Skip to content

Spolupráca EÚ s Organizáciou Spojených národov

EÚ a OSN sú odhodlané presadzovať multilaterálny systém, ktorým sa riadia globálne vzťahy spôsobom, ktorý je prospešný pre všetkých. EÚ a jej členské štáty sú spoločne najväčším poskytovateľom finančných príspevkov do systému OSN.

EÚ a OSN

Organizácia Spojených národov (OSN) je jadrom svetového multilaterálneho systému a slúži ako platforma pre dialóg, spoluprácu a kolektívne kroky.

EÚ a OSN sú odhodlané presadzovať multilaterálny systém, ktorým sa riadia globálne vzťahy spôsobom, ktorý je prospešný pre všetkých. Táto podpora vychádza z presvedčenia, že ak má medzinárodné spoločenstvo byť schopné reagovať na globálne krízy, výzvy a hrozby, potrebuje účinný multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách.

V priebehu rokov si Európska únia vytvorila pevný vzťah s OSN. EÚ sa zúčastňuje na výročnom Valnom zhromaždení OSN (VZ OSN) a má akreditované delegácie pri OSN v Ženeve, New Yorku, Paríži, Ríme a vo Viedni.

Spolupráca medzi EÚ a OSN zahŕňa viaceré oblasti a otázky vrátane ľudských práv, udržateľného rozvoja, zmeny klímy a ochrany životného prostredia, digitálnych otázok, budovania mieru, odzbrojenia a nešírenia zbraní, humanitárnej pomoci, boja proti korupcii a trestnej činnosti, presadzovania globálnej zdravotnej bezpečnosti, riadenia migračných tokov a pracovných otázok.

V čase poznačenom globálnymi geopolitickými výzvami vrátane útočnej vojny Ruska proti Ukrajine je EÚ naďalej odhodlaná presadzovať Chartu OSN a jej zásady.

Vlajky EÚ a OSN a olivová ratolesť symbolizujúca mier.

Finančná podpora EÚ pre OSN

EÚ a jej členské štáty sú spoločne najväčším poskytovateľom finančných príspevkov do systému OSN.

Členské štáty EÚ spoločne financujú jednu štvrtinu bežného rozpočtu OSN a EÚ a jej členské štáty spoločne poskytujú jednu tretinu všetkých finančných príspevkov agentúram, fondom a programom OSN.

V rokoch 2013 až 2024 vyčlenila EÚ pre agentúry, fondy a programy OSN celkovo viac ako 33 miliárd EUR. Z toho bolo 18 % určených pre Svetový potravinový program (WFP), 14 % pre Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF), 13 % pre Rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP), 10 % pre Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a 45 % pre iné agentúry, fondy a programy.

V roku 2024 poskytla EÚ OSN dobrovoľné príspevky vo výške približne 3,9 miliardy EUR. Ide o najväčší multilaterálny príspevok pre OSN.

Členské štáty EÚ prispeli sumou takmer 12,7 miliardy EUR.

Účasť v orgánoch OSN

Valné zhromaždenie OSN

Valné zhromaždenie OSN je hlavným poradným, politickým a reprezentatívnym orgánom OSN. Každý zo 193 členských štátov OSN je členom Valného zhromaždenia a má rovnocenný hlas. EÚ má posilnený štatút pozorovateľa.

EÚ sa tak môže zapájať do diskusií, predkladať návrhy, zúčastňovať sa na rokovaniach a každý september sa podieľať na všeobecnej diskusii. Súčasťou osobitného štatútu EÚ nie je hlasovacie právo, ale EÚ koordinuje svojich 27 členských štátov tak, aby prezentovali jednotnú pozíciu.

Predseda Európskej rady, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európska komisia a delegácia Európskej únie pri Organizácii Spojených národov v New Yorku tak môžu prezentovať pozície EÚ a jej členských štátov na valnom zhromaždení OSN.

EÚ okrem toho získala právo raz odpovedať na prejav týkajúci sa pozícií EÚ a ústne predložiť návrhy a zmeny, čo je príležitosť, ktorá nebola poskytnutá žiadnemu inému pozorovateľovi.

Keď EÚ v roku 2011 získala posilnený štatút pozorovateľa, dohodlo sa, že predseda Európskej rady bude môcť vystupovať na Valnom zhromaždení v mene EÚ.

Bezpečnostná rada OSN

Bezpečnostná rada OSN je hlavným globálnym orgánom zodpovedným za zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Skladá sa z piatich stálych členov a desiatich dočasných členov, ktorých volí valné zhromaždenie na dvojročné funkčné obdobie.

Aktuálne pôsobia v Bezpečnostnej rade OSN štyri členské štáty EÚ. Francúzsko ako jej stály člen a Dánsko, Grécko a Lotyšsko ako nestáli členovia. V januári 2027 sa nestálymi členmi Bezpečnostnej rady na obdobie rokov 2027 – 2028 stane Rakúsko a Portugalsko.

Podľa práva EÚ musia členské štáty EÚ v Bezpečnostnej rade OSN konať jednotne a podporovať pozície a záujmy EÚ.

Priority EÚ v OSN

Rada každoročne prijíma závery o prioritách EÚ na Valnom zhromaždení OSN a na fórach OSN pre ľudské práva.

Priority na Valnom zhromaždení

Rada vo svojich záveroch o prioritách na 81. Zasadnutie Valného zhromaždenia OSN (september 2026 – september 2027), ktoré prijala v júli 2026, opätovne potvrdzuje záväzok EÚ k účinnému, inkluzívnemu multilaterálnemu systému založenému na pravidlách, ktorý je pevne zakotvený v Charte OSN a medzinárodnom práve.

Rada zdôrazňuje, že v kolektívnom aj individuálnom záujme všetkých je zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného práva a zvrchovanú rovnosť a územnú celistvosť všetkých štátov, zaviazať sa k mierovému urovnávaniu sporov a investovať do medzinárodnej spolupráce.

EÚ zostane predvídateľným, spoľahlivým a dôveryhodným partnerom a bude ďalej spolupracovať s partnermi, ktorí sú odhodlaní brániť a presadzovať medzinárodné právo a hľadať globálne riešenia spoločných výziev.

EÚ uznáva, že multilaterálny systém je potrebné vyvíjať, a je pripravená pokročiť v reformách, vďaka ktorým bude OSN účinnejšia, nákladovo efektívnejšia a pohotovejšia. EÚ a jej členské štáty zostávajú spoločne najväčšími a najspoľahlivejšími politickými a finančnými prispievateľmi OSN.

Činnosť EÚ v OSN v nadchádzajúcom roku sa bude riadiť týmito všeobecnými prioritami:

  • obhajovať a rozvíjať účinný, efektívny a inkluzívny multilaterálny systém pevne ukotvený v Charte OSN a medzinárodnom práve vrátane medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv
  • prostredníctvom partnerstiev a koalícií napredovať v reformách, ktorých výsledkom bude účinná, nákladovo efektívna a pohotová OSN vo všetkých jej troch pilieroch
  • posilniť mierovú a bezpečnostnú architektúru OSN založenú na predchádzaní konfliktom a udržiavaní mieru
  • presadzovať prosperitu a udržateľný rozvoj do roku 2030 a po ňom

Priority na fórach pre ľudské práva

Rada vo svojich záveroch o prioritách EÚ na fórach OSN pre ľudské práva v roku 2026 zdôraznila, že EÚ je neochvejne odhodlaná presadzovať všeobecné dodržiavanie, ochranu a uplatňovanie ľudských práv pre všetkých a všade.

Rada zdôraznila, že medzinárodné právo vrátane Charty OSN sa musí dodržiavať za každých okolností a že EÚ využije každú príležitosť na multilaterálnych fórach na boj proti potláčaniu ľudských práv.

EÚ sa prioritne zameriava na:

  • útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a porušovanie ľudských práv v Rusku a Bielorusku
  • porušovanie ľudských práv na okupovaných palestínskych územiach a v Iráne
  • mierovú a inkluzívnu demokratickú transformáciu vo Venezuele
  • mechanizmus zodpovednosti pre Afganistan

EÚ sa zameria aj na ukončenie beztrestnosti a vyvodenie zodpovednosti, ako aj na občiansky priestor.

Rada zdôraznila, že účinné a inkluzívne multilaterálne inštitúcie, ktorých jadrom je Organizácia Spojených národov, sú najlepším prostriedkom na zabezpečenie mieru, bezpečnosti, ľudských práv, prosperity a udržateľného rozvoja pre všetkých.

Oblasti spolupráce medzi EÚ a OSN

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj

Program OSN do roku 2030 prijatý v roku 2015 je zdrojom informácií pre tvorbu vnútornej a vonkajšej politiky EÚ. Niekoľko kľúčových politických iniciatív EÚ, ako je Európska zelená dohoda a stratégia Global Gateway, sa riadi 17 cieľmi udržateľného rozvoja uvedenými v programe.

EÚ a jej členské štáty sú odhodlané zachovať si pozíciu EÚ ako najväčšieho globálneho poskytovateľa oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri plnení Agendy 2030.

Mierové operácie a krízové riadenie

EÚ a OSN sú partnermi pri presadzovaní svetového poriadku založeného na pravidlách a multilaterálnych riešení naliehavých globálnych výziev. Úzka spolupráca založená na vzájomnom prínose, reciprocite a spoločnej zodpovednosti zvyšuje súdržnosť a účinnosť misií a operácií EÚ a OSN, ktoré často prebiehajú v tej istej krajine súčasne.

V roku 2003 vydali EÚ a OSN spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a OSN v oblasti krízového riadenia. Odvtedy ešte viac posilnili svoje strategické partnerstvo v oblasti mierových operácií a krízového riadenia. Rada 20. októbra 2025 schválila závery o posilnení strategického partnerstva EÚ a OSN pre mier a bezpečnosť.

Ľudské práva

EÚ a OSN spolupracujú na presadzovaní a ochrane ľudských práv na celom svete podporou práce obhajcov ľudských práv, bojom proti diskriminácii a posilňovaním demokratických inštitúcií.

EÚ je odhodlaná presadzovať univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a je neochvejným zástancom systému OSN v oblasti ľudských práv.

Humanitárna pomoc

EÚ úzko spolupracuje s OSN pri poskytovaní núdzovej pomoci, obnove poškodenej infraštruktúry a podpore zraniteľných skupín obyvateľstva postihnutých katastrofami, ktoré sú spôsobené ľudskou činnosťou alebo prírodou, ako sú ozbrojené konflikty, suchá, povodne, zemetrasenia a hurikány.

EÚ už poskytla humanitárnu pomoc viac ako 110 krajinám, pričom každý rok podporí milióny ľudí. EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami humanitárnej pomoci na svete.

Zmena klímy a ochrana životného prostredia

EÚ a OSN úzko spolupracujú na riešení zmeny klímy a biodiverzity. Spolupracujú pri vykonávaní Parížskej dohody, presadzovaní udržateľného obhospodarovania pôdy a oceánov a vykonávaní Globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu.

Pri podpore vykonávania Parížskej dohody EÚ zdôrazňuje aj zosúladenie medzi Agendou 2030 a Európskou zelenou dohodou.

Globálne zdravie a riadenie

EÚ a OSN spolupracujú na rôznych otázkach súvisiacich so zdravím, pričom sa usilujú riešiť globálne výzvy v oblasti zdravia, podporovať verejné zdravie a zlepšovať globálnu zdravotnú bezpečnosť. Všetky tieto ciele sú súčasťou stratégie EÚ v oblasti globálneho zdravia.

EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami prostriedkov pre WHO – agentúru OSN pre zdravie.

Pozri tiež

Témy

Posledná revízia textu: 31. júla 2026