"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
Dva týždne po prijatí sankcií EÚ v súvislosti s Navaľného prípadom sa Rada rozhodla uložiť reštriktívne opatrenia voči jedenástim osobám a štyrom subjektom zodpovedným za závažné porušovanie a zneužívanie ľudských práv v Číne, Severnej Kórei, Líbyi, Južnom Sudáne, Eritrei a Rusku.
Tieto sankcie sú namierené proti veľmi závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv bez ohľadu na to, kde k nemu dochádza. Všetky reštriktívne opatrenia Európskej únie sú v súlade s medzinárodným právom a podliehajú najvyšším normám právneho štátu.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Rada sa tiež rozhodla sankcionovať jedenásť osôb zodpovedných za vojenský prevrat, ku ktorému došlo 1. februára 2021 v Mjanmarsku/Barme, a za následné vojenské a policajné represie voči pokojným demonštrantom.
Rada posúdila vzťahy medzi EÚ a Tureckom so zreteľom na spoločnú správu vysokého predstaviteľa a Komisie vypracovanú pred videokonferenciou členov Európskej rady, ktorá sa uskutoční 25. a 26. marca.
Ministri sa vo všeobecnosti zhodli na tom, že správa predstavuje dobrý základ pre rokovania Európskej rady.
V zhrnutí diskusie vysoký predstaviteľ vyzdvihol pozitívne signály, ktoré vyslalo turecké vedenie od prijatia záverov Európskej rady v decembri 2020. Napriek opatreniam v záujme zmiernenia napätia vo východnom Stredozemí ostáva celý proces naďalej nestabilný a v úsilí o zmierňovanie napätia je potrebné pokračovať.
Ministri sa zhodli na tom, že je dôležité, aby sa v tomto procese nepoľavilo a aby sa konsolidoval, zároveň sa však majú nechať otvorenévšetky iné možnosti pre prípad, že si to bude vyžadovať vývoj situácie.
Južné susedstvo
Rada si následne vymenila názory na južné susedstvo.
V diskusii upozornila na potrebu silnejšieho, užšieho a účinnejšieho partnerstva a potrebu spolupráce EÚ s jej partnermi na riešení spoločných problémov, ako sú: COVID, konflikty, migrácia, zmena klímy a terorizmus.
Ministri sa sústredili najmä na spôsob vykonávania spoločného oznámenia o obnovenom partnerstve s južným susedstvom z 9. februára 2021 a jeho realizáciu. Vo svojich príspevkoch sa venovali rôznym aspektom, ako napríklad presadzovaniu reforiem, spolupráci s občianskou spoločnosťou, využívaniu potenciálu zelenej a digitálnej transformácie atď.
Závery Rady o južnom susedstve sa prijmú na najbližšom zasadnutí Rady pre zahraničné veci.
Videokonferencia s vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovou
Ministri mali príležitosť vymeniť si názory na situáciu a najnovší vývoj v oblasti ľudských práv na svete s vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovou.
Touto videokonferenciou sa tiež začal strategický dialóg medzi EÚ a vysokou komisárkou, ktorý je novou iniciatívou na základe stratégie na posilnenie príspevku EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách.
Aktuálne udalosti
Rada zhodnotila situáciu v Mjanmarsku, ktorá sa po vojenskom prevrate z 1. februára 2021 naďalej zhoršuje. Vysoký predstaviteľ Josep Borrell počas brífingu uviedol, že EÚ bude pokračovať v diplomatickom úsilí o upokojenie situácie a o obnovu demokracie a znovunastolenie legitímnej civilnej vlády.
Ministri boli následne informovaní o aktuálnom dianí v súvislosti so západným Balkánom, najmä o nedávnych a najbližších podujatiach, ako sú rady pre stabilizáciu a pridruženie a nedávna návšteva osobitného zástupcu EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky západného Balkánu Miroslava Lajčáka v tomto regióne.
V rámci krátkej diskusie Rady o Rusku ministri potvrdili jednoznačnú relevantnosť piatich hlavných zásad, v rámci ktorých EÚ podľa vývoja situácie voči Rusku zakročí, bude ho obmedzovať alebo sa s ním bude angažovať v dialógu. Lídri EÚ budú rokovať o vzťahu s Ruskom počas videokonferencie 25. a 26. marca.
Vysoký predstaviteľ stručne informoval ministrov o zasadnutí Rady pre pridruženie EÚ – Gruzínsko, ktoré sa konalo 16. marca, a o mediačnom úsilí EÚ v posledných týždňoch v záujme prekonania politickej krízy v tejto krajine. Vysoký predstaviteľ opätovne zdôraznil, že je potrebné, aby všetci lídri gruzínskych politických strán kládli záujmy gruzínskeho ľudu na prvé miesto, aby pristúpili na potrebné kompromisy a venovali pozornosť ďalším naliehavým otázkam, ako je pandémia koronavírusu, hospodárska obnova a národná bezpečnosť Gruzínska.
Rokovalo sa tiež o Venezuele vzhľadom na nedávne udalosti, akou bolo vyhostenie vedúceho delegácie EÚ vo Venezuele z krajiny a únijné vyhlásenie venezuelského veľvyslanca pri EÚ za persona non grata. Počas diskusie sa vyzdvihlo, že stabilizácia a opätovná demokratizácia krajiny je možná, ale vyžaduje si nepoľavujúce úsilie.
Vysoký predstaviteľ ministrov stručne informoval aj o situácii v Etiópii a o každodenných správach o rozsiahlom porušovaní ľudských práv, ktoré z tejto krajiny prichádzajú. EÚ neprestane vyvíjať čoraz väčší tlak, aby sa umožnil humanitárny prístup, aby sa začalo nezávislé vyšetrovanie porušovania ľudských práv a aby sa eritrejské jednotky stiahli. Vysoký predstaviteľ zdôraznil, že EÚ je pripravená aktivovať všetky svoje nástroje zahraničnej politiky voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv, a uviedol, že poveril fínskeho ministra zahraničných vecí Pekku Haavista, aby sa vrátil do regiónu na druhú misiu.
Rôzne
Rada prijala rozhodnutie o zriadení Európskeho mierového nástroja.
Tieto sankcie sú namierené proti veľmi závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv bez ohľadu na to, kde k nemu dochádza. Všetky reštriktívne opatrenia Európskej únie sú v súlade s medzinárodným právom a podliehajú najvyšším normám právneho štátu.
