Humanitárna pomoc

Pomoc pre najzraniteľnejších

EÚ poskytuje humanitárnu pomoc ľuďom v núdzi v krajinách mimo EÚ, ktorí boli postihnutí katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou alebo prírodnými katastrofami. Osobitná pozornosť sa venuje najzraniteľnejším obetiam.

Medzi osoby, ktoré potrebujú humanitárnu pomoc patria:

obyvateľstvo, ktoré trpí podvýživou a hladom
utečenci a vnútorne vysídlené osoby
obete vojnových konfliktov a iných foriem fyzického alebo psychického násilia
osoby, ktorých domovy alebo živobytie boli zničené

Príkladmi katastrof spôsobených ľudskou činnosťou a prírodných katastrof sú ozbrojené konflikty, občianske nepokoje, suchá, záplavy, zemetrasenia, cunami a hurikány.

Bezprecedentné humanitárne krízy

Podľa Organizácie Spojených národov vychádzajú súčasné bezprecedentné humanitárne potreby predovšetkým z kombinácie zakorenených ozbrojených konfliktov, zrýchľujúcej sa zmeny klímy a globálnej hospodárskej nestability. Tieto krízy sa čoraz viac medzi sebou prekrývajú, čo spôsobuje zložité núdzové situácie, keď sa katastrofy, vojna a chudoba navzájom zosilňujú.

V roku 2026 potrebuje 239 miliónov ľudí naliehavú humanitárnu pomoc po tom, ako bol rok 2025 poznačený výraznými škrtmi v humanitárnych operáciách a rekordným počtom smrteľných útokov na humanitárnych pracovníkov.

Vojny, okrem iného v Sudáne, Gaze a na Ukrajine, vysídľujú milióny ľudí a spôsobujú civilné obete. Do polovice roka 2025 bolo na celom svete násilne vysídlených viac ako 117 miliónov osôb, pričom dochádzalo k bezuzdnému porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva.

Žena a dieťa pred stanom v utečeneckom tábore.

Hlavný darca humanitárnej pomoci

Humanitárna pomoc je jednou zo základných súčastí vonkajšej politiky EÚ, je prejavom solidarity, ktorá je univerzálnou ľudskou hodnotou, a morálnou povinnosťou.

EÚ a jej 27 členských štátov sú spoločne najväčšími darcami humanitárnej pomoci na svete. Podľa údajov OSN poskytli v roku 2025 40 % celosvetovej humanitárnej pomoci.

Humanitárna pomoc je v súlade s článkom 4 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločnou právomocou EÚ a členských štátov. Každý členský štát rozhoduje o tom, koľko finančných prostriedkov chce poskytnúť na konkrétne krízy a pre konkrétnu humanitárnu organizáciu či fond.

EÚ dopĺňa a posilňuje úsilie členských štátov prostredníctvom svojho rozpočtu. Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 zahŕňa osobitný riadok pre humanitárnu pomoc s celkovou sumou 11,57 miliardy EUR pridelenou na sedemročné obdobie, čiže približne 1,65 miliardy EUR ročne. Rozpočet EÚ na humanitárnu pomoc v roku 2025 predstavuje 1,9 miliardy EUR.

EÚ poskytuje humanitárnu pomoc od roku 1992 vo viac ako 110 krajinách, pričom každý rok pomáha miliónom ľudí na celom svete.

EÚ v súčasnosti poskytuje humanitárnu pomoc vo všetkýchhlavných oblastiach postihnutých krízami vrátane Gazy, Sýrie, Sudánu, Južného Sudánu, Ukrajiny, Sahelu, Jemenu, Mjanmarska/Barmy, Konžskej demokratickej republiky, Afganistanu a Haiti.

Pomoc v oblasti civilnej ochrany

V najzraniteľnejších regiónoch sveta humanitárna pomoc EÚ zvyčajne ide ruka v ruke s pomocou v oblasti civilnej ochrany. Odborníci v oboch oblastiach úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť čo najjednotnejšiu a najúčinnejšiu reakciu.

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorý je nástrojom EÚ na koordináciu pomoci krajinám postihnutým katastrofou, sa môže aktivovať len vtedy, ak krajina v EÚ alebo inde požiada o pomoc. Týmto mechanizmom sa napríklad koordinuje poskytovanie pátracích a záchranných tímov a vybavenia, nasadenie hasičských lietadiel a repatriácia občanov EÚ.

Humanitárnu pomoc si netreba zamieňať s rozvojovou spoluprácou, ktorej cieľom je podporovať dlhodobejší hospodársky, environmentálny, sociálny a politický rozvoj v krajinách mimo EÚ.

Civilná ochrana EÚ

Ako sa humanitárna pomoc poskytuje

Pomoc EÚ koordinuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci (ECHO).

Humanitárnu pomoc, ktorú financuje EÚ, v teréne poskytuje viac ako 200 partnerských organizácií vrátane agentúr Organizácie Spojených národov (ako sú OCHA, WFP, UNHCR a UNICEF), Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a medzinárodných a národných mimovládnych organizácií (MVO).

Aby partnerské humanitárne organizácie získali finančné prostriedky na humanitárny projekt, musia predložiť návrhy financovania a dodržiavať prísne usmernenia pre hodnotenie a monitorovanie projektov. Partneri musia uznať podporu EÚ a v lokalitách projektov prezentovať vizuálnu identitu EÚ.

EÚ pomáha prostredníctvom humanitárnej pomoci najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva a zaisťuje pre nich:

potravinovú bezpečnosť
výživovú pomoc
neodkladnú zdravotnú starostlivosť
vodu a sanitáciu
prístrešie
ochranu pred telesnou a duševnou ujmou
vzdelávanie v núdzových situáciách
hotovostnú pomoc

Keďže zmena klímy len zvýši frekvenciu povodní, sucha a hurikánov, EÚ a jej členské štáty podporujú aj posilnenie schopnosti reagovať na katastrofy súvisiace s klímou a zvyšovanie odolnosti tých, ktorí sú voči nim najzraniteľnejší.

Nariadenie EÚ o humanitárnej pomoci

V nariadení EÚ o humanitárnej pomoci prijatom v roku 1996 sa vymedzuje, ako Európska komisia vykonáva humanitárne operácie v mene EÚ.

Stanovujú sa v ňom hlavné ciele, zásady a postupy vykonávania operácií humanitárnej pomoci EÚ.

Nariadenie o humanitárnej pomoci (Úradný vestník EÚ)

Humanitárna pracovníčka stojaca pred krabicami s humanitárnou pomocou označenými vlajkou EÚ.

Humanitárne zásady

Humanitárna pomoc sa poskytuje na základe humanitárnych zásad neutrality, ľudskosti, nezávislosti a nestrannosti. Pomoc sa poskytuje bez ohľadu na rasu, etnickú skupinu, náboženstvo, pohlavie, vek, štátnu alebo politickú príslušnosť príjemcov.

Ľudskosť

Ľudské utrpenie je potrebné riešiť všade, kde sa vyskytuje, pričom je mimoriadnu pozornosť potrebné venovať najzraniteľnejším ľuďom.

Neutralita

Pri poskytovaní humanitárnej pomoci sa nesmie uprednostňovať žiadna strana v ozbrojenom konflikte ani v iných sporoch.

Nestrannosť

Humanitárna pomoc sa musí poskytovať výlučne na základe potreby a bez diskriminácie.

Nezávislosť

Humanitárne ciele musia byť oddelené od politických, hospodárskych, náboženských, vojenských alebo iných cieľov.

Tieto zásady zakotvené v medzinárodnom humanitárnom práve prijala Organizácia Spojených národov v rezolúciách Valného zhromaždenia č. 46/182 a č. 58/114.

Hodnoty a zásady humanitárnej pomoci EÚ a členských štátov sú stanovené v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci, ktorý v decembri 2007 podpísali Rada EÚ, členské štáty, Európsky parlament a Európska komisia.

V tomto dokumente sa stanovuje hlavný politický rámec EÚ pre reakciu na humanitárne krízy. Uvádza sa v ňom prečo, ako a kedy EÚ koná. Hlavnými cieľmi humanitárnej činnosti, ktoré sú zakotvené v konsenze, sú:

ochrana života
predchádzanie utrpeniu a jeho zmierňovanie
pomoc pri zachovávaní ľudskej dôstojnosti počas prírodných nebezpečenstiev a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou

Úloha Rady v rámci humanitárnej pomoci

Hoci Rada neprijíma rozhodnutia o operačných otázkach, ako je napríklad výška finančných prostriedkov, ktoré sa majú poskytnúť v reakcii na konkrétne krízy, zohráva dôležitú úlohu pri vymedzovaní pozície EÚ voči tretím krajinám a regiónom prostredníctvom svojich záverov.

V humanitárnom kontexte to často znamená, že nalieha na príslušné strany, aby vyriešili konflikty, ktoré sú príčinou humanitárnych kríz, a presadzuje dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva.

Pracovná skupina pre humanitárnu a potravinovú pomoc

V rámci pracovnej skupiny pre humanitárnu a potravinovú pomoc (COHAFA) v Rade prebiehajú diskusie o otázkach súvisiacich s humanitárnou pomocou, ako sú:

monitorovanie humanitárnych potrieb na celom svete a reakcia EÚ
účinnosť celosvetového humanitárneho systému
príprava vyhlásení EÚ v relevantných medzinárodných organizáciách a fórach
podpora Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci, humanitárnych zásad a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva

Pracovná skupina COHAFA bola vytvorená v roku 2008 po podpísaní Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci. Pracovnej skupine predsedá rotujúce predsedníctvo Rady.

Pracovná skupina pre humanitárnu a potravinovú pomoc (COHAFA)

Medzinárodné humanitárne právo

EÚ sa zaviazala dodržiavať medzinárodné humanitárne právo, súbor pravidiel, v ktorom sa vymedzujú povinnosti štátov a neštátnych ozbrojených skupín počas ozbrojeného konfliktu.

Humanitárne právo vychádza najmä zo štyroch Ženevských dohovorov z roku 1949 a dodatkových protokolov prijatých v rokoch 1977 a 2005. Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly ratifikovalo všetkých 27 členských štátov EÚ. Tieto dohovory sú doplnené pravidlami medzinárodného obyčajového práva.

V pravidlách sa okrem iného vyžaduje:

umožniť rýchle a nerušené doručenie humanitárnej pomoci
ochrana civilného obyvateľstva (vrátane humanitárnych pracovníkov)
ochrana zdravotnej starostlivosti
ochrana objektov nevyhnutných na prežitie civilného obyvateľstva

Ich cieľom je chrániť osoby, ktoré sa nezúčastňujú alebo sa prestali zúčastňovať na bojoch, vrátane civilného obyvateľstva, zdravotníckeho personálu, humanitárnych pracovníkov, zranených osôb, chorých a stroskotaných vojakov, vojnových zajatcov alebo iných zadržaných osôb. Medzinárodné humanitárne právo tiež obmedzuje prostriedky a metódy vedenia vojny (napríklad zákaz istých zbraní).

Počas konfliktov na celom svete sa medzinárodné humanitárne právo čoraz viac porušuje, dochádza napríklad k:

útokom na nemocnice a školy
útokom na humanitárnych a zdravotníckych pracovníkov
odopieraniu prístupu k život zachraňujúcej humanitárnej pomoci
útokom na civilné obyvateľstvo
náboru a využívaniu detských vojakov
znásilneniam a inému sexuálnemu násiliu

Takéto násilie postihuje civilné obyvateľstvo a bráni miliónom ľudí získať pomoc, ktorá by im zachránila život.

Rok 2024 bol pre humanitárnych pracovníkov najsmrteľnejším rokom v histórii, 385 z nich bolo zabitých, 308 zranených a 137 unesených. V roku 2025 bolo zabitých 334 humanitárnych pracovníkov, 193 ich bolo zranených a 112 unesených.

Pozri aj

Hasičský vrtuľník a niekoľko abstraktných prvkov predstavujúcich reakciu na krízu.

Reakcia na krízu

Integrovaná politická reakcia na krízu (IPCR)

Civilná ochrana EÚ