"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
Rada pre konkurencieschopnosť, 27. – 28. februára 2020
Hlavné výsledky
Výskum a inovácia, 28. februára
Strategický inovačný program EIT
Rada prijala čiastočné všeobecné smerovanie k prílohe k strategickému inovačnému programu (SIP) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT).
Táto dohoda na úrovni ministrov je dôležitým míľnikom, ktorý tiež umožňuje, aby sa začala medziinštitucionálna výmena názorov o balíku EIT s Európskym parlamentom.
Blaženka Divjaková, chorvátska ministerka pre vedu a školstvo
V prílohe k SIP sa stanovujú prioritné oblasti a stratégia pre EIT na roky 2021 – 2027. Vymedzujú sa v nej ciele EIT, kľúčové akcie, spôsob fungovania, očakávané výsledky a potrebné zdroje. Zaisťuje aj potrebnú súdržnosť EIT s programom Horizont Európa, budúcim rámcovým programom EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027, a očakáva sa, že sa ňou podporia synergie s inými programami EÚ.
Strategický prístup k medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu a inovácie
Ministri si na základe poznámky predsedníctva vymenili názory na stratégiu EÚ v oblasti medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácie.
Ministri v tejto súvislosti uznali, že v záujme maximalizácie potenciálu výskumu a inovácie v rámci EÚ má význam medzinárodná spolupráca. Viacerí ministri zároveň zdôraznili, že je potrebné, aby dohody o spolupráci spĺňali podmienky reciprocity, pridanej hodnoty a rešpektovania hodnôt EÚ. Existuje široká podpora diferencovaného prístupu, ktorý je prínosný pre tie krajiny, ktoré chcú spolupracovať v oblastiach spoločného strategického záujmu.
Ministri okrem toho zdôraznili, že je potrebné viac investovať do výskumu a inovácie s cieľom prilákať talentovaných výskumných pracovníkov z tretích krajín, ale aj udržať výskumných pracovníkov EÚ v EÚ.
Veda nepozná hranice. Aby mohli naši výskumní pracovníci naďalej dosahovať vynikajúce výsledky, musia mať prístup k medzinárodným výskumným zariadeniam a spolupracovať so svojimi partnermi v tretích krajinách. EÚ zostáva otvorená vzájomne výhodným dohodám o spolupráci v oblasti výskumu a inovácie s našimi hlavnými svetovými partnermi.
Blaženka Divjaková, chorvátska ministerka pre vedu a školstvo
Európska zelená dohoda – transformácia na klimaticky neutrálny a obehový priemysel EÚ
Na základe poznámky predsedníctva si ministri vymenili názory na najvhodnejšie politiky potrebné na:
podporu príspevku priemyslu k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality v roku 2050,
zníženie rizika úniku uhlíka a
uľahčenie a urýchlenie transformácie na obehové hospodárstvo prostredníctvom digitalizácie.
Musíme zabezpečiť, aby transformácia na klimaticky neutrálne hospodárstvo EÚ prebehla spravodlivým, inkluzívnym a udržateľným spôsobom. Našou najväčšou úlohou bude premeniť výzvy na príležitosti. Naše dnešné rokovania dokazujú, že sme odhodlaní zachovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu a zároveň dosiahnuť ciele v oblasti klímy stanovené v európskej zelenej dohode.
Darko Horvat, chorvátsky minister hospodárstva, podnikania a remesiel
Európsku zelenú dohodu navrhla Komisia v decembri 2019 ako novú stratégiu EÚ pre rast. Jej cieľom je transformovať hospodárstvo EÚ do roku 2050 tak, aby bolo udržateľné a klimaticky neutrálne. Navrhuje sa v nej niekoľko opatrení a politík zameraných na zabezpečenie spravodlivej a inkluzívnej transformácie, zvýšenie konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ, zlepšenie zdravia a kvality života ľudí a ochranu životného prostredia. Európska rada v decembri 2019 schválila cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu EÚ.
Závery o lepšej právnej regulácii „zabezpečujúcej konkurencieschopnosť a udržateľný, inkluzívny rast“
Rada prijala v kontexte programu lepšej právnej regulácie súbor záverov. Tieto závery sa týkajú kvality posúdení vplyvu a potreby toho, aby tvorcovia politík zohľadňovali osobitné záujmy malých a stredných podnikov, startupov a mikropodnikov, ako aj zlepšili metódy kontroly, či existujúce právne predpisy EÚ naďalej spĺňajú svoj účel. Lepšia regulácia zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní konkurencieschopného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva EÚ. Zabezpečuje sa ňou rozhodovanie založené na dôkazoch a politiky, ktoré sú vhodné na daný účel.
Európsky semester – správa o výkonnosti jednotného trhu
V Rade sa na základe poznámky predsedníctva uskutočnila výmena názorov na zistenia vyplývajúce zo správy o výkonnosti jednotného trhu, ktorú vypracovala Komisia.
Ministri sa vo všeobecnosti zhodli, že pokiaľ ide o integráciu jednotného trhu, je potrebné zaujať holistický prístupu a zároveň sa zamerať na konkrétne oblasti s nevyužitým potenciálom, ako sú napríklad služby. Hlavnými nástrojmi na maximalizáciu prínosov jednotného trhu sú aj naďalej lepšie vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu, ako aj ďalšia normalizácia, harmonizácia a vzájomné uznávanie.
V správe o výkonnosti jednotného trhu za rok 2019 sa posudzuje hospodárska výkonnosť jednotného trhu EÚ a vyzdvihujú oblasti, v ktorých musia členské štáty vykonať štrukturálne reformy, aby túto výkonnosť optimalizovali. Vzťahuje sa na tovar, služby, energiu, digitalizáciu, verejné obstarávanie a integráciu kapitálových trhov. Dopĺňa ročnú stratégiu udržateľného rastu na rok 2020, ktorú vypracovala Komisia a v ktorej sa stanovujú politické priority zamerané na konkurencieschopnú udržateľnosť a ktorá predstavuje začiatok európskeho semestra 2020.
Komisia sa s Radou podelila o svoje prvé posúdenie potenciálneho vplyvu vypuknutia epidémie COVID-19 na priemysel EÚ. Komisia upozornila členské štáty na význam výmeny všetkých kritických informácií a koordinácie všetkých opatrení prijatých na úrovni EÚ.
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
c) Zistenia prieskumu o prekážkach na jednotnom trhu pre české podniky a závery z medzinárodnej konferencie „Jednotný trh EÚ z hľadiska MSP“ (Praha 16. januára 2020)
– informácie českej delegácie
Česká delegácia upozornila Radu na zistenia vyplývajúce z uvedeného prieskumu a konferencie. Hlavným účelom prieskumu, ktorý uskutočnilo české ministerstvo priemyslu a obchodu, bolo analyzovať, akým spôsobom sa českí podnikatelia vyrovnávajú s vybranými prekážkami obchodu na jednotnom trhu. Na druhej strane cieľom konferencie bolo informovať podnikateľov o podnikateľských príležitostiach na jednotnom trhu.
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
Litovská delegácia informovala Radu o výsledkoch prieskumu prekážok, ktorým litovské podniky čelia na jednotnom trhu pri rozširovaní svojich cezhraničných činností. Litovská vláda spustila uvedený prieskum v novembri 2019 a ukončila ho 31. decembra 2019. Vzalo sa na vedomie, že 13. marca 2020 sa vo Vilniuse uskutoční nadväzujúce podujatie na vysokej úrovni s cieľom prediskutovať tieto zistenia a preskúmať možné riešenia so zástupcami podnikov.
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
Táto dohoda na úrovni ministrov je dôležitým míľnikom, ktorý tiež umožňuje, aby sa začala medziinštitucionálna výmena názorov o balíku EIT s Európskym parlamentom.
Musíme zabezpečiť, aby transformácia na klimaticky neutrálne hospodárstvo EÚ prebehla spravodlivým, inkluzívnym a udržateľným spôsobom. Našou najväčšou úlohou bude premeniť výzvy na príležitosti. Naše dnešné rokovania dokazujú, že sme odhodlaní zachovať konkurencieschopnosť nášho priemyslu a zároveň dosiahnuť ciele v oblasti klímy stanovené v európskej zelenej dohode.
