Politika EÚ v oblasti zdravia
EÚ pomáha zlepšovať verejné zdravie prostredníctvom financovania a právnych predpisov v oblasti boja proti cezhraničným ohrozeniam zdravia, v oblasti liekov, práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, prevencie chorôb a podpory dobrého zdravia.
Aká je úloha EÚ v politike v oblasti zdravia
Za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti sú zodpovedné členské štáty EÚ. Úloha EÚ, pokiaľ ide o politiku v oblasti zdravia, je preto doplnková k vnútroštátnym politikám.
Cieľom politík a opatrení EÚ v oblasti verejného zdravia je:
- chrániť a zlepšovať zdravie občanov EÚ
- podporovať modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry
- zlepšovať efektívnosť európskych systémov zdravotnej starostlivosti
- posilňovať opatrenia v oblasti pripravenosti a reakcie na cezhraničné ohrozenia zdravia
V oblasti zdravia EÚ prijíma právne predpisy a odporúčania, aby chránila ľudí, napríklad pokiaľ ide o zdravotnícke výrobky a práva pacientov.
Koordinácia v otázkach verejného zdravia je nevyhnutným dôsledkom voľného pohybu osôb a tovaru na vnútornom trhu. Spolupráca EÚ v otázkach verejného zdravia slúži na riešenie spoločných výziev v oblasti zdravia, ktoré vznikajú napríklad v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie, chronických chorôb, ktorým sa dá predchádzať, ako aj v dôsledku starnutia obyvateľstva.
Vo všetkých politikách a činnostiach Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Článok 168 ZFEÚ (právny základ pre politiku EÚ v oblasti zdravia)
Kľúčové opatrenia v rámci politiky EÚ v oblasti zdravia
Medzi oblasti, v ktorých EÚ prijala právne predpisy, patria:
- práva pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
- lieky a zdravotnícke pomôcky
- závažné cezhraničné ohrozenia zdravia
- rakovina, tabak a podpora dobrého zdravia
- orgány, krv, tkanivá a bunky
Práva pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
Podľa právnych predpisov EÚ majú občania EÚ právo na prístup k zdravotnej starostlivosti v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ, ako aj na to, aby náklady na starostlivosť poskytnutú v zahraničí preplatila ich domovská krajina. Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP) zaručuje, aby sa potrebná zdravotná starostlivosť poskytovala za rovnakých podmienok a za rovnakú cenu ako osobám poisteným v danej krajine.
Okrem toho sa v smernici EÚ o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti stanovujú podmienky, za ktorých môže pacient vycestovať za lekárskou starostlivosťou do inej krajiny EÚ a má pritom nárok na úhradu nákladov.
Európsky priestor pre zdravotné údaje
Rada 21. januára 2025 prijala nový právny predpis, ktorým sa na úrovni EÚ uľahčuje výmena zdravotných údajov a prístup k nim.
Cieľomnariadenia o európskom priestore pre zdravotné údaje (EHDS) je zlepšiť prístup jednotlivcov k ich osobným elektronickým zdravotným údajom a kontrolu nad nimi a zároveň umožniť opätovné použitie určitých údajov na účely výskumu a inovácie v prospech európskych pacientov. Vytvára sa nímdátové prostredie špecifické pre oblasť zdravia, ktorým sa zabezpečí cezhraničný prístup k digitálnym zdravotníckym službám a produktom v rámci EÚ.
Ľahší prístup jednotlivcov k zdravotným údajom
Podľa nových pravidiel budú mať jednotlivcirýchlejší a jednoduchší prístup k elektronickým zdravotným údajom bez ohľadu na to, či sa nachádzajú vo svojej domovskej krajine alebo v inom členskom štáte. Takisto budú maťväčšiu kontrolu nad tým, ako sa tieto údaje používajú. Na účely vykonávania nových ustanovení sa od krajín EÚ bude vyžadovať zriadenieorgánu pre elektronické zdravotníctvo.
Väčší výskumný potenciál
Európsky priestor pre zdravotné údaje takisto poskytne výskumným pracovníkom a tvorcom politík prístup ku konkrétnym druhom anonymizovaných, zabezpečených zdravotných údajov, čo im umožní využiť obrovský potenciál, ktorý poskytujú zdravotné údaje EÚ na účely vedeckého výskumu, vývoja lepšej liečby a zlepšenia starostlivosti o pacientov.
Zabezpečenie interoperability
V súčasnosti sa úroveň digitalizácie zdravotných údajov v EÚ v jednotlivých členských štátoch líši, čo sťažuje cezhraničnú výmenu údajov medzi členskými štátmi. V novom nariadení sa vyžaduje, aby všetky systémy elektronických zdravotných záznamov boli v súlade so špecifikáciami európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov, čím sa zabezpečí ich interoperabilita na úrovni EÚ.
Lieky a zdravotnícke pomôcky
V EÚ sa reguluje povoľovanie liekov prostredníctvom Európskej agentúry pre lieky na úrovni EÚ alebo prostredníctvom príslušných orgánov v krajinách EÚ na vnútroštátnej úrovni. Existujú osobitné pravidlá pre povoľovanie, pokiaľ ide o:
- lieky na pediatrické použitie
- lieky na ojedinelé ochorenia (používané na liečbu, diagnostiku alebo prevenciu zriedkavých chorôb, ktoré postihujú najviac 5 z 10 000 ľudí v EÚ)
- tradičné rastlinné lieky
- očkovacie látky
EÚ reguluje aj klinické skúšania, prostredníctvom čoho sa získavajú údaje, ktoré sa využívajú na účely povoľovania. Cieľom je zaistiť bezpečnosť, účinnosť a kvalitu liekov. Po tom, ako sa liek uvedie na trh, sa počas celého jeho životného cyklu naďalej monitoruje jeho bezpečnosť prostredníctvom farmakovigilančného systému EÚ.
Európska agentúra pre lieky bola zriadená v roku 1995 a predstavuje európsku sieť, ktorá zahŕňa viac ako 40 národných regulačných orgánov. Vďaka tomu je zaručená neustála výmena a tok informácií týkajúcich sa vedeckého hodnotenia liekov v EÚ.
Okrem toho existuje aj európsky regulačný rámec pre zdravotnícke pomôcky. Týmto rámcom sa zabezpečuje bezpečnosť a účinnosť zdravotníckych pomôcok a uľahčuje sa prístup pacientov k pomôckam na európskom trhu.
Rada prijala 30. mája 2024 nové pravidlá, ktorými sa aktualizuje zákon o zdravotníckych pomôckach s cieľom pomôcť predísť ich nedostatku a uľahčiť prechod k väčšej transparentnosti a prístup k informáciám. Týmito pravidlami sa menia právne predpisy o zdravotníckych pomôckach a o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro, a to takto:
- ďalej sa predlžuje prechodné obdobie pre určité diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro
- umožňuje sa postupné zavádzanie novej elektronickej databázy EUDAMED
- od výrobcov sa požaduje, aby upozorňovali na potenciálny nedostatok kriticky dôležitých zdravotníckych pomôcok a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro
Cezhraničné ohrozenia zdravia
EÚ a jej členské štáty koordinujú svoje činnosti a spolupracujú v oblasti zdravotnej bezpečnosti. Za riadenie rizík a krízové riadenie zodpovedajú členské štáty. EÚ má však právomoc podporovať, koordinovať a dopĺňať vnútroštátne opatrenia.
Medzi základné prvky na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia v Európskej únii patria opatrenia v oblasti monitorovania, včasného varovania, pripravenosti a reakcie zamerané na boj proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) poskytuje členským štátom EÚ nezávislé vedecké poradenstvo, pomoc a odborné znalosti v oblasti ohrození verejného zdravia, ako sú napríklad prenosné ochorenia.
Kľúčovým míľnikom pri budovaní silnejšieho rámca EÚ pre zdravotnú bezpečnosť bolo rozhodnutie zlepšiť pripravenosť a posilniť kapacity na koordinovanú reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia, ktoré sa prijalo v roku 2013. Týmto rozhodnutím sa posilňuje aj úloha Výboru pre zdravotnú bezpečnosť, orgánu zloženého zo zástupcov členských štátov, pri riešení závažných cezhraničných ohrození zdravia.
Skúsenosti s pandémiou COVID-19 podnietili krajiny EÚ k tomu, aby zlepšili odolnosť EÚ v reakcii na budúce pandémie.
V roku 2022 prijala EÚ súbor nariadení (tzv. balík týkajúci sa európskej zdravotnej únie), aby ešte viac posilnila rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť a posilnila úlohu kľúčových agentúr EÚ, pokiaľ ide o pripravenosť a reakciu na krízy.
Podpora zdravia a boj proti chorobám
Rakovina
Rakovina je druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti a je jednou z hlavných príčin predčasných úmrtí v EÚ. Odhaduje sa, že v roku 2020 bola v Únii diagnostikovaná rakovina u 2,7 milióna ľudí. Okrem toho práve rakovina spôsobuje v EÚ 52 % úmrtí spojených s výkonom povolania (zdroj: Európska komisia).
Okrem priameho vplyvu na zdravie a dobré životné podmienky jednotlivcov má rakovina vplyv aj na systémy zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia, verejné rozpočty, produktivitu a rast hospodárstva vrátane zdravej pracovnej sily.
Rada v roku 2003 schválila odporúčanie o skríningu rakoviny, v ktorom vyzvala krajiny EÚ, aby vykonávali kvalitné programy populačného skríningu. Na základe správy o vykonávaní tohto odporúčania a najnovších vedeckých údajov Rada preskúmala odporúčanie z roku 2003 s cieľom zaistiť, aby sa skríning rakoviny vzťahoval na väčší počet ľudí.
Zatiaľ čo sa predchádzajúce odporúčanie o skríningu rakoviny z roku 2003 obmedzovalo na rakovinu prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka, v roku 2022 sa členské štáty dohodli, že skríning rozšíria aj na rakovinu pľúc, prostaty a žalúdka.
Rada prijala v júni 2024 odporúčanie, ktorého cieľom je bojovať v EÚ proti onkologickým ochoreniam, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, a to posilnením zaočkovanosti proti ľudským papilomavírusom (HPV) a vírusu hepatitídy B (HBV).
Cieľom odporúčania je podporiť členské štáty pri zvyšovaní miery zaočkovanosti a zlepšovaní jej monitorovania.
EÚ schválila aj viacero právnych predpisov na ochranu pracovníkov pred nebezpečnými látkami a chemikáliami vrátane karcinogénnych a mutagénnych látok a olova.
Boj EÚ proti rakovine
Boj proti rakovine je jednou z priorít politiky EÚ v oblasti zdravia.
Európsky plán na boj proti rakovine sa zaoberá všetkými fázami spojenými s týmto ochorením, od prevencie až po kvalitu života pacientov s rakovinou a bývalých onkologických pacientov, pričom sa zameriava na opatrenia, ktoré sa týkajú viacerých oblastí politiky. Cieľom plánu je zvrátiť trend rastúceho počtu prípadov rakoviny v EÚ a zabezpečiť zdravšiu, spravodlivejšiu a udržateľnejšiu budúcnosť pre nás všetkých.
Ministri EÚ rokovali o európskej zdravotnej únii v decembri 2021 a vyzvali na ďalšie posilňovanie podpory zdravia, ako aj prevencie, včasného odhaľovania a liečby rakoviny.
- Závery o posilnení európskej zdravotnej únie, 7. decembra 2021
- Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, 6. – 7. decembra 2021
Európsky plán na boj proti rakovine bude podporovaný opatreniami v rámci rôznych oblastí politiky, ako sú zamestnanosť, vzdelávanie, sociálna politika a rovnosť, marketing, poľnohospodárstvo, energetika, životné prostredie a klíma, ako aj doprava, politika súdržnosti a zdaňovanie. Tu nájdete podrobnejšie informácie o európskom pláne na boj proti rakovine.
Tabak
Užívanie tabaku je najväčším zdravotným rizikom, ktorému sa dá predísť, a zároveň najvýznamnejšou príčinou predčasných úmrtí v EÚ, ktorá každoročne spôsobuje takmer 700 000 úmrtí. Približne 50 % fajčiarov zomiera predčasne (v priemere o 14 rokov skôr ako nefajčiari).
V smernici o tabakových výrobkoch sa stanovujú pravidlá týkajúce sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov s cieľom chrániť spotrebiteľov v EÚ. V ďalšej smernici o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov sa zaviedli vysoké dane z tabakových výrobkov, čoho cieľom je znížiť spotrebu tabaku, a to najmä medzi mladými ľuďmi.
V odporúčaní Rady z roku 2009 o prostredí bez dymu sa členské štáty EÚ vyzývajú, aby chránili ľudí pred vystavením tabakovému dymu na verejných miestach a v práci.
Antimikrobiálna rezistencia
K antimikrobiálnej rezistencii (AMR) dochádza vtedy, keď sa u mikroorganizmov, ako sú baktérie, vyvinie rezistencia voči jednému alebo viacerým liekom. Antimikrobiálna rezistencia narastá v dôsledku nadmerného používania antibiotík a nesprávnej likvidácie liekov. V EÚ zapríčiňuje približne 35 000 úmrtí ročne (údaje z roku 2020). Táto situácia sa ešte viac zhoršuje tým, že sa nevyvíjajú nové antimikrobiálne lieky.
Rada prijala 13. júna 2023 odporúčanie, ktorým sa majú zintenzívniť opatrenia EÚ na boj proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) v oblastiach ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia.
Päť dôvodov prečo sa zaoberať antimikrobiálnou rezistenciou (AMR) (Infografika)
Očkovanie
Politika očkovania patrí do právomoci členských štátov. EÚ poskytuje členským štátom pomoc pri koordinácii ich politík a programov.
Rada v decembri 2018 prijala odporúčanie s cieľom posilniť spoluprácu v EÚ v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. V uvedenom odporúčaní sa uvádzajú usmernenia zamerané na riešenie váhavosti v očkovaní, zvýšenie zaočkovanosti, podporu koordinácie obstarávania očkovacích látok a podporu výskumu a inovácií. Zároveň sa v ňom členské štáty nabádajú, aby vypracovali a plnili vnútroštátne plány očkovania.
Ministri zdravotníctva EÚ v decembri 2022 schválili závery Rady o očkovaní ako jednom z najúčinnejších nástrojov na prevenciu chorôb a zlepšenie verejného zdravia. Upozornili, že pre členské štáty by mohol byť výhodný ešte koordinovanejší prístup EÚ k prevencii a obmedzeniu šírenia epidémií a chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním. Závery sa zameriavajú na dve oblasti činnosti: boj proti váhavosti v očkovaní a prípravu na nadchádzajúce výzvy prostredníctvom spolupráce EÚ.
Bezpečnosť látok ľudského pôvodu
Mnoho spôsobov liečby závažných stavov závisí od dostupnosti krvi, tkanív a buniek.
V rokoch 2002 a 2004 prijala EÚ právne predpisy na ochranu pacientov, ktorí dostávajú krv, tkanivá a bunky, a stanovila minimálne požiadavky na kvalitu a bezpečnosť pre všetky kroky od darcovstva až po liečbu a následné opatrenia. Týmito právnymi predpismi na úrovni EÚ sa zaistila bezpečnosť miliónov pacientov, ktorí podstupujú krvnú transfúziu a transplantáciu.
Rada prijala 27. mája 2024 nové pravidlá zamerané na zlepšenie bezpečnosti a kvality krvi, tkanív a buniek používaných v zdravotnej starostlivosti a na uľahčenie cezhraničného obehu týchto látok v EÚ.
Novými pravidlami sa posilňuje existujúci právny rámec a zároveň zvyšuje flexibilita, aby bolo možné držať krok s vedeckým a technickým vývojom. Dohodou o nových pravidlách sa rozširuje rozsah pôsobnosti tak, aby okrem krvi, tkanív a buniek zahŕňal aj ľudské materské mlieko a črevnú mikroflóru.
Duševné zdravie
Dobré duševné zdravie je stav, keď sa človek cíti dobre, dokáže využívať svoje schopnosti, vie sa vyrovnať so stresom, pracovať a prispievať k spoločenskému životu. Avšak v EÚ je záťaž problémov v súvislosti s duševným zdravím veľmi vysoká.
Zlepšenie duševného zdravia je pre EÚ a jej členské štáty sociálnou a hospodárskou nevyhnutnosťou, čo sa od pandémie COVID-19 ukazuje ešte jasnejšie.
V roku 2023 Rada počas španielskeho predsedníctva prijala závery, ktorých cieľom je priorizácia duševného zdravia a pohody s osobitným zameraním na najnaliehavejšie záležitosti a najzraniteľnejšie skupiny, ako sú ľudia s neistými pracovnými miestami a mládež.
Elektronické zdravotníctvo (eHealth)
Európska komisia zaradila elektronické zdravotníctvo do svojho programu digitálnej transformácie ako jeden z kľúčových sektorov. Elektronické zdravotníctvo sa vzťahuje na nástroje a služby, ktoré využívajú informačné a komunikačné technológie (IKT) na zlepšenie prevencie, diagnostiky, liečby, monitorovania a manažmentu chorôb.
Kríza COVID-19 poukázala na význam digitálnej transformácie v sektoroch zdravotníctva a starostlivosti. Digitalizácia môže posilniť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti, ich efektívnosť a ich celkovú reakciu na pandémiu.
Smerom k digitálnej Európe (Infografika)
Reakcia EÚ na pandémiu COVID-19
EÚ od začiatku pandémie spolupracovala s členskými štátmi na posilnení vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a na obmedzení šírenia vírusu.EÚ na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov koordinovala činnosť na úrovni EÚ a krajinám EÚ poskytla odporúčania týkajúce sa opatrení v oblasti verejného zdravia.
- zvýšenie kapacity na výrobu bezpečnej a účinnej očkovacej látky prostredníctvom stratégie EÚ v oblasti očkovacích látok
- zabezpečenie dodávok zdravotníckych potrieb a osobných ochranných prostriedkov prostredníctvom:
- zachovania voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu
- spoločného obstarávania a vytvorenia spoločných európskych zásob v rámci systému RescEU
- podporu výskumu a inovácií v oblasti liečby a očkovacích látok
Reakcia EÚ na núdzovú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19 (Infografika)
Financovanie: program EU4Health
EU4Health je nový program EÚ v oblasti zdravia na obdobie 2021 – 2027. Pandémia COVID-19 tvrdo zasiahla pacientov, lekárov a zdravotnícky personál, ako aj systémy zdravotnej starostlivosti v Európe. Tento program je dôraznou reakciou na pandémiu COVID-19, ale naďalej sa zameriava aj na dlhodobé opatrenia EÚ v oblasti zdravia. Jeho cieľom je zlepšiť verejné zdravie v EÚ, ako aj pripravenosť Únie na riešenie budúcich zdravotných kríz.
Z programu sa investuje 5,3 miliardy eur na financovanie oprávnených subjektov, zdravotníckych a mimovládnych organizácií v krajinách EÚ alebo tretích krajinách pridružených k programu.
Program má za cieľ:
- zlepšiť a posilniť zdravie v EÚ
- ochrániť obyvateľov pred závažným cezhraničným ohrozením zdravia
- sprístupniť cenovo dostupné lieky
- posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, ich odolnosť a efektívne využívanie ich zdrojov
Úloha Rady, pokiaľ ide o politiku EÚ v oblasti zdravia
Rovnako ako v iných oblastiach politiky, aj v politike v oblasti zdravia vymedzuje Európska rada celkové politické smerovanie a priority EÚ.
V oblasti zdravia Rada Európskej únie rokuje a prijíma právne predpisy EÚ a koordinuje politiky členských štátov. Pokiaľ ide o právne predpisy, vo väčšine prípadov koná Rada spolu s Európskym parlamentom. Rada môže tiež členským štátom EÚ adresovať odporúčania týkajúce sa verejného zdravia.
O otázkach zdravia sa rokuje v zložení Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO).
Posledná revízia textu: 14. apríla 2026