Skip to content

Spolupráca EÚ s Organizáciou Spojených národov

EÚ podporuje multilateralizmus so silnou a efektívnou OSN v jeho jadre. Rada EÚ každoročne prijíma priority EÚ v OSN a na Valnom zhromaždení OSN.

EÚ a OSN

EÚ a OSN sú odhodlané presadzovať multilaterálny systém, ktorým sa riadia globálne vzťahy spôsobom, ktorý je prospešný pre všetkých. Táto podpora vychádza z presvedčenia, že medzinárodné spoločenstvo na to, aby mohlo reagovať na globále krízy, výzvy a hrozby, potrebuje účinný multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách.

EÚ si v priebehu rokov vytvorila pevný vzťah s OSN. EÚ sa zúčastňuje na výročnom Valnom zhromaždení OSN (VZ OSN) a má akreditované delegácie pri OSN v Ženeve, New Yorku, Paríži, Ríme a vo Viedni.

Spolupráca medzi EÚ a OSN zahŕňa viaceré oblasti a otázky vrátane ľudských práv, udržateľného rozvoja, zmeny klímy a ochrany životného prostredia, digitálnych otázok, budovania mieru, odzbrojenia a nešírenia zbraní, humanitárnej pomoci, boja proti korupcii a trestnej činnosti, presadzovania globálnej zdravotnej bezpečnosti, riadenia migračných tokov a pracovných otázok.

Keď sa 23. marca 2023 zúčastnil na zasadnutí Európskej rady generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres, Rada a generálny tajomník zdôraznili význam spolupráce medzi EÚ a OSN pri riešení kľúčových globálnych výziev.

Členovia Rady opätovne potvrdili, že sú plne odhodlaní dodržiavať Chartu Organizácie Spojených národov a jej zásady v čase, keď ich Rusko porušuje svojou útočnou vojnou proti Ukrajine, ktorú Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov rázne a opakovane odsúdilo. António Guterres sa tiež zúčastnil na zasadnutí Európskej rady v marci 2024.

Vlajky EÚ a OSN a olivová ratolesť symbolizujúca mier.

Finančná podpora EÚ pre OSN

EÚ a jej členské štáty sú spoločne najväčším poskytovateľom finančných príspevkov do systému OSN.

Členské štáty EÚ spoločne financujú jednu štvrtinu bežného rozpočtu OSN a EÚ a jej členské štáty spoločne poskytujú jednu tretinu všetkých finančných príspevkov agentúram, fondom a programom OSN.

rokoch 2013 až 2024 vyčlenila EÚ celkovo viac ako 33 miliárd € pre agentúry, fondy a programy OSN, z čoho 18 % na Svetový potravinový program (WFP), 13 % na Rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP), 14 % na Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF), 10 % na Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a 45 % na iné agentúry, fondy a programy.

V roku 2024 poskytla EÚ OSN dobrovoľné príspevky vo výške približne 3,9 miliardy EUR. Ide o najväčší multilaterálny príspevok pre OSN.

Členské štáty EÚ prispeli sumou takmer 10,9 miliardy EUR.

Účasť v orgánoch OSN

Valné zhromaždenie OSN

Valné zhromaždenie OSN je hlavným poradným, politickým a reprezentatívnym orgánom OSN. Každý zo 193 členských štátov OSN je členom Valného zhromaždenia a má rovnocenný hlas. EÚ má posilnený štatút pozorovateľa.

To EÚ umožňuje zapojiť sa do diskusií, predkladať návrhy, zúčastňovať sa na rokovaniach a každý september sa zúčastňovať na všeobecnej diskusii. Osobitný štatút EÚ nezahŕňa hlasovacie právo, ale EÚ koordinuje svojich 27 členských štátov s cieľom prezentovať jednotné pozície.

Predseda Európskej rady, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európska komisia a delegácia Európskej únie pri Organizácii Spojených národov v New Yorku tak môžu prezentovať pozície EÚ a jej členských štátov na valnom zhromaždení OSN.

EÚ okrem toho získala právo raz odpovedať na prejav týkajúci sa pozícií EÚ a ústne predložiť návrhy a zmeny, čo je príležitosť, ktorá nebola poskytnutá žiadnemu inému pozorovateľovi.

Keď EÚ v roku 2011 získala posilnený štatút pozorovateľa, dohodlo sa, že predseda Európskej rady vystúpi na Valnom zhromaždení v mene EÚ.

Bezpečnostná rada OSN

Bezpečnostná rada OSN je hlavným globálnym orgánom zodpovedným za zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Skladá sa z piatich stálych členov a desiatich dočasných členov volených valným zhromaždením na dvojročné funkčné obdobie.

Francúzsko je jediným členským štátom EÚ so stálym miestom v Bezpečnostnej rade. Právo EÚ zaväzuje členov Bezpečnostnej rady, ktorí sú členskými štátmi EÚ, konať jednotne, podporovať a obhajovať pozície a záujmy Únie.

Priority EÚ v OSN

Rada každoročne prijíma závery o prioritách EÚ na Valnom zhromaždení OSN a na fórach OSN pre ľudské práva.

Priority na Valnom zhromaždení

Rada vo svojich záveroch o prioritách na 81. Zasadnutie Valného zhromaždenia OSN (september 2026 – september 2027), ktoré prijala v júli 2026, opätovne potvrdzuje záväzok EÚ k účinnému, inkluzívnemu multilaterálnemu systému založenému na pravidlách, ktorý je pevne zakotvený v Charte OSN a medzinárodnom práve.

Rada zdôrazňuje, že v kolektívnom aj individuálnom záujme všetkých je zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného práva a zvrchovanú rovnosť a územnú celistvosť všetkých štátov, zaviazať sa k mierovému urovnávaniu sporov a investovať do medzinárodnej spolupráce.

EÚ zostane predvídateľným, spoľahlivým a dôveryhodným partnerom a bude ďalej spolupracovať s partnermi, ktorí sú odhodlaní brániť a presadzovať medzinárodné právo a hľadať globálne riešenia spoločných výziev.

EÚ uznáva, že multilaterálny systém je potrebné vyvíjať, a je pripravená pokročiť v reformách, vďaka ktorým bude OSN účinnejšia, nákladovo efektívnejšia a pohotovejšia. EÚ a jej členské štáty zostávajú spoločne najväčšími a najspoľahlivejšími politickými a finančnými prispievateľmi OSN.

Činnosť EÚ v OSN v nadchádzajúcom roku sa bude riadiť týmito všeobecnými prioritami:

  • obhajovať a rozvíjať účinný, efektívny a inkluzívny multilaterálny systém pevne ukotvený v Charte OSN a medzinárodnom práve vrátane medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv
  • prostredníctvom partnerstiev a koalícií napredovať v reformách, ktorých výsledkom bude účinná, nákladovo efektívna a pohotová OSN vo všetkých jej troch pilieroch
  • posilniť mierovú a bezpečnostnú architektúru OSN založenú na predchádzaní konfliktom a udržiavaní mieru
  • presadzovať prosperitu a udržateľný rozvoj do roku 2030 a po ňom

Priority na fórach pre ľudské práva

Rada vo svojich záveroch o prioritách EÚ na fórach OSN pre ľudské práva v roku 2026 zdôraznila, že EÚ je neochvejne odhodlaná presadzovať všeobecné dodržiavanie, ochranu a uplatňovanie ľudských práv pre všetkých a všade.

Rada zdôraznila, že sa za každých okolností musí dodržiavať medzinárodné právo vrátane Charty OSN a že EÚ využije každú príležitosť na multilaterálnych fórach na boj proti potláčaniu ľudských práv.

Priority EÚ zahŕňajú:

  • útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a porušovanie ľudských práv v Rusku a Bielorusku
  • porušovanie ľudských práv na okupovaných palestínskych územiach a v Iráne
  • mierovú a inkluzívnu demokratickú transformáciu vo Venezuele
  • mechanizmus zodpovednosti pre Afganistan

EÚ sa zameria aj na ukončenie beztrestnosti a vyvodenie zodpovednosti, ako aj na občiansky priestor.

Rada zdôraznila, že účinné a inkluzívne multilaterálne inštitúcie, ktorých jadrom je Organizácia Spojených národov, sú najlepším prostriedkom na zabezpečenie mieru, bezpečnosti, ľudských práv, prosperity a udržateľného rozvoja pre všetkých.

Oblasti spolupráce medzi EÚ a OSN

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj

Program OSN do roku 2030 prijatý v roku 2015 je zdrojom informácií pre tvorbu vnútornej a vonkajšej politiky EÚ. Niekoľko kľúčových politických iniciatív EÚ, ako je Európska zelená dohoda a stratégia Global Gateway, sa riadi 17 cieľmi udržateľného rozvoja uvedenými v programe.

EÚ a jej členské štáty sú odhodlané zachovať si pozíciu EÚ ako najväčšieho globálneho poskytovateľa oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri plnení Agendy 2030.

Mierové operácie a krízové riadenie

EÚ a OSN sú partnermi pri presadzovaní svetového poriadku založeného na pravidlách a multilaterálnych riešení naliehavých globálnych výziev. Úzka spolupráca založená na vzájomnom prínose, reciprocite a spoločnej zodpovednosti zvyšuje súdržnosť a účinnosť misií a operácií EÚ a OSN, ktoré často prebiehajú v tej istej krajine súčasne.

V roku 2003 vydali EÚ a OSN spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a OSN v oblasti krízového riadenia. Odvtedy ešte viac posilnili svoje strategické partnerstvo v oblasti mierových operácií a krízového riadenia. Rada 20. októbra 2025 schválila závery o posilnení strategického partnerstva EÚ a OSN pre mier a bezpečnosť.

Ľudské práva

Podporou práce obhajcov ľudských práv, bojom proti diskriminácii a posilňovaním demokratických inštitúcií spolupracujú EÚ a OSN na presadzovaní a ochrane ľudských práv na celom svete.

EÚ je odhodlaná presadzovať univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a je neochvejným zástancom systému OSN v oblasti ľudských práv.

Humanitárna pomoc

EÚ úzko spolupracuje s OSN s cieľom poskytnúť núdzovú pomoc, obnoviť poškodenú infraštruktúru a podporiť zraniteľné skupiny obyvateľstva postihnuté katastrofami, ktoré sú spôsobené ľudskou činnosťou alebo prírodou, ako sú ozbrojené konflikty, suchá, povodne, zemetrasenia a hurikány.

EÚ už poskytla humanitárnu pomoc viac ako 110 krajinám, pričom každý rok podporí milióny ľudí. EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami humanitárnej pomoci na svete.

Zmena klímy a ochrana životného prostredia

EÚ a OSN úzko spolupracujú na riešení zmeny klímy a biodiverzity. Spolupracujú pri vykonávaní Parížskej dohody, presadzovaní udržateľného obhospodarovania pôdy a oceánov a vykonávaní Globálneho rámca pre

biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu.

Pri podpore vykonávania Parížskej dohody EÚ zdôrazňuje aj zosúladenie medzi Agendou 2030 a Európskou zelenou dohodou.

Globálne zdravie a riadenie

EÚ a OSN spolupracujú na rôznych otázkach súvisiacich so zdravím s cieľom riešiť globálne výzvy v oblasti zdravia, podporovať verejné zdravie a zlepšovať globálnu zdravotnú bezpečnosť. Všetky tieto ciele sú súčasťou stratégie EÚ v oblasti globálneho zdravia.

EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami pre agentúru OSN pre zdravie, ktorou je WHO.

Posledná revízia textu: 31. júla 2026