Skip to content

Vzťahy EÚ – Afrika

Partnerstvo medzi EÚ a Afrikou sa zameriava na solidaritu, bezpečnosť, mier a udržateľný a trvalý hospodársky rozvoj a prosperitu.

Podpora mieru a prosperity

V čase geopolitickej nestability je partnerstvo medzi Európskej úniou a Africkou úniou pilierom stability a spoločných hodnôt. Vzťahy medzi Európskou úniou a Africkou úniou podporujú mierovú a prosperujúcu budúcnosť vychádzajúcu z medzinárodnej spolupráce založenej na pravidlách.

Európska únia a Africká únia si v roku 2025 pripomínajú 25 rokov partnerstva. Za posledné štvrťstoročie sa partnerstvo medzi EÚ a AÚ zmenilo na komplexnú politickú, hospodársku a bezpečnostnú alianciu.

Toto partnerstvo je pre EÚ jednou zo strategických priorít. EÚ je hlavným obchodným partnerom Afriky, najväčším investorom a hlavným partnerom v oblasti mieru a bezpečnosti, ktorý podporuje regionálnu stabilitu a inkluzívny rast.

Afrika, ktorá má viac ako 1,4 miliardy obyvateľov, je domovom niektorých z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev na svete a najväčšieho počtu mladých ľudí.

Samit Európskej únie a Africkej únie

Samity EÚ – AÚ sa v zásade konajú každé tri roky a stretávajú sa na nich hlavy štátov alebo predsedovia vlád s cieľom riešiť spoločné výzvy a stanoviť spoločné ciele. Samity sa konajú striedavo v Afrike a Európe.

Na siedmom samite EÚ – AÚ v novembri 2025 vedúci predstavitelia Európskej únie a členských štátov Africkej únie rokovali o tom, ako posilniť spoluprácu:

Logo k 25. výročiu partnerstva medzi Európskou úniou a Africkou úniou.

v záujme prosperujúcej a udržateľnej budúcnosti

v oblasti mieru, bezpečnosti a správy vecí verejných

na multilaterálnych fórach

v oblasti migrácie a mobility

Ďalšie formálne stretnutia medzi africkými krajinami a EÚ

Partnerstvo medzi EÚ a Afrikou sa rozvíja aj prostredníctvom formálnych dialógov:

  • pravidelné ministerské zasadnutia ministrov zahraničných vecí afrických krajín a krajín EÚ a zástupcov Komisie Africkej únie a inštitúcií EÚ
  • výročné zasadnutia Európskej komisie a Komisie Africkej únie
  • pravidelné stretnutia medzi Európskym parlamentom a Panafrickým parlamentom

Oblasti spolupráce medzi EÚ a Afrikou

Obchod a investície

EÚ rokovala o preferenčných obchodných dohodách s 19 africkými krajinami, konkrétne:

  • šesť dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) s 15 krajinami subsaharskej Afriky
  • štyri dohody o pridružení s krajinami severnej Afriky

Okrem toho 35 afrických krajín využíva systém EÚ „Všetko okrem zbraní“, tri v rámci štandardného všeobecného systému preferencií (VSP) a jedna v rámci VSP+.

Koláž zelených a modrých geometrických vzorov s prekrývajúcimi sa hviezdami, lúčmi a obdĺžnikmi, ktoré predstavujú vlajky EÚ a AÚ. Koláž zahŕňa aj kontajnery, ktoré symbolizujú obchodné vzťahy.
Obchod medzi EÚ a Afrikou: fakty a čísla

Obchod medzi EÚ a Afrikou: fakty a čísla

Stratégia Global Gateway

Afrika je v centre pozornosti stratégie Global Gateway, únijnej stratégie, ktorej cieľom je budovať udržateľné prepojenia na vysokej úrovni v prospech ľudí a planéty.

Z 264 hlavných projektov stratégie Global Gateway sa 138 realizuje v Afrike.

V záujme podpory udržateľného rastu na celom kontinente sa investičným balíkom Afrika – Európa v rámci stratégie Global Gateway zmobilizujú verejné a súkromné investície až do výšky 150 miliárd EUR.

Mier a bezpečnosť

Civilné a vojenské misie a operácie

EÚ začala viacero civilných a vojenských misií a operácií v Afrike ako súčasť spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).

Misie EÚ sú v súčasnosti nasadené v:

  • Stredoafrickej republike
  • Líbyi
  • Mali
  • Mozambiku
  • Somálsku

EÚ tiež zriadila regionálnu poradnú a koordinačnú bunku pre Sahel, bezpečnostnú a obrannú iniciatívu na podporu západoafrických krajín Guinejského zálivu, ako aj tri námorné operácie, ktoré pôsobia v blízkosti Afriky alebo v súvislosti s krízami v Afrike.

Európsky mierový nástroj

EÚ podporuje africké krajiny aj prostredníctvom Európskeho mierového nástroja (EPF), ktorý bol zriadený v marci 2021. Cieľom nástroja je pomôcť predchádzať konfliktom, budovať a zachovávať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu.

EPF pozostáva z dvoch pilierov financovania: piliera pre operácie a piliera pre opatrenia pomoci. Z piliera pre operácie sa financujú spoločné náklady na misie a operácie SBOP.

Z piliera pre opatrenia pomoci sa financujú činnosti krajín mimo EÚ a organizácií zamerané na posilnenie vojenských a obranných kapacít a podporu vojenských aspektov operácií na podporu mieru. Rada prijala opatrenia pomoci pre niekoľko afrických krajín vrátane Beninu, Ghany, Kamerunu, Kene, Konžskej demokratickej republiky, Konžskej republiky, Mali, Mauritánie, Pobrežia Slonoviny, Rwandy a Somálska.

Boj proti terorizmu

EÚ podporuje iniciatívy a činnosti v oblasti boja proti terorizmu na africkom kontinente.

Rada 16. decembra 2024 schválila závery na zvýšenie úsilia v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu, v ktorých vyzvala, aby sa EÚ viac zapájala do iniciatív pod africkým vedením zameraných proti terorizmu. Rada tiež zdôraznila, že je dôležité využívať členstvo EÚ a jej súčasnú pozíciu spolupredsedu v rámci Globálneho fóra pre boj proti terorizmu (GCTF) na podporu afrických krajín v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu.

EÚ spolupredsedá GCTF od septembra 2022, najprv to bolo s Marokom a od marca 2023 s Egyptom. GCTF je neformálna multilaterálna platforma na posilnenie medzinárodného úsilia v rámci strategického a dlhodobého prístupu k boju proti terorizmu, ako aj k predchádzaniu násilnému extrémizmu a boju proti nemu.

EÚ je jedným z najväčších svetových poskytovateľov podpory v rámci programov v oblasti budovania kapacít pre boj proti terorizmu a iných programov zameraných na predchádzanie násilnému extrémizmu v Afrike. Do januára 2024 sa do týchto programov investovalo približne 559 miliónov EUR, pričom viac ako 70 % finančných prostriedkov bolo určených na projekty v afrických krajinách.

Experti EÚ na boj proti terorizmu/bezpečnosť vyslaní do viacerých delegácií EÚ na africkom kontinente okrem toho zohrávajú kľúčovú úlohu pri nadväzovaní kontaktov s hostiteľskými vládami, regionálnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou.

Afrika bez mín

Protipechotné míny predstavujú aj naďalej vážnu hrozbu pre civilné obyvateľstvo a brzdia rozvoj v mnohých častiach sveta vrátane Afriky. Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení (Ottawský dohovor), ktorý nadobudol platnosť 1. marca 1999, predstavuje medzinárodný rámec, ktorý má ukončiť utrpenie spôsobované protipechotnými mínami a zabrániť ďalším obetiam.

Zmluvnou stranou dohovoru je od roku 2026 161 štátov vrátane väčšiny afrických krajín. Niekoľko afrických štátov má však podľa článku 5 dohovoru naďalej povinnosť odmínovať oblasti vo svojej jurisdikcii.

EÚ je oddávna silným zástancom celosvetového úsilia o odstránenie protipechotných mín a riešenie ich humanitárnych dôsledkov. EÚ patrí medzi hlavných svetových darcov v boji proti mínam.

Rada 16. marca 2026 prijala rozhodnutie na podporu budovania afrických kapacít pre Afriku bez mín. EÚ vďaka tomuto rozhodnutiu podporí africké krajiny postihnuté protipechotnými mínami prostredníctvom projektu v hodnote 3 milióny EUR, ktorý realizuje Inštitút OSN pre výskum v oblasti odzbrojenia (UNIDIR).

Klíma a životné prostredie

Hoci africké krajiny patria medzi krajiny najviac postihnuté klimatickou krízou, sú tiež kľúčovými aktérmi pri poskytovaní udržateľných riešení.

Geografická blízkosť a rozsiahle hospodárske väzby medzi EÚ a Afrikou vytvárajú pevné základy pre spoluprácu pri riešení klimatickej krízy a podpore zelenej transformácie.

Spolupráca na opatreniach v oblasti klímy má rôzne formy vrátane:

  • investičného balíka Global Gateway, ktorým sa podporujú iniciatívy v oblasti udržateľnej a zelenej infraštruktúry v afrických krajinách
  • dvojstranných a viacstranných partnerstiev v otázkach, ako je zalesňovanie, zelený vodík, dekarbonizácia a odolnosť proti zmene klímy

Migrácia

Závery Európskej rady o vonkajšom rozmere migrácie prijaté v posledných rokoch slúžia ako usmernenia v tejto oblasti pre inštitúcie, orgány a členské štáty EÚ.

Jedným z kľúčových prvkov je komplexný prístup k migrácii a azylu, ktorý sa zameriava na niekoľko kľúčových oblastí vrátane:

  • ochrany zraniteľných migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov
  • legálnej migrácie a mobility pracovnej sily
  • riešenia základných príčin neoprávnenej migrácie
  • boja proti prevádzačstvu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi

Okrem návratu migrantov s neregulárnym pobytom z EÚ do ich krajín pôvodu zahŕňa aj posilnenie kapacít partnerských krajín v oblasti riadenia hraníc, ako aj podporu dobrovoľných návratov a udržateľnú reintegráciu navrátilcov v ich krajinách pôvodu.

Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku

EÚ v novembri 2015 zriadila Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku s cieľom riešiť základné príčiny núteného vysídľovania a neoprávnenej migrácie a prispievať k lepšiemu riadeniu migrácie. Jeho mandát sa skončil v roku 2021, projekty však prebiehali do konca roka 2025.

Projekty v rámci tohto fondu mali rozpočet vo výške 5 miliárd EUR a realizovalo ich viacero aktérov, napr. agentúry členských štátov EÚ, agentúry OSN a iné medzinárodné organizácie, ako aj miestne mimovládne organizácie.

Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce EÚ

Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce EÚ – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) s rozpočtom 79,5 miliardy EUR bol prijatý 14. júna 2021 a 10 % jeho rozpočtu je vyčlenených na opatrenia súvisiace s migráciou na obdobie rokov 2021 – 2027.

Z nástroja Globálna Európa pochádza viac ako 70 % finančných prostriedkov EÚ v oblasti vonkajších vzťahov. Zakladá sa na troch pilieroch: geografické programy, tematické programy a činnosti rýchlej reakcie.

Regionálne stratégie

Africký roh

Rada v roku 2021 schválila závery, v ktorých sa stanovuje nová stratégia pre Africký roh. Táto nová stratégia sa zameriava na prehĺbenie strategického partnerstva, zníženie nestability a podporu demokracie a udržateľného rastu.

V predchádzajúcich rokoch EÚ prijala:

  • regionálny akčný plán pre Africký roh (2015 – 2020)
  • strategický rámec pre Africký roh (2011)

EÚ má osobitného zástupcu (OZEÚ) pre Africký roh.

Veľké jazerá

Rada vo februári 2023 schválila závery, v ktorých sa formuluje obnovená dlhodobá angažovanosť EÚ v oblasti Veľkých jazier.



Celkovým cieľom a prioritou EÚ je podporovať mier, demokraciu a udržateľný rozvoj v oblasti Veľkých jazier pomocou premeny hlavných základných príčin neistoty a nestability na spoločné príležitosti. Na tento účel ponúka EÚ krajinám v tomto regióne podporu v ich úsilí o prechod od:

  • napätia k dôvere, bezpečnosti a stabilite
  • nezákonného obchodovania s prírodnými zdrojmi na obchod a udržateľný rozvoj
  • súťaže k spolupráci a integrácii

EÚ má osobitného zástupcu (OZEÚ) pre oblasť Veľkých jazier.

Región Sahel

Rada v apríli 2021 schválila závery o integrovanej stratégii EÚ v regióne Sahel. Cieľom novej stratégie je posilniť pevné a dlhodobé partnerstvo a stanoviť rámec pre politiky a opatrenia v regióne.

Vzhľadom na rastúcu neistotu a politickú nestabilitu v tomto regióne sa úsilie zameriava na vytvorenie nového prístupu EÚ.

EÚ má osobitného zástupcu (OZEÚ) pre región Sahel.

Samojská dohoda

Samojská dohoda je zastrešujúcim právnym rámcom pre vzťahy medzi EÚ a jej členskými štátmi a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ), t. j. 77 krajinami vrátane 47 afrických krajín.

Cieľom dohody je posilniť politickú spoluprácu prostredníctvom spoločných priorít a cieľov počas 20-ročného obdobia. Obsahuje spoločný základ na úrovni krajín OAKTŠ spolu s tromi regionálnymi protokolmi pre Afriku, Karibik a Tichomorie so zameraním na osobitné potreby každého z týchto regiónov.

Pozri tiež

Africké, karibské a tichomorské krajiny

Africké, karibské a tichomorské krajiny

Zemeguľa, na ktorej je EÚ zvýraznená modrou farbou a Južná Afrika červenou.
Obchod EÚ – Južná Afrika

Obchod EÚ – Južná Afrika

Sudán

Sudán

Témy

Posledná revízia textu: 16. marca 2026