuje, že zodpovednosť dodávateľa v prípade nesúladu nesmie byť kratšia ako dva roky.
• lehoty na prenesenie dôkazného bremena. Toto obdobie, počas ktorého dôkazné bremeno v prípade nesúladu spočíva na dodávateľovi, sa stanovuje na jeden rok.

Kontext

Smernica sa týka zmlúv medzi podnikmi a spotrebiteľmi (B2C) o dodávaní digitálneho obsahu a vzťahuje sa na: dáta vytvorené a dodávané v digitálnej forme (napríklad hudba, online video, atď.), služby umožňujúce vytváranie, spracovanie alebo uchovávanie dát v digitálnej forme (napríklad cloudové úložisko), služby umožňujúce výmenu dát (napríklad Facebook, YouTube, atď.) a akýkoľvek trvalý nosič, ktorý sa využíva výlučne ako nosič digitálneho obsahu (napríklad DVD).

Komisia predložila návrh smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu 9. decembra 2015 spolu s návrhom smernice o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o online a iných predajoch tovaru na diaľku.

Ďalšie kroky

Rokovania s Európskym parlamentom začnú hneď po tom, ako Parlament prijme svoju pozíciu, pravdepodobne na jeseň.

• Smernica o dodávaní digitálneho obsahu a služieb – všeobecné smerovanie
• Jednotný digitálny trh pre Európu