Ochrana a presadzovanie ľudských práv

Záväzok EÚ v oblasti ľudských práv

Zmluvy o EÚ

Dodržiavanie ľudských práv je jednou zo základných hodnôt Európskej únie a základným aspektom jej vonkajších vzťahov.

Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.

Článok 2 Zmluvy o Európskej únii

V zmluvách o EÚ sa stanovuje, že činnosť EÚ na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov z roku 1945 a medzinárodného práva.

• Zmluvy o EÚ (Úradný vestník EÚ)

Charta základných práv

Inštitúcie a orgány EÚ, ako aj členské štáty EÚ sú pri vykonávaní práva EÚ viazané Chartou základných práv. Chartu musia rešpektovať aj vo vonkajších vzťahoch EÚ.

• Základné práva

Všeobecná deklarácia ľudských práv a Európsky dohovor o ľudských právach

Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá 10. decembra 1948, pripravila pôdu pre právne predpisy v oblasti ľudských práv, ktoré dnes pozná svet. Deklarácia bola hlavným vzorom pre tvorcov Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý bol otvorený na podpis 4. novembra 1950 a nadobudol platnosť 3. septembra 1953.

Európsky dohovor o ľudských právach podpísalo všetkých 27 krajín EÚ. EÚ je viazaná svojimi zmluvami pristúpiť k dohovoru.

• Všeobecná deklarácia ľudských práv (Organizácia Spojených národov)
• Európsky dohovor o ľudských právach (Európsky súd pre ľudské práva)

Politika v oblasti ľudských práv

EÚ sa usiluje začleniť ľudské práva do všetkých svojich vonkajších činností vrátane politík v oblasti obchodu, migrácie a životného prostredia. Všetky dohody podpísané EÚ musia byť v súlade s ľudskými právami.

Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu

Referenčným rámcom pre prácu EÚ v oblasti ochrany a presadzovania ľudských práv na celom svete je akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, prijatý v novembri 2020. EÚ 27. mája 2024 rozhodla o predĺžení akčného plánu do roku 2027.

Plán je rozdelený na päť oblastí činnosti:

• ochrana a posilnenie postavenia jednotlivcov
• budovanie odolných, inkluzívnych a demokratických spoločností
• podporovanie globálneho systému pre ľudské práva a demokraciu
• nové technológie: využívanie príležitostí a riešenie výziev
• plnenie cieľov prostredníctvom spolupráce

• Závery Rady o akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu (27. mája 2024)
• Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu 2020 – 2027

Výročné správy o ľudských právach a demokracii

Výročná správa o ľudských právach a demokracii slúži ako komplexný prehľad úsilia a úspechov EÚ a výziev, ktorým čelí pri budovaní sveta, v ktorom sa dodržiavajú ľudské práva a demokratické zásady a chráni dôstojnosť a sloboda všetkých jednotlivcov.

• Výročné správy EÚ o ľudských právach a demokracii (Európska služba pre vonkajšiu činnosť)

Osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva

Úlohou osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva je zvýšiť účinnosť, viditeľnosť a konzistentnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci jej vonkajšej činnosti a budovať pozitívnu rétoriku o ľudských právach.

Okrem spolupráce s Organizáciou Spojených národov zástupca:

• vedie dialógy o ľudských právach s krajinami mimo EÚ
• usiluje sa o prehĺbenie politickej spolupráce s príslušnými partnermi
• upozorňuje na porušovanie ľudských práv, ktoré si vyžaduje naliehavú reakciu
• presadzuje dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva
• pracuje na podpore medzinárodného trestného súdnictva

V súčasnosti je osobitnou zástupkyňou pre ľudské práva Kajsa Ollongrenová.

• Ľudské práva: EÚ vymenovala bývalú holandskú ministerku za novú osobitnú zástupkyňu (tlačová správa, 23. júna 2025)
• Osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva (Európska služba pre vonkajšiu činnosť)

Usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv

EÚ prijala viacero usmernení v oblasti ľudských práv, pričom svoje priority premietla do praktických pokynov pre tvorcov politík EÚ, členské štáty EÚ a delegácie EÚ po celom svete.

Usmernenia sa týkajú napríklad mučenia a zlého zaobchádzania, trestu smrti, slobody náboženského vyznania alebo viery, práv detí, ochrany využívania všetkých ľudských práv LGBTI osôb, násilia páchaného na ženách a dievčatách a slobody prejavu online a offline.

• Mučenie a zlé zaobchádzanie
• Trest smrti
• Sloboda náboženského vyznania alebo viery
• Práva dieťaťa
• Deti v ozbrojených konfliktoch
• Nediskriminácia
• Ochrana LGBTI osôb
• Násilie páchané na ženách
• Sloboda prejavu
• Medzinárodné právo
• Obhajcovia ľudských práv
• Bezpečná pitná voda

Viac informácií:

• Usmernenia v oblasti ľudských práv (Európska služba pre vonkajšiu činnosť)

Ako EÚ vykonáva svoju politiku v oblasti ľudských práv

EÚ disponuje širokou škálou nástrojov na vykonávanie politiky v oblasti ľudských práv. Medzi takéto nástroje patria dialógy o ľudských právach, vyhlásenia a iné formy účasti na multilaterálnych fórach, projektoch a programoch a volebné pozorovateľské misie EÚ.

Dialógy o ľudských právach

EÚ vedie pravidelné dialógy o ľudských právach s krajinami mimo EÚ a regionálnymi zoskupeniami. Každý dialóg sa nadväzuje v súlade s usmerneniami EÚ pre dialógy o ľudských právach, ktoré Rada prijala v roku 2001 a naposledy aktualizovala v roku 2021.

Rada posúdi situáciu v oblasti ľudských práv v dotknutej krajine a rozhodne, či je vhodné začať s touto krajinou dialóg prijatím záverov.

V priebehu rokov sa začali dialógy o ľudských právach približne so 60 krajinami a regionálnymi zoskupeniami na celom svete. Poskytujú platformu na upozorňovanie na otázky ľudských práv, výmenu najlepších postupov a posilnenie dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce.

• Usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach s krajinami mimo EÚ

Účasť na multilaterálnych fórach

Úlohou Rady je stanovovať strategické priority Európskej únie v rámci fór OSN zameraných na ľudské práva. Na uvedený účel Rada raz za rok prijíma závery, v ktorých stanovuje hlavné línie činnosti EÚ okrem iného aj v Rade pre ľudské práva.

V záveroch prijatých v januári 2025 Rada zdôraznila, že ak majú mať zákony a normy väčšiu váhu než konflikty, musí sa každý zaviazať k multilateralizmu a medzinárodnému poriadku založenému na Organizácii Spojených národov. V rámci tohto úsilia bude EÚ aj naďalej spolupracovať so všetkými regiónmi sveta a posilňovať spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi krajinami.

EÚ sa zameria aj na zabezpečenie zodpovednosti a na zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie rodovej rovnosti. EÚ bude pokračovať vo svojej práci s cieľom ukončiť ďalšie porušovanie ľudských práv na celom svete a predchádzať mu, a to aj v kontexte útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a situácie na Blízkom východe, najmä v Gaze.

• Fóra Organizácie Spojených národov pre ľudské práva: Rada schválila priority EÚ (tlačová správa, 27. januára 2025)
• Spolupráca EÚ s Organizáciou Spojených národov

Tematický program pre ľudské práva a demokraciu

Tematický program pre ľudské práva a demokraciu je jedným z programov v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – programu EÚ pre fondy vonkajšej činnosti na roky 2021 – 2027. Má rozpočet 1,5 miliardy EUR.

Program ponúka nezávislosť konania, pretože predpokladá priamu spoluprácu s obhajcami ľudských práv a miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti bez toho, aby ju museli schváliť štátne orgány.

Okrem toho má globálny rozsah a môže sa použiť na podporu ľudských práv kdekoľvek mimo Európskej únie, pričom pôsobí na celom svete na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.

• Tematický program pre ľudské práva a demokraciu (Európska komisia)

Volebné pozorovateľské misie

Volebné pozorovateľské misie EÚ sú základnou súčasťou činnosti Európskej únie na podporu demokracie, ľudských práv a účasti občianskej spoločnosti na celom svete.

Cieľom volebných pozorovateľských misií je:

• posilniť dôveru verejnosti vo voľby
• povzbudzovať občiansku účasť
• odrádzať od podvodov
• poskytovať informované, nestranné a faktické posúdenie volebného procesu

Z dlhodobého hľadiska je ich cieľom aj:

• zlepšiť celkový volebný rámec a kontext, v ktorom sa voľby konajú
• posilniť nezávislosť a zodpovednosť štátnych inštitúcií
• zvýšiť odolnosť partnerských krajín podporou dobrej správy vecí verejných
• zmierniť potenciálny konflikt súvisiaci s voľbami

Od roku 2000 vyslala EÚ viac ako 180 volebných pozorovateľských misií do viac ako 65 krajín.

Európska únia vysiela volebné pozorovateľské misie do krajín na celom svete s výnimkou regiónov, na ktoré dohliada Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V členských štátoch EÚ pozoruje volebné procesy OBSE.

• Volebné pozorovateľské misie EÚ (Európska služba pre vonkajšiu činnosť)
• Pozorovanie volieb (Európska komisia)

Sankcie týkajúce sa ľudských práv

V reakcii na zneužívanie a porušovanie ľudských práv na celom svete môže EÚ voči jednotlivcom a subjektom uplatniť sankcie.

• Sankcie v reakcii na porušovanie ľudských práv

Pozri aj

• Ľudské práva (Úradný vestník EÚ)
• Ľudské práva a demokracia (Európska služba pre vonkajšiu činnosť)