Rada pre zahraničné veci, 13. novembra 2023

Hlavné výsledky

Situácia v Izraeli, pásme Gazy a okolitom regióne

Rada pre zahraničné veci rokovala o situácii v Izraeli, pásme Gazy a okolitom regióne, pričom vychádzala z vyhlásenia, ktoré Rada jednomyseľne schválila deň predtým a v ktorom okrem iného vyzvala na okamžité prerušenie násilností v Gaze na humanitárne prestávky a vytvorenie humanitárnych koridorov.

Ministri sa zamerali najmä na humanitárnu situáciu v Gaze a komisár Lenarčič o tejto otázke stručne informoval. Rada zdôraznila, že otvorenie hraničného priechodu v Rafahu je pozitívnym krokom, ale nepostačuje na zmiernenie humanitárnej situácie.

Ministri zdôraznili, že je potrebné zvýšiť tranzitnú kapacitu buď otvorením väčšieho počtu pozemných priechodov, alebo vytvorením osobitnej námornej trasy, a opätovne požiadali o okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov a zabezpečenie prístupu Červeného kríža k nim.

Rada následne rokovala o potrebe zabrániť eskalácii a presahovaniu do regiónu. Na tento účel EÚ oslovuje všetkých príslušných regionálnych aktérov, pričom osobitnú pozornosť venuje situácii s Hizballáhom na severnej izraelskej hranici s Libanonom.

Rada sa napokon zamerala na potrebu pracovať na dlhodobejšom riešení, scenári po skončení konfliktu, ktorý môže zaručiť stabilitu a udržateľný mier pre Palestínu, Izrael a širší región.

Táto dramatická kríza, ktorú prežívame, si vyberá mimoriadne vysokú daň v podobe strát na životoch – životoch Izraelčanov aj Palestínčanov – a ukazuje, že medzinárodné spoločenstvo politicky a morálne zlyháva. Nedokázali sme nájsť riešenie tejto situácie. A táto skutočnosť musí byť teraz príležitosťou, aby si ľudia uvedomili, že je absolútne nevyhnutné dospieť k riešeniu a budúcnosť musí byť založená na existencii dvoch štátov. Nejde len o rekonštrukciu Gazy. To sme už niekoľkokrát predtým urobili. Musíme vybudovať štát pre Palestínčanov.

Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Vysoký predstaviteľ navrhol ministrom súbor podmienok na dosiahnutie riešenia v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi americkými a arabskými štátmi.

Nemôžeme dopustiť vysídľovanie palestínskeho ľudu mimo Gazy. Nemôžeme vyhostiť Palestínčanov dúfajúc, že budú prijatí niekde inde. [...] Žiadne územné zmeny alebo zmenšenie územia Gazy. Odmietame opätovné trvalé obsadenie izraelskými obrannými silami. Takisto odmietame návrat Hamasu do Gazy. Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Pokiaľ ide o budúcnosť, vysoký predstaviteľ zdôraznil, že situáciu v Gaze nemožno oddeliť od celkovej palestínskej otázky, ale musí byť súčasťou komplexného a udržateľného riešenia. Jednotliví aktéri sa musia zaviazať, že nájdu riešenie vychádzajúce z Palestínskej samosprávy v Gaze, ktorej mandát a legitímnosť musí starostlivo navrhnúť a schváliť Bezpečnostná rada OSN.

Vysoký predstaviteľ tiež zdôraznil, že je dôležité väčšie zapojenie arabských krajín, ako aj väčšie zapojenie Európskej únie v tomto regióne.

• Vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie k humanitárnym prestávkam v Gaze, 12. novembra 2023

Ruská útočná vojna proti Ukrajine

Ministri zahraničných vecí EÚ rokovali o ruskej agresii voči Ukrajine po tom, ako sa minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba obrátil na ministrov EÚ prostredníctvom videokonferencie a stručne ich informoval o najnovšom vývoji na mieste a o vojenských prioritách a potrebách Ukrajiny.

Rada opätovne potvrdila svoj neochvejný záväzok podporovať Ukrajinu a pomôcť jej brániť sa proti Putinovej vojne. V nadväznosti na poverenie zo strany európskych lídrov v októbri 2023 ministri následne rokovali o vojenskej podpore EÚ a budúcich bezpečnostných záväzkoch.

Vysoký predstaviteľ potvrdil, že prvou prioritou je zabezpečiť dodatočnú vojenskú podporu prostredníctvom navrhovaného osobitného balíka EPF – Fondu pomoci pre Ukrajinu od roku 2024.

EÚ bude okrem toho pokračovať vo výcviku ukrajinských vojakov prostredníctvom poradnej misie EÚ na Ukrajine, ktorá už za menej ako jeden rok vyškolila viac ako 30 000 vojakov a v nadchádzajúcom období vyškolí ďalších 10 000 vojakov.

EÚ bude napokon trvať na ďalšej kľúčovej priorite, a to na ukrajinskom mierovom pláne, ktorý Rada považuje za jediný návrh spravodlivého a udržateľného mieru, o ktorom sa má rokovať na medzinárodnej úrovni.

Arménsko/Azerbajdžan

Rada pre zahraničné veci rokovala o Arménsku/Azerbajdžane vzhľadom na vojenskú operáciu Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu 19. – 20. septembra 2023, následné masové vysídľovanie viac ako 100 000 karabašských Arménov a pokračujúce úsilie o normalizáciu vzťahov.

Európska rada na svojom zasadnutí v októbri 2023 rokovala o tom, ako ďalej posilniť spoluprácu EÚ s Arménskom a podporiť jej demokraticky zvolené orgány, jeho odolnosť, bezpečnosť a pokračovanie reforiem v krajine.

Na základe toho sa Rada dohodla, že preskúma možnosť poskytnutia nesmrtiacej podpory Arménsku v rámci Európskeho mierového nástroja a posilní misiu EÚ v Arménsku s cieľom umožniť prítomnosť viac pozorovateľov a viac hliadok, a to aj v citlivých oblastiach. Ministri sa tiež zaoberali možnosťou umožniť Arménsku liberalizáciu vízového režimu.

Musíme byť veľmi ostražití, pokiaľ ide o akékoľvek pokusy o destabilizáciu Arménska, a to na vnútornej aj vonkajšej úrovni. Pre Azerbajdžan máme jasný odkaz: akékoľvek porušenie územnej celistvosti Arménska je neprijateľné a bude mať závažné dôsledky pre kvalitu našich vzťahov. Vyzývame na obnovenie rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom na základe práce predsedu Európskej rady. Potrebujeme uzavrieť mierovú zmluvu a sme odhodlaní pokračovať v úlohe sprostredkovateľa. Rozhodli sme sa vyzvať arménskeho ministra zahraničných vecí, aby sa k nám pripojil v rámci jedného z nadchádzajúcich zasadnutí Rady pre zahraničné veci. Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Ďalšie rozhodnutia

Rada okrem toho bez diskusie prijala body uvedené v zoznamoch legislatívnych a nelegislatívnych bodov A.

Diplomacia v oblasti klímy

Na účely výmeny názorov o diplomacii v oblasti klímy sa k ministrom zahraničných vecí EÚ pripojil dezignovaný predseda COP 28 sultán al-Džábir. Diskusia potvrdila odhodlanie EÚ zabezpečiť, aby sa konferencia OSN o klíme napriek súčasným geopolitickým otrasom naďalej zameriavala na existenčný boj proti globálnemu otepľovaniu a zmene klímy s ambicióznymi rozhodnutiami a záväzkami.

Zasadnutie ministrov EÚ – západný Balkán

Po skončení formálneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci sa ministri EÚ zúčastnili na zasadnutí ministrov EÚ – západný Balkán spolu so šiestimi ministrami zahraničných vecí partnerov zo západného Balkánu: Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Kosova*, Severného Macedónska a Srbska.

Cieľom zasadnutia ministrov bolo ďalej zintenzívniť spoluprácu EÚ so západným Balkánom s dôrazom na spoločné bezpečnostné výzvy, ako sú zahraničné zasahovanie a manipulácia s informáciami, kybernetické hrozby a dôsledky agresie Ruska voči Ukrajine, ako aj spoluprácu na medzinárodných fórach.

* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

• Zasadnutie ministrov EÚ – západný Balkán (tlačová správa, 13. novembra 2023)