"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Zasadnutie Rady pre zahraničné veci, 18. júla 2022
Hlavné výsledky
Ruská agresia voči Ukrajine
Rada pre zahraničné veci si vymenila názory na ruskú agresiu voči Ukrajine.
Na začiatku stretnutia sa minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba stručne obrátil na ministrov EÚ prostredníctvom videokonferencie a informoval ich o najnovšom vývoji situácie a o dramatickom vplyve ruskej agresie na civilné obyvateľstvo na Ukrajine a potravinovú bezpečnosť na celom svete.
Rusko sa snaží zničiť Ukrajinu a ukrajinský národ a zároveň rozpútalo celosvetovú potravinovú a energetickú krízu. Ministri sa jednomyseľne zhodli na tom, že je potrebné naďalej pevne stáť po boku Ukrajiny a poskytnúť jej všetku podporu v boji za slobodu a nezávislosť. Ukrajina potrebuje viac zbraní; my jej ich poskytneme. Preto som navrhol, aby sa v rámci ďalšej tranže Európskeho mierového nástroja vyčlenilo ďalších 500 miliónov EUR. Dnes sa dosiahla politická dohoda o tomto návrhu.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Rada bude pokračovať vo svojej práci na reštriktívnych opatreniach na základe spoločného návrhu Komisie a vysokého predstaviteľa, pričom sa zameria aj na odstránenie medzier a zabránenie obchádzaniu týchto opatrení. Vysoký predstaviteľ zdôraznil, že sankcie EÚ účinkujú a že výrazne zasiahli ruské hospodárstvo.
EÚ bude naďalej podporovať Ukrajinu pri vykonávaní jej reformného programu v rámci európskej perspektívy po tom, ako jej Európska rada nedávno udelila štatút kandidátskej krajiny. Ďalšie zasadnutie Rady pre pridruženie EÚ – Ukrajina by sa malo uskutočniť 5. septembra 2022.
Rada rokovala o vzťahoch EÚ s Latinskou Amerikou a Karibikom (LAK).
Krajiny LAK výrazne zasiahli negatívne dôsledky ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, najmä rastúce ceny a nedostatok potravín, hnojív a energie.
Latinská Amerika a Karibik sú však naďalej veľmi dôležitým partnerom EÚ vo viacerých oblastiach. Preto sa Rada dohodla na zintenzívnení tohto „druhého transatlantického vzťahu“ s cieľom dosiahnuť kvalitatívny posun vo vzťahoch medzi EÚ a krajinami LAK.
Ministri zdôraznili význam a naliehavosť dokončenia a finalizácie siete obchodných dohôd a dohôd o pridružení, pričom prioritou budú dohody s Mexikom a Čile.
Rada sa dohodla, že zasadnutie ministrov zahraničných vecí EÚ – CELAC sa uskutoční v októbri 2022 v Buenos Aires počas argentínskeho dočasného predsedníctva spoločenstva CELAC.
Digitálna diplomacia
Rada si vymenila názory na digitálnu diplomaciu a schválila závery na túto tému.
Vysoký predstaviteľ zdôraznil, že EÚ získava ďalší nástroj zahraničnej politiky na podporu svojej geopolitickej úlohy a ambícií v globálnom technologickom súperení.
V záveroch, ktoré boli dnes schválené, sa uvádzajú zámery EÚ v tejto oblasti: aktívna podpora regulačného modelu EÚ budovaním koalícií v digitálnych otázkach, rozvíjanie programov odbornej prípravy s cieľom vychovať „digitálnych diplomatov“ a zlepšovanie koordinácie s OSN a inými multilaterálnymi orgánmi.
V tejto súvislosti a ako prvý konkrétny krok EÚ otvorí špecializovanú kanceláriu EÚ v San Franciscu s cieľom posilniť digitálnu diplomaciu EÚ v USA a vo vzťahu k USA.
Aktuálne udalosti
Ministri EÚ si vymenili názory na obnovenie zasadnutí Asociačnej rady s Izraelom, ktoré sa neuskutočnili od roku 2012. Dohodli sa na opätovnom zvolaní zasadnutí a začatí práce na určení pozície EÚ. Pozícia EÚ k procesu na Blízkom východe sa nezmenila od záverov Rady z roku 2016, v ktorých podporila riešenie v podobe existencie dvoch štátov.
Rada tiež rokovala o vývoji v Tunisku v rámci príprav na ústavné referendum, ktoré sa uskutoční 25. júla. Ministri zdôraznili, že pre Tunisko je dôležité normalizovať inštitúcie a zachovať demokratické usporiadanie. Inkluzívny národný dialóg je základným kameňom dôveryhodnosti akéhokoľvek ústavného procesu a dlhodobej stability.
Ministri sa napokon krátko zaoberali situáciou na Srí Lanke a v Konžskej demokratickej republike.