Skip to content

Africké, karibské a tichomorské krajiny

Samojská dohoda je komplexným rámcom pre vzťahy EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami.

Samojská dohoda

Vzťah medzi EÚ a jej členskými štátmi a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ) sa riadi dohodou o partnerstve OAKTŠ – EÚ, ktorá je známa aj ako Samojská dohoda.

Táto dohoda o partnerstve slúži ako právny rámec pre vzťahy EÚ so 77 krajinami. Ide o 47 afrických, 15 karibských a 15 tichomorských krajín.

Textová verzia

Zmluvné strany Samojskej dohody:

  • Angola
  • Antigua a Barbuda
  • Bahamy
  • Barbados
  • Belize
  • Benin
  • Botswana
  • Burkina Faso
  • Burundi
  • Kapverdy
  • Kamerun
  • Stredoafrická republika
  • Čad
  • Komory
  • Kongo
  • Cookove ostrovy
  • Pobrežie Slonoviny
  • Konžská demokratická republika
  • Džibutsko
  • Dominika
  • Dominikánska republika
  • Eritrea
  • Eswatini
  • Etiópia
  • Fidži
  • Gabon
  • Gambia
  • Ghana
  • Grenada
  • Guinea
  • Guinea-Bissau
  • Guyana
  • Haiti
  • Jamajka
  • Keňa
  • Kiribati
  • Lesotho
  • Libéria
  • Madagaskar
  • Malawi
  • Maldivy
  • Mali
  • Marshallove ostrovy
  • Mauritánia
  • Maurícius
  • Mikronézia
  • Mozambik
  • Namíbia
  • Nauru
  • Niger
  • Nigéria
  • Niue
  • Palau
  • Papua-Nová Guinea
  • Rwanda
  • Svätý Krištof a Nevis
  • Svätá Lucia
  • Svätý Vincent a Grenadíny
  • Samoa
  • Svätý Tomáš a Princov ostrov
  • Senegal
  • Seychely
  • Sierra Leone
  • Šalamúnove ostrovy
  • Somálsko
  • Sudán
  • Surinam
  • Tanzánia
  • Východný Timor
  • Togo
  • Tonga
  • Trinidad a Tobago
  • Tuvalu
  • Uganda
  • Vanuatu
  • Zambia
  • Zimbabwe

Cieľom tejto dohody je posilniť schopnosť EÚ a krajín AKT spoločne riešiť globálne výzvy.

Stanovujú sa v nej spoločné zásady a vzťahuje sa na týchto šesť prioritných oblastí:

Ľudské práva a demokracia

Ľudské práva a demokracia

Mier a bezpečnosť

Mier a bezpečnosť

Rozvoj

Rozvoj

Migrácia a mobilita

Migrácia a mobilita

Zmena klímy

Zmena klímy

Hospodársky rast

Hospodársky rast

Dohoda obsahuje spoločný základ na úrovni krajín AKT spolu s tromi regionálnymi protokolmi pre Afriku, Karibik a Tichomorie so zameraním na osobitné potreby každého z týchto regiónov.

Rada 20. júla 2023 schválila podpis a predbežné vykonávanie uvedenej dohody o partnerstve ako nového právneho rámca na nadchádzajúcich dvadsať rokov, ktorým sa nahradí Dohoda z Cotonou.

EÚ a jej členské štáty a členovia OAKTŠ túto novú dohodu oficiálne podpísali 15. novembra 2023 v Samoe. Jej predbežné vykonávanie sa začalo v januári 2024.

Dohoda z Cotonou

Dohoda z Cotonou, ktorou sa stanovil predchádzajúci rámec partnerstva, bola prijatá v roku 2000 a nahradila dohovor z Lomé z roku 1975. Bola uzavretá na obdobie 20 rokov.

Platnosť Dohody z Cotonou mala pôvodne uplynúť vo februári 2020. Platnosť jej ustanovení sa predĺžila kým sa nezačne predbežne vykonávať alebo nenadobudne platnosť nová dohoda o partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT.

Cieľom Dohody z Cotonou bolo znížiť a v konečnom dôsledku odstrániť chudobu a prispieť k postupnému začleneniu krajín AKT do svetového hospodárstva.

Zakladala sa na 3 pilieroch:

  • rozvojová spolupráca
  • hospodárska a obchodná spolupráca
  • politická dimenzia

Spoločné inštitúcie (Dohoda z Cotonou)

Najvyšším orgánom v rámci partnerstva AKT – EÚ je Rada ministrov AKT – EÚ. Zasadá raz za rok, a to striedavo v Bruseli a v jednej z krajín AKT, a pozostáva z:

  • členov Rady EÚ
  • člena Komisie
  • člena vlády každého zo štátov AKT

Rade ministrov pomáha Výbor veľvyslancov AKT – EÚ, ktorý tiež monitoruje vykonávanie Dohody z Cotonou.

Výbor AKT – EÚ pre spoluprácu v rozvojových financiách posudzuje realizáciu spolupráce v rozvojových financiách a monitoruje dosiahnutý pokrok.

Spoločný ministerský výbor AKT – EÚ pre obchod prerokúva otázky súvisiace s obchodom, ktoré sú predmetom záujmu všetkých štátov AKT. Monitoruje rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve a ich vykonávanie. Takisto skúma vplyv mnohostranných obchodných rokovaní na obchod medzi AKT a EÚ a rozvoj hospodárstiev krajín AKT.

Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ je poradný orgán zložený z rovnakého počtu zástupcov EÚ a AKT. Zhromaždenie presadzuje demokratické procesy a uľahčuje lepšie porozumenie medzi národmi EÚ a národmi štátov AKT. Okrem toho rokuje o otázkach týkajúcich sa rozvoja a partnerstva AKT – EÚ vrátane dohôd o hospodárskom partnerstve.

Oblasti spolupráce

1. Rozvoj

EÚ podporuje programy a iniciatívy, z ktorých majú prospech viaceré krajiny zo skupiny štátov AKT. Pre konkrétne regióny v rámci AKT má aj programy zamerané na ďalší regionálny hospodársky rast a rozvoj.

V rámci nového dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 financuje EÚ väčšinu svojich rozvojových programov pre partnerské krajiny AKT prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI). Celkové finančné krytie pre nástroj NDICI bude približne 79,5 miliardy EUR (v bežných cenách). Európsky rozvojový fond (ERF), ktorý bol financovaný z priamych príspevkov členských štátov, prestal od roku 2021 existovať.

2. Obchod

EÚ dohodla celý rad dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) so 79 krajinami AKT. Cieľom týchto dohôd je vytvoriť vzájomné partnerstvo v oblasti obchodu a rozvoja, ktoré by sa opieralo o podporu v oblasti rozvoja.

Rada udeľuje Komisii mandát na rokovanie o týchto dohodách a konečnú dohodu podpíše po jej dokončení.

DHP s africkými krajinami

Rokovania o regionálnych DHP so 16 štátmi západnej Afriky, Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS) a Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou (UEMOA) sa ukončili v júli 2014. V súčasnosti prebieha proces podpisovania. Do prijatia úplnej regionálnej DHP so západnou Afrikou sa 3. septembra 2016 začala vykonávať dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve s Pobrežím Slonoviny a 15. decembra 2016 s Ghanou.

Rovnako sa v júli 2014 úspešne ukončili rokovania s krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva. Uvedená dohoda bola podpísaná 10. júna 2016 v Kasane (Botswana). Jej predbežné vykonávanie sa začalo 10. októbra 2016.

V októbri 2014 sa úspešne ukončili rokovania s Východoafrickým spoločenstvom. V súčasnosti prebieha proces podpisovania.

Kamerun bol jedinou krajinou v regióne, ktorá 15. januára 2009 podpísala DHP medzi EÚ a strednou Afrikou. Dohoda sa začala predbežne vykonávať 4. augusta 2014.

V regióne východnej a južnej Afriky podpísali DHP v roku 2009 Maurícius, Seychely, Zimbabwe a Madagaskar. Dohoda sa predbežne vykonáva od 14. mája 2012.

DHP s karibským regiónom

V októbri 2008 EÚ podpísala DHP s Karibským fórom štátov AKT (CARIFORUM), skupinou 15 karibských štátov. DHP medzi CARIFORUM-om a EÚ sa predbežne vykonáva od 29. decembra 2008.

DHP s tichomorským regiónom

Dočasnú DHP medzi EÚ a tichomorskými štátmi AKT podpísala Papua Nová Guinea v júli 2009 a Fidži v decembri 2009. Papua Nová Guinea dohodu ratifikovala v máji 2011. Fidži sa v júli 2014 rozhodlo začať predbežne vykonávať dohodu. Zo 14 tichomorských krajín majú Papua Nová Guinea a Fidži najväčší podiel na obchode medzi EÚ a Tichomorím. Samoa pristúpila k DHP 21. decembra 2018 a Šalamúnove ostrovy 17. mája 2020.

3. Migrácia

Migrácia je dôležitým aspektom vzťahov medzi EÚ a AKT. Rámec pre spoluprácu v tejto oblasti je stanovený v článku 13 Dohody z Cotonou.

Tento článok zahŕňa odseky týkajúce sa zlepšenia podmienok v krajinách pôvodu a tranzitu, legálnej migrácie a návratu neregulárnych prisťahovalcov.

V novembri 2015 sa konal samit EÚ a afrických lídrov najviac dotknutých krajín na účely posilnenia politickej spolupráce v oblasti migrácie. Dohodli sa na akčnom pláne vrátane 16 konkrétnych opatrení. Okrem toho sa na samite zriadil aj Núdzový trustový fond EÚ pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike.

Reakcia na migračné tlaky

Rada a Európska rada pracujú na komplexnej európskej migračnej politike

Posledná revízia textu: 22. januára 2025