"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Neformálne rokovania s arménskym ministrom zahraničných vecí
Ministri zahraničných vecí EÚ si počas pracovných raňajok vymenili názory s arménskym ministrom zahraničných vecí Araratom Mirzojanom. Neformálna diskusia sa uskutočnila v kontexte parlamentných volieb, ktoré sa konali 7. júna, a zamerala sa na ich výsledok v kontexte bezprecedentného zasahovania Ruska a pretrvávajúcich hybridných útokov.
Voľby vyslali jasný signál: občania Arménska hlasovali za mier, suverenitu a užšie väzby s Európou. Rusko napriek svojmu silnému tlaku a hospodárskemu nátlaku nedokázalo hlasovanie zmanipulovať.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Ministri rokovali o ďalších spôsoboch podpory odolnosti Arménska, jeho demokratickej cesty a hospodárskej diverzifikácie. Vysoká predstaviteľka EÚ zdôraznila, že EÚ už pracuje na rozsiahlom balíku v oblasti hospodárskej podpory, ktorý má Arménsku pomôcť čeliť nespravodlivým obchodným obmedzeniam zo strany Ruska, a že sa čoskoro začne nová partnerská misia EÚ v Arménsku.
Po neformálnej výmene názorov prostredníctvom videokonferencie s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Andrijom Sybihom Rada rokovala o útočnej vojne Ruska proti Ukrajine.Ukrajinský minister, ktorý sa zúčastnil prostredníctvom videokonferencie, poskytol prehľad o situácii na mieste, najnaliehavejších potrebách Ukrajiny a aktuálne informácie o nočnom ruskom útoku, pri ktorom bol okrem iného zasiahnutý kláštor Kyjevsko-pečerská lavra, jedna z najvýznamnejších náboženských pamiatok krajiny a pamiatky svetového dedičstva UNESCO.
Následné rokovania ministrov ukázali, že ministri EÚ sú jednotní v pripravenosti naďalej podporovať Ukrajinu a zvyšovať tlak na Rusko.
Sankcie Západu už stáli Rusko podľa odhadov 1 až 1,3 bilióna EUR. To sú prostriedky, ktoré nemôže vynaložiť na vedenie vojny na Ukrajine. Zvyšovanie tlaku tiež znamená izolovať Rusko na medzinárodnej úrovni. V situácii, keď Rusko bombarduje kostoly, by Európa nemala s otvorenou náručou vítať ruských umelcov a športovcov, ktorí podporujú vojnu Kremľa. Kultúra a šport by nemali byť nástrojom na zakrývanie agresie.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Vzhľadom na konanie Ruska zamerané na destabilizáciu, narušenie alebo ohrozenie zvrchovanosti a nezávislosti Moldavskej republiky vrátane konania zameraného na narušenie jej demokratických procesov sa Rada dnes rozhodla uložiť reštriktívne opatrenia voči šiestim osobám.Rada zaradila na sankčný zoznam 81 ďalších položiek – 34 osôb a 47 subjektov, pričom sa zamerala na ruský vojensko-priemyselný komplex, príjmy z energetiky, propagandu a porušovanie ľudských práv.
Ministri sa zaoberali aj novo navrhovaným 21. balíkom sankcií voči Rusku a zhodli sa na tom, že práca na ňom musí rýchlo napredovať.
Ďalší bod programu bol zameraný na situáciu na Blízkom východe vzhľadom na najnovší vývoj v regióne.
Irán
Rada vzala na vedomie nedávno ohlásenú rámcovú dohodu medzi Spojenými štátmi a Iránom o predĺžení súčasného prímeria o 60 dní a obnovení slobody plavby v Hormuzskom prielive, ktorá by mala zostať otvorená a bez toho, aby sa vyberali poplatky. Zdôraznila tiež, že je potrebné ďalej pracovať na obmedzení iránskeho jadrového programu a programu balistických rakiet.
Skutočnosť, že Spojené štáty a Irán oznámili dohodu o ukončení vojny a opätovnom otvorení Hormuzského prielivu predstavuje potenciálny prelom. Môže poskytnúť tak veľmi potrebný priestor pre hlbšie rokovania o iránskom jadrovom programe a ďalších kritických otázkach. Najťažšia fáza rokovaní je stále ešte pred nami.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Ministri zahraničných vecí EÚ tiež zhodnotili kontakty a koordináciu s partnerskými krajinami vrátane nedávnej návštevy vysokej predstaviteľky v Pakistane a kontaktov s krajinami Perzského zálivu. V tejto súvislosti vysoká predstaviteľka zdôraznila, že EÚ je pripravená prispieť k udržateľnému riešeniu, a to od hospodárskeho vplyvu až po odborné znalosti v jadrovej oblasti.
Rada rokovala o zúfalej humanitárnej situácii v Libanone v súvislosti s pretrvávajúcimi nepriateľskými akciami medzi Izraelom a Hizballáhom a vymenila si názory na podporu EÚ pre Libanon a jeho obyvateľov, a to aj prostredníctvom nedávno prijatého dvojstranného opatrenia pomoci pre libanonské ozbrojené sily v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) v hodnote 100 miliónov EUR.
Ministri ďalej zdôraznili význam zaručenia zvrchovanosti a územnej celistvosti Libanonu a rokovali o možnosti zvýšenej angažovanosti EÚ v tejto krajine, a to aj prostredníctvom budúcej špecializovanej misie SBOP.
Rada si vymenila názory na situáciu v Izraeli a Palestíne. Ministri vyjadrili hlboké znepokojenie nad kritickou humanitárnou situáciou v Gaze, pričom zdôraznili potrebu zabezpečiť prístup k humanitárnej pomoci, a vyjadrili sa k podpore reformného procesu Palestínskej samosprávy zo strany EÚ pred júlovým zasadnutím Skupiny darcov pre Palestínu.
Ministri rokovali aj o zhoršujúcej sa situácii na Západnom brehu Jordánu, najmä o rastúcom násilí a rozširovaní nelegálnych izraelských osád. V nadväznosti na prijatie ďalších reštriktívnych opatrení voči extrémistickým izraelským osadníkom a vedúcim predstaviteľom Hamasu 28. mája 2026 si Rada takisto vymenila názory na ďalšie politické možnosti vrátane nových zaradení na zoznam a opatrení súvisiacich s obchodom.
Ministri zahraničných vecí EÚ počas pracovného obeda rokovali o súčasnom stave vzťahov medzi Európskou úniou a Čínou v kontexte súčasného geopolitického vývoja. Pred nadchádzajúcim zasadnutím Európskej rady 18. a 19. júna 2026 sa výmena názorov v rámci Rady pre zahraničné veci zamerala na zahraničné a bezpečnostné aspekty.
Zoznam problémov je dlhý: narúšajúce dotácie, rastúca obchodná nerovnováha a takmer stopercentný monopol na kritické suroviny. Zníženie závislosti od Číny nebude jednoduché ani lacné, ale je potrebné a naliehavé.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Pokiaľ ide o zahraničné aspekty, vysoká predstaviteľka zdôraznila, že Peking zostáva rozhodujúcim faktorom umožňujúcim vojnu Ruska proti Ukrajine a že EÚ dôkladne posudzuje nové overené správy, podľa ktorých by čínska armáda vykonávala výcvik ruského vojenského personálu pre boj na Ukrajine.
Rada rokovala aj o tom, ako bojovať proti dezinformačným činnostiam Číny a posilniť európske dodávateľské reťazce v oblasti obrany.
Pokiaľ ide o indicko-tichomorský región, ministri EÚ opätovne potvrdili, že v Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve sa jasne vymedzuje zákonné správanie a slúži ako základ bezpečnosti v regióne.
V rámci „Aktuálnych udalostí“ sa Rada zaoberala procesom vymenovania nového vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu.
Ministri boli takisto informovaní o opätovnom výskyte vírusového ochorenia ebola v regióne Kivu v Konžskej demokratickej republike.
Iné záležitosti a rozhodnutia
V rámci bodu Rôzne:
Poľsko informovalo ministrov o nedávnej Bielej knihe o ruských aktoch sabotáže a rozvratu proti členom Rady pobaltských štátov
Rumunsko informovalo členské štáty o prioritách nadchádzajúceho rumunského predsedníctva procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe (SEECP)
Rumunsko a Bulharsko informovali svojich partnerov o Centre námornej bezpečnosti v Čiernom mori
Vzhľadom na operácie financované Ruskom, ktorých cieľom bolo narušiť parlamentné voľby v Moldavskej republike v septembri 2025, sa Rada dnes rozhodla uložiť reštriktívne opatrenia vočišiestim osobám.
Rada prijala aj závery o stratégii Global Gateway, v ktorých ju opätovne potvrdila ako celosvetovú investičnú stratégiu Európskej únie na budovanie vzájomne prospešných partnerstiev a mobilizáciu verejných a súkromných zdrojov na odstránenie globálnych investičných rozdielov.
