Zasadnutie Rady pre zahraničné veci, 10. 12. 2018, 10. decembra 2018

Hlavné výsledky

Irán

Rada rokovala o Iráne. Ministri sa zamerali na vykonávanie spoločného komplexného akčného plánu (JCPoA), dohody o iránskom jadrovom programe vrátane prebiehajúceho úsilia EÚ o zachovanie fungujúcich finančných kanálov do Iránu a realizáciu legitímnych obchodných vzťahov vzhľadom na opätovné zavedenie sankcií zo strany USA 5. novembra 2018. Rokovali aj o obavách v súvislosti s najnovším správaním iránskych subjektov na európskej pôde, iránskym programom balistických rakiet a ďalšími aspektmi regionálnej bezpečnosti.

Členské štáty sa zhodli na potrebe zachovať našu celkovú politiku k Iránu, ktorá začína spoločným silným záujmom naďalej uplatňovať JCPoA. Plná podpora vykonávaniu JCPoA zo strany EÚ neznamená, že zatvárame oči pred inými záležitosťami. Federica Mogheriniová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Západný Balkán

Ministri zahraničných vecí rokovali o západnom Balkáne. V nadväznosti na rok plný veľmi intenzívnych vzťahov medzi EÚ a krajinami západného Balkánu mali ministri príležitosť zhodnotiť angažovanosť a spoluprácu zo strany EÚ v tomto regióne. Opätovne potvrdili jednoznačný záväzok EÚ voči európskej perspektíve krajín západného Balkánu. Pripomenuli aj svoje očakávania, pokiaľ ide o ďalší pokrok regiónu na jeho ceste do Európy, predovšetkým pokiaľ ide o právny štát a boj proti korupcii.

Ministri rokovali o najnovšom vývoji v Bosne a Hercegovine v nadväznosti na svoje rokovania počas predchádzajúceho zasadnutia Rady pre zahraničné veci, a pripomenuli, že je potrebné budovať vládne štruktúry na všetkých úrovniach a dosahovať pokrok v súvislosti s reformným programom. Zároveň zdôraznili, že je dôležité podporovať uplatňovanie dohody z Prespy medzi Skopje a Aténami. Ministri vyjadrili podporu dôrazu, ktorý EÚ kladie na dialóg medzi Belehradom a Prištinou. V tomto kontexte tiež vyjadrili obavy, pokiaľ ide o rozhodnutie vlády Kosova zvýšiť colné sadzby na tovary zo Srbska a Bosny a Hercegoviny na 100 %, čo je jasným porušením Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode.

• Infografika – prepojenosť EÚ so západným Balkánom

Ukrajina

Rada rokovala o najnovšom vývoji na Ukrajine. Ministri zahraničných vecí pripomenuli svoje závažné znepokojenie nad nebezpečným nárastom napätia v Azovskom mori a Kerčskom prielive. Znova tiež potvrdili, že EÚ neuznáva „voľby“ z 11. novembra 2018, ktoré považuje za protiprávne a nelegitímne. Rada zaradila na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia v súvislosti s konaním narúšajúcim alebo ohrozujúcim územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, ďalších deväť ľudí zapojených do týchto tzv. volieb.

Počas obeda si ministri zahraničných vecí a vysoká predstaviteľka vymenila názory s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom. Zamerali sa najmä na najnovší vývoj v Azovskom mori a bezpečnostnú situáciu na Ukrajine, ako aj na možnú podporu EÚ pri pomoci postihnutým regiónom juhovýchodnej Ukrajiny.

• Ukrajina: EÚ zaradila na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie, ďalších deväť osôb zapojených do „volieb“ v tzv. Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike (tlačová správa z 10. 12. 2018)
• Vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene EÚ o stupňujúcom sa napätí v Azovskom mori z 28. novembra 2018

Venezuela

Rada rokovala o situácii vo Venezuele. Vysoká predstaviteľka informovala ministrov zahraničia o prebiehajúcej práci na možnom vytvorení medzinárodnej kontaktnej skupiny, ktorá by v prípade splnenia určitých podmienok mohla uľahčiť politický proces. Rada tiež potvrdila svoj pevný postoj, pokiaľ ide o cielené reštriktívne opatrenia voči Venezuele.

My Európania zastávame názor, že upustenie od politickej línie môže predstavovať nebezpečný prístup a že sankcie by sa vždy mali spájať s možnosťou na dialóg a spoluprácu. Federica Mogheriniová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Ministri zahraničných vecí tiež zopakovali, že voľbám konaným 20. mája 2018 a ich výsledku chýba akákoľvek dôveryhodnosť, pretože volebný proces neposkytol potrebné záruky pre inkluzívne a demokratické voľby. V súvislosti so začiatkom druhého funkčného obdobia prezidenta Madura 10. januára 2019 sa ministri dohodli na spoločnom prístupe EÚ.

Rada tiež pripomenula svoj záväzok podporiť obyvateľov Venezuely a susedných krajín v rámci podpory sociálno-ekonomického začlenenia Venezuelčanov a odolnosti hostiteľských komunít. V tejto súvislosti ministri vítajú dodatočných 20 miliónov EUR určených na uspokojenie naliehavých potrieb obyvateľov postihnutých sociálno-ekonomickou krízou vo Venezuele, ktoré Európska komisia vyčlenila 4. decembra 2018.

• Reštriktívne opatrenia EÚ voči Venezuele (podkladové informácie)

Spolupráca medzi EÚ a Africkou úniou

Ministri zahraničných vecí rokovali o spolupráci EÚ – Africká únia (AÚ) v súvislosti s prvým medzisamitovým ministerským zasadnutím EÚ a AÚ, ktoré sa bude konať 21. – 22. januára 2019 v Bruseli. Stretnutie bude venované trom hlavným témam: politické aspekty (mier, bezpečnosť a správa vecí verejných), hospodárske aspekty (investície, obchod a zručnosti) a multilateralizmus (posilnenie spolupráce na podporu globálneho poriadku založeného na pravidlách).

Ministri vyjadrili jasný záujem na posilnení strategického partnerstva EÚ a Afriky. Zdôraznili význam zapojenia mladých ľudí. Vzali na vedomie pokrok, ktorý sa už dosiahol spoluprácou v oblasti mieru, bezpečnosti a správy vecí verejných, a to aj podpísaním memoranda o porozumení medzi EÚ a AÚ 23. mája 2018. V súvislosti s otázkou migrácie a mobility vyzdvihli prácu vykonanú v rámci spoločného akčného plánu z Valletty. Ministri tiež zdôraznili kľúčovú úlohu súkromného sektora a súkromných investícií zameraných na posilnenie vzťahov medzi EÚ a Afrikou. Uvítali navrhovanú novú africko-európsku alianciu pre udržateľné investície a pracovné miesta.

• Vzťahy medzi EÚ a Afrikou (podkladové informácie)