"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre hospodárske a finančné záležitosti, 15. marca 2022
Hlavné výsledky
Sankcie voči Rusku
Ministri hospodárstva a financií počas raňajok rokovali o hospodárskych a finančných dôsledkoch sankcií uložených Rusku po nevyprovokovanej a neodôvodnenej vojenskej invázii Ruska na Ukrajine. Rokovali o súčasnom stave vykonávania, ako aj o dôsledkoch tých sankcií, ktoré patria do ich právomoci.
Sankcie, ktoré sme prijali, majú značný vplyv na ruské hospodárstvo. Dezorganizovali ruský finančný systém a paralyzovali ruskú centrálnu banku. Sankcie zabezpečujú, že Putinov režim teraz začína platiť cenu za svoju vojenskú agresiu. Sme pripravení prijať doplnkové sankcie vždy, keď to bude potrebné. Pokiaľ ide o ochranu našich ekonomík, chceme úzku koordináciu na európskej úrovni, ako to bolo počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.
Bruno Le Maire, francúzsky minister hospodárstva, financií a obnovy
Ministri hospodárstva a financií EÚ vývoj pozorne sledujú. Spolu s Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou vydali 25. februára vyhlásenie, v ktorom načrtli svoju jednotu, záväzok zvážiť všetky možné sankcie, ako aj vôľu posilniť hospodársku nezávislosť Európy.
Ministri hospodárstva a financií EÚ usporiadali 2. marca neformálnu videokonferenciu venovanú výlučne diskusiám o sankciách. Členské štáty sa dohodli, že prijmú ďalšie opatrenia s cieľom zabrániť akémukoľvek obchádzaniu sankcií. Rada odvtedy prijala ďalšie balíky sankcií vrátane sankcií týkajúcich sa kryptoaktív.
Rada dnes dosiahla dohodu (všeobecné smerovanie) o nariadení o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), ktoré je jedným z kľúčových prvkov balíka Európskej únie „Fit for 55“.
Hlavným cieľom tohto environmentálneho opatrenia je zabrániť úniku uhlíka. Bude tiež nabádať partnerské krajiny, aby v záujme boja proti zmene klímy zaviedli politiky stanovovania cien uhlíka.
Na tento účel sa mechanizmus CBAM – v plnom súlade s pravidlami medzinárodného obchodu – zameriava na dovoz výrobkov s vysokými emisiami uhlíka s cieľom zabrániť tomu, aby sa úsilie EÚ o zníženie emisií skleníkových plynov neutralizovalo dovozom výrobkov vyrobených v krajinách mimo EÚ, v ktorých sú politiky v oblasti zmeny klímy menej ambiciózne ako v Európskej únii. Pomôže tiež zabrániť premiestňovaniu výroby alebo dovozu výrobkov s vysokými emisiami uhlíka.
Dohoda o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, ktorá sa dosiahla v Rade, je víťazstvom pre európsku politiku v oblasti klímy. Poskytne nám nástroj na urýchlenie dekarbonizácie nášho priemyslu a zároveň na jeho ochranu pred spoločnosťami z krajín s menej ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy. Bude stimulovať aj ďalšie krajiny, aby sa stali udržateľnejšími a produkovali menej emisií. Napokon, tento mechanizmus reaguje na našu ambicióznu európsku stratégiu, ktorou je urýchlenie energetickej nezávislosti Európy.
Bruno Le Maire, francúzsky minister hospodárstva, financií a obnovy
Rada ešte musí dosiahnuť dostatočný pokrok vo viacerých otázkach, ktoré úzko súvisia s mechanizmom CBAM, ale nie sú súčasťou návrhu právneho textu nariadenia o CBAM. Ide najmä o postupné zrušenie bezodplatných kvót pridelených priemyselným odvetviam, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus CBAM, zavedených smernicou o EU ETS a primerané riešenia, ktoré sa týkajú otázky obmedzenia potenciálneho úniku uhlíka v súvislosti s vývozom, aby sa zabezpečila hospodárska efektívnosť, environmentálna integrita a zlučiteľnosť mechanizmu CBAM s pravidlami WTO.
Keď sa v Rade dosiahne dostatočný pokrok, Rada začne rokovania s Európskym parlamentom po tom, ako sa Európsky parlament dohodne na svojej pozícii.
Zdaňovanie právnických osôb: spravodlivé a účinné zdaňovanie nadnárodných skupín
Členské štáty dosiahli pokrok smerom k dohode o smernici, ktorú v decembri 2021 predložila Európska komisia, s cieľom zaviesť na úrovni EÚ minimálnu úroveň zdaňovania, ktorá je súčasťou medzinárodnej daňovej reformy OECD.
Smernica týkajúca sa „druhého piliera“ by mala po tom, ako bude účinne implementovaná, obmedziť preteky o najnižšiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb. Veľké nadnárodné spoločnosti s kombinovaným ročným obratom najmenej 750 miliónov EUR budú zdaňované minimálnou sadzbou 15 %. Tieto nové pravidlá znížia riziko narúšania základu dane a presunu ziskov a zabezpečia, aby najväčšie nadnárodné skupiny platili dohodnutú globálnu minimálnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb.
Dosiahli sme významný pokrok v súvislosti so smernicou o minimálnom zdaňovaní. Dohoda je na dosah, aby sme ukončili preteky o najnižšiu sadzbu dane. Nadnárodné spoločnosti budú musieť platiť minimálne 15 % daň na celom svete.
Bruno Le Maire, francúzsky minister hospodárstva, financií a obnovy
Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí a fiškálne usmernenia
Komisia predložila svoje fiškálne usmernenia na rok 2023, ktoré by mali pomôcť členským štátom pri príprave ich programov stability a konvergenčných programov, ktoré majú predložiť v apríli. V reakcii na to vydala Euroskupina včera vyhlásenie.
Komisia poskytla aj aktuálne informácie o stave preskúmania správy hospodárskych záležitostí po verejnej konzultácii a diskusiách v príslušnom výbore s členskými štátmi.
Debrífing o neformálnom zasadnutí hláv štátov alebo predsedov vlád, Versailles, 10. – 11. marca 2022
Predsedníctvo ministrov informovalo o hlavných výsledkoch neformálneho zasadnutia hláv štátov alebo predsedov vlád, ktoré sa konalo 10. – 11. marca 2022 vo Versailles.
Rada prvýkrát prijala závery o vývozných úveroch, v ktorých sa dosiahol výrazný pokrok v troch oblastiach.
Po prvé, zaväzujú členské štáty, aby prispôsobili svoje politiky v oblasti vývozných úverov cieľom boja proti zmene klímy. Tento pokrok priamo odráža dynamiku, ktorú v apríli 2021 iniciovalo Francúzsko prostredníctvom koalície financovania vývozu pre budúcnosť, ktorej záväzky teraz preberajú všetky členské štáty EÚ. Po druhé, tieto závery posilňujú asertívnosť EÚ na medzinárodnej scéne presadzovaním modernizácie pravidiel pre vývozné úvery v rámci OECD. Po tretie, v nadväznosti na prácu, ktorú vykonala Európska komisia v súvislosti s preskúmaním obchodnej politiky, tieto závery položili základy novej stratégie EÚ v oblasti vývozných úverov, pre ktorú sa začne fáza hĺbkovej analýzy potrieb.
Balík opatrení v oblasti DPH pre elektronický obchod
Rada prijala závery o vykonávaní balíka opatrení v oblasti elektronického obchodu. Balík opatrení v oblasti DPH pre elektronický obchod nadobudol účinnosť 1. júla 2021. Stanovilo sa v ňom niekoľko zmien v právnych predpisoch v oblasti DPH s cieľom prekonať prekážky cezhraničného online predaja a riešiť výzvy vyplývajúce z režimov DPH pre predaj tovaru na diaľku, poskytovanie služieb medzi podnikmi a koncovými zákazníkmi a pre dovoz zásielok s nízkou hodnotou.
Sankcie, ktoré sme prijali, majú značný vplyv na ruské hospodárstvo. Dezorganizovali ruský finančný systém a paralyzovali ruskú centrálnu banku. Sankcie zabezpečujú, že Putinov režim teraz začína platiť cenu za svoju vojenskú agresiu. Sme pripravení prijať doplnkové sankcie vždy, keď to bude potrebné. Pokiaľ ide o ochranu našich ekonomík, chceme úzku koordináciu na európskej úrovni, ako to bolo počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.