Skip to content

Venezuela

EÚ je znepokojená situáciou vo Venezuele a vyzýva na úplné dodržiavanie ľudských práv. Poskytuje humanitárnu pomoc Venezuelčanom v núdzi a prijala sankcie, ktorých cieľom je podnietiť demokratické riešenia.

Kríza vo Venezuele

Venezuela čelí hlbokej hospodárskej, sociálnej a politickej kríze, ktorá má závažné dôsledky pre obyvateľov krajiny. Verejné služby, ako je zdravotná starostlivosť, voda, sanitácia a vzdelávanie, sa zrútili a chýba základný tovar.

Podľa Organizácie Spojených národov trpí vo Venezuele humanitárnou núdzou 7,9 milióna ľudí (t. j. 27,7 % obyvateľov). Asi 56 % obyvateľov žije v extrémnej chudobe.

Pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, situácia vo Venezuele je naďalej kritická, keďže potravinovú pomoc naliehavo potrebuje 15 % z celkového počtu obyvateľov (asi 4 milióny osôb) a 40 % obyvateľov trpí miernou až závažnou potravinovou neistotou. Približne 62 % obyvateľov nemá pravidelný prístup k vode.

Od roku 2015 bolo celosvetovo vysídlených takmer 7,9 milióna Venezuelčanov, pričom väčšina z nich (vyše 6,9 milióna osôb) sa nachádza v latinskoamerických a karibských krajinách. V súčasnosti tvoria Venezuelčania druhú najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl v EÚ po Afgancoch.

Až 30 % školopovinných detí nechodí pravidelne do školy a 13 % je mimo vzdelávacieho systému. 70 % obyvateľov prišlo o prístup k službám systému zdravotnej starostlivosti. Najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva často postihuje šírenie ochorení, ako je malária či horúčka dengue.

Katastrofálnu humanitárnu situáciu ešte vyhrocuje čoraz horšia hospodárska situácia s mierou inflácie, ktorá podľa Medzinárodného menového fondu v roku 2025 dosiahla 270 %.

Dodatočnú záťaž pre humanitárne zdroje tiež predstavujú živelné a človekom spôsobené riziká, ako povodne, zosuvy pôdy, úniky ropy a ozbrojené násilie.

Európska únia spolu so svojimi venezuelskými a medzinárodnými partnermi vždy podporovala mierové, demokratické a inkluzívne riešenie krízy pod vedením Venezuely.

Vlajka Venezuely.
©Zdroj: AFP

Zásah USA vo Venezuele

Vysoká predstaviteľka vyzvala všetkých aktérov, aby prejavili pokoj a zdržanlivosť, s cieľom zabrániť eskalácii a zabezpečiť mierové riešenie krízy.

Vysoká predstaviteľka pripomenula, že zásady medzinárodného práva a Charty OSN je potrebné dodržiavať za každých okolností. Osobitnú zodpovednosť za dodržiavanie týchto zásad ako piliera medzinárodnej bezpečnostnej architektúry nesú členovia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

EÚ opakovane vyhlásila, že Nicolás Maduro nemá legitimitu demokraticky zvoleného prezidenta, a vyzvala na pokojnú demokratickú transformáciu krajiny pod vedením Venezuely, pri plnom rešpektovaní jej zvrchovanosti. Právo venezuelského ľudu rozhodovať o svojej budúcnosti musí byť rešpektované.

EÚ súhlasí, že boj proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami, ktoré predstavujú významnú bezpečnostnú hrozbu na celom svete, je prioritou. Vysoká predstaviteľka zároveň zdôraznila, že uvedené výzvy je potrebné riešiť trvalou spoluprácou, v rámci ktorej sa dodržiava medzinárodné právo a zásady územnej celistvosti a zvrchovanosti.

EÚ udržiava úzky kontakt so Spojenými štátmi, ako aj s regionálnymi a medzinárodnými partnermi, a usiluje sa podporiť a uľahčiť dialóg so všetkými zainteresovanými stranami, ktorého výsledkom bude vyrokované, demokratické, inkluzívne a mierové riešenie krízy pod vedením Venezuelčanov.

Jediným spôsobom, ako obnoviť demokraciu a vyriešiť súčasnú humanitárnu a sociálno-ekonomickú krízu vo Venezuele, je aj naďalej rešpektovanie vôle venezuelského ľudu.

V tomto kritickom období je nevyhnutné, aby všetci aktéri plne dodržiavali ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo. Všetci politickí väzni, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní vo Venezuele, musia byť bezpodmienečne prepustení.

Konzulárne orgány členských štátov EÚ úzko koordinujú svoju činnosť v snahe chrániť bezpečnosť občanov EÚ vrátane tých, ktorí sú nezákonne zadržiavaní vo Venezuele.

Prezidentské voľby z roku 2024

V nadväznosti na porušovanie ľudských práv, ktoré nasledovalo po prezidentských voľbách vo Venezuele 28. júla 2024, je EÚ naďalej mimoriadne znepokojená.

Lídri EÚ na následných zasadnutiach Európskej rady v októbri a decembri 2024 vyzvali venezuelské orgány, aby:

  • rešpektovali demokratickú vôľu venezuelského ľudu
  • prestali s násilím a represiami voči opozícii a občianskej spoločnosti a ich prenasledovaním
  • prepustili politických väzňov
  • skoncovali s bezdôvodným obviňovaním krajín EÚ a poskytli konzulárnym úradom plný prístup k európskym občanom zadržiavaným vo Venezuele
  • dodržiavali záväzky Venezuely podľa medzinárodného práva

Ďalej zdôraznili, že sa akceptujú a uznajú len úplné a nezávisle overiteľné výsledky. EÚ zmobilizuje všetky svoje nástroje na podporu demokracie a pokojnej a inkluzívnej transformácie vo Venezuele.

Závery Európskej rady:

Vyhlásenia v mene EÚ:

Humanitárna podpora pre Venezuelčanov

Od roku 2016 vyčlenila EÚ na núdzovú humanitárnu pomoc pre Venezuelu 572 miliónov EUR. V roku 2026 sa na pokrytie najnaliehavejších potrieb Venezuelčanov vyplatilo približne 52 miliónov EUR.

Vďaka týmto finančným prostriedkom možno pomáhať Venezuelčanom v núdzi nachádzajúcim sa vo Venezuele, ako aj v susedných krajinách. Humanitárna pomoc EÚ sa poskytuje prostredníctvom agentúr OSN, medzinárodných mimovládnych organizácií (MVO) a hnutia Červeného kríža.

Pomoc sa zameriava najmä na zraniteľné skupiny, ako sú deti, mladí ľudia, tehotné ženy a dojčiace matky, starší ľudia a skupiny pôvodného obyvateľstva.

Financovanie v rámci krajiny sa zameriava na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pomoci v oblasti ochrany, vody, sanitácie a hygieny, vzdelávania v núdzových situáciách a výživovej a potravinovej podpory, ako aj na podporu kapacít pripravenosti na katastrofy a reakcie na núdzové situácie.

Pomoc utečencom a vnútorne vysídleným osobám sa zameriava na pohotovostné zdravotnícke služby, potravinovú pomoc, poskytovanie právnych informácií a podpory, iniciatívy v oblasti ochrany (najmä proti rodovo motivovanému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi), vzdelávanie v núdzových situáciách a zabezpečenie prístrešia.

Zemetrasenia z 24. júna 2026

Po ničivých zemetraseniach, ktoré zasiahli Venezuelu 24. júna, EÚ vyslala do Venezuely záchranné tímy a ďalšiu núdzovú pomoc prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Okrem toho bola v režime núdzového mapovania aktivovaná satelitná služba EÚ Copernicus s cieľom bezplatne poskytovať včasné a presné satelitné snímky a iné geopriestorové údaje.

EÚ je pripravená poskytnúť ďalšiu pomoc v závislosti od vývoja potrieb v teréne.

Sankcie týkajúce sa Venezuely

Rada 13. novembra 2017 zaviedla sankcie vzhľadom na situáciu vo Venezuele. Zahŕňajú:

  • embargo na zbrane a na vybavenie využívané pri vnútorných represiách
  • a zákaz cestovania vzťahujúci sa na fyzické osoby a zmrazenie aktív vzťahujúce sa na fyzické osoby a subjekty zodpovedné za porušovanie ľudských práv a za oslabovanie demokracie a právneho štátu vo Venezuele

Ich cieľom je podnietiť spoločné demokratické riešenia, ktorými sa v krajine dosiahne politická stabilita a vyriešia naliehavé potreby Venezuelčanov. Sú navrhnuté tak, aby nepoškodzovali venezuelské obyvateľstvo. Zrušenie týchto sankcií bude závisieť od hmatateľného pokroku v oblasti ľudských práv a právneho štátu vo Venezuele, ako aj od zmysluplných krokov smerom ku skutočnému dialógu a prechodu k demokracii.

Sankcie sa v súčasnosti týkajú 69 osôb a naposledy boli predĺžené do 10. januára 2027.

Pozri tiež

Hasičský vrtuľník a niekoľko abstraktných prvkov predstavujúcich reakciu na krízu.
Reakcia na krízu

Reakcia na krízu

Humanitárna pomoc

Humanitárna pomoc

Prečo EÚ prijíma sankcie

Prečo EÚ prijíma sankcie

Posledná revízia textu: 29. júna 2026