"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre zahraničné veci rokovala o situácii v Izraeli a v regióne, a to na základe neformálnej videokonferencie ministrov zahraničných vecí konanej 10. októbra a videokonferencie členov Európskej rady uskutočnenej 17. októbra.
Rada opätovne odsúdila teroristický útok Hamasu a vyzvala na okamžité prepustenie rukojemníkov, ktorých toto hnutie zadržiava. Ministri EÚ potvrdili, že Izrael má právo brániť sa v súlade s medzinárodným humanitárnym právom.
Musíme odsúdiť teroristické útoky a musíme sa v čo najväčšej možnej miere vyhnúť humanitárnej kríze v Pásme Gazy. Na dosiahnutie tohto cieľa je absolútne nevyhnutné, aby sme poskytovali humanitárnu pomoc a aby k nej mali prístup ľudia, ktorí ju potrebujú.
Už sa uskutočnilo niekoľko prvých konvojov, ale nie veľa. Pred vojnou prichádzalo do Pásma Gazy približne 100 nákladných vozidiel, v súčasnosti prichádza približne 20 za deň, pričom potreba je väčšia ako kedykoľvek predtým.
Tieto prvé konvoje sú pozitívnym signálom, ale musíme zabezpečiť, aby sa ich počet zvýšil a aby sa rýchlejšie dostali na miesto určenia. Musíme zabezpečiť lieky a potraviny a ministri sa zhodli na tom, že musíme dodať aj palivo, ktoré je potrebné na fungovanie odsoľovacích zariadení.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
EÚ a jej členské štáty budú naďalej udržiavať intenzívne kontakty s regionálnymi partnermi a medzinárodnými aktérmi, aby sa zabránilo širšej eskalácii v regióne. Malo by sa bojovať proti zasahovaniu zo zahraničia a dezinformačným kampaniam.
Rada tiež potvrdila svoj konečný cieľ dosiahnuť riešenie založené na existencii dvoch štátov. Ministri rokovali o dlhodobej perspektíve mieru v regióne a zhodli sa na tom, že je nevyhnutné oživiť politický proces.
Ruská útočná vojna proti Ukrajine
Ministri zahraničných vecí EÚ rokovali v nadväznosti na svoju historickú spoločnú návštevu v Kyjeve 2. októbra 2023 o ruskej agresii voči Ukrajine, pričom sa zamerali na krátkodobú a dlhodobú podporu.
Rada rokovala o tom, ako čo najlepšie uspokojiť najnaliehavejšie potreby Ukrajiny, a to aj prostredníctvom ďalších dodávok systémov protivzdušnej obrany a munície. Následne si vymenili názory na konkrétne návrhy budúcich záväzkov EÚ v oblasti bezpečnosti.
Záväzky v oblasti bezpečnosti – kombinácia tradičnej vojenskej pomoci s ďalšími prvkami zameranými na kybernetickú bezpečnosť, odmínovanie a celkové posilnenie odolnosti Ukrajiny – pomôžu Ukrajine nielen pri tom, aby sa bránila, ale aj pri odrádzaní od aktov potenciálnej budúcej agresie a odolávaní snahám o destabilizáciu.
Vysoký predstaviteľ následne zdôraznil, že je potrebné, aby sa obranný priemysel EÚ posilnil zvýšením výroby munície s cieľom uspokojiť potreby Ukrajiny a doplniť zásoby EÚ. Zároveň by sa mala posilniť spolupráca medzi európskym a ukrajinským obranným priemyslom, pričom by sa v plnej miere rešpektovala bezpečnostná a obranná politika členských štátov a ich ústavné obmedzenia.
Ministri sa zaoberali aj tým, ako čo najlepšie podporiť mierový plán Ukrajiny, aby sa v Organizácii Spojených národov zabezpečila čo najširšia podpora.
Ďalšie rozhodnutia
Rada prijala rámec sankcií voči osobám, ktoré narúšajú stabilitu, demokraciu a právny štát v Nigeri.
Rada okrem toho bez diskusie prijala body uvedené na zozname nelegislatívnych bodov A.
19. ministerské zasadnutie EÚ – Stredná Ázia
Ministri sa popri zasadnutí Rady pre zahraničné veci zúčastnili na 19. ministerskom zasadnutí EÚ – Stredná Ázia spolu s ministrami zahraničných vecí Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu.
Účastníci spoločne schválili plán na prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a Strednou Áziou a rokovali o tom, ako dosiahnuť pokrok v medziregionálnej spolupráci v oblasti spoločných bezpečnostných výziev, konektivity, hospodárstva a obchodu, životného prostredia, vodného hospodárstva a klímy, vzdelávania, vedy a inovácie a medziľudských kontaktov, aby sa podporili hlbšie vzťahy medzi EÚ a Strednou Áziou.
Ministri vyjadrili pevný záväzok EÚ voči Strednej Ázii v kontexte výziev, ktoré vyplývajú z regionálnej dynamiky, pričom sa zamerali na dôsledky ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a na situáciu v Afganistane.
Dnešným zasadnutím ministrov zahraničných vecí sa potvrdzuje nová úroveň spolupráce medzi našimi regiónmi. Vieme, že vo svete, v ktorom čelíme náročným výzvam, ale ktorý nám zároveň prináša nové príležitosti, môžeme dosiahnuť viac, keď budeme konať spoločne.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Účastníci opätovne potvrdili odhodlanie svojich regiónov dodržiavať Chartu Organizácie Spojených národov a základné zásady medzinárodného práva. Ministri zdôraznili, že je potrebné účinne spolupracovať s cieľom zabrániť obchádzaniu sankcií EÚ voči Rusku na celom území Strednej Ázie.
Musíme odsúdiť teroristické útoky a musíme sa v čo najväčšej možnej miere vyhnúť humanitárnej kríze v Pásme Gazy. Na dosiahnutie tohto cieľa je absolútne nevyhnutné, aby sme poskytovali humanitárnu pomoc a aby k nej mali prístup ľudia, ktorí ju potrebujú. Už sa uskutočnilo niekoľko prvých konvojov, ale nie veľa. Pred vojnou prichádzalo do Pásma Gazy približne 100 nákladných vozidiel, v súčasnosti prichádza približne 20 za deň, pričom potreba je väčšia ako kedykoľvek predtým. Tieto prvé konvoje sú pozitívnym signálom, ale musíme zabezpečiť, aby sa ich počet zvýšil a aby sa rýchlejšie dostali na miesto určenia. Musíme zabezpečiť lieky a potraviny a ministri sa zhodli na tom, že musíme dodať aj palivo, ktoré je potrebné na fungovanie odsoľovacích zariadení.
