Skip to content

Arménsko

Vzťahy EÚ s Arménskom sú založené na dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Arménskom, ktorá je v platnosti od roku 2021. EÚ je kľúčovým partnerom pre program reforiem Arménska a jeho najväčším darcom.

Východné partnerstvo

EÚ spolupracuje s Arménskom v rámci európskej susedskej politiky a jej východného regionálneho rozmeru – Východného partnerstva.

Komplexná a posilnená dohoda o partnerstve medzi EÚ a Arménskom

Vzťahy medzi EÚ a Arménskom sú založené na komplexnej a posilnenej dohode o partnerstve (CEPA), ktorá bola podpísaná v novembri 2017 popri 5. samite Východného partnerstva.

Dohoda nadobudla platnosť v celom rozsahu v marci 2021 po ratifikácii Arménskou republikou, všetkými členskými štátmi EÚ a Európskym parlamentom.

Dohoda poskytuje Európskej únii a Arménsku rámec na pokračovanie spolupráce v prospech arménskych občanov.

Arménsko sa prostredníctvom dohody zaviazalo pokračovať v komplexnom programe reforiem založenom na demokracii, transparentnosti a právnom štáte – najmä v boji proti korupcii, v reforme súdnictva a posilnení jeho zodpovednosti voči občanom a zabezpečení rovnakých hospodárskych, zamestnaneckých a sociálnych príležitostí pre všetkých.

Dohoda umožnila aj intenzívnejšiu spoluprácu v odvetviach, ako je energetika, doprava, životné prostredie a obchod.

V decembri 2025 prijali EÚ a Arménsko nový strategický program partnerstva medzi EÚ a Arménskom, ktorý predstavuje významný krok vpred pri prehlbovaní politickej, hospodárskej a odvetvovej spolupráce medzi oboma partnermi.

Rada pre partnerstvo

Rada pre partnerstvo je najvyššia formálna inštitúcia zriadená Komplexnou a posilnenou dohodou o partnerstve medzi EÚ a Arménskom a dohliada na jej vykonávanie.

Šieste zasadnutie Rady pre partnerstvo medzi EÚ a Arménskom sa uskutočnilo 2. decembra 2025. Rada preskúmala vykonávanie komplexnej a posilnenej dohody o partnerstve medzi EÚ a Arménskom a rokovala o dvojstrannom politickom dialógu o reforme, demokracii, právnom štáte a ľudských právach.

Dialóg o vízach

Dohoda medzi EÚ a Arménskom o zjednodušení vízového režimu nadobudla platnosť v januári 2014. Touto dohodou sa znižujú vízové poplatky pre arménskych občanov a určité kategórie žiadateľov sa od poplatkov oslobodzujú.

V septembri 2024 začala EÚ dialóg o liberalizácii vízového režimu s Arménskom s cieľom podporiť Arménsko v jeho dlhodobom cieli dosiahnuť bezvízový režim s EÚ.

Samit EÚ – Arménsko

EÚ a Arménsko usporiadali 5. mája 2026 vôbec prvý samit. Samit bol kľúčovou príležitosťou na ďalšie posilnenie dvojstranných vzťahov, najmä v oblasti prepojenosti, energetiky, dopravy a digitálnej spolupráce.

Lídri rokovali aj o súčasných globálnych výzvach, ako je najnovší vývoj v širšom regióne vrátane Ukrajiny a vplyv prebiehajúcej krízy na Blízkom východe. Na záver samitu lídri prijali spoločné vyhlásenie.

Proces normalizácie vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Podpora mieru

EÚ plne podporuje normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom na základe vzájomného uznávania zvrchovanosti, územnej celistvosti a neporušiteľnosti hraníc v súlade s vyhlásením z Almaty z roku 1991.

EÚ sa už roky s oboma stranami a medzinárodnými partnermi usiluje o vytvorenie podmienok pre trvalý mier, a to aj prostredníctvom osobného zapojenia jednotlivých predsedov Európskej rady a neustáleho úsilia jednotlivých vysokých predstaviteľov a predstaviteliek pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a osobitných zástupcov EÚ pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku.

V auguste 2025 EÚ uvítala parafovanie mierovej zmluvy medzi Arménskom a Azerbajdžanom a podpísanie politického vyhlásenia. Táto dohoda medzi Arménskom a Azerbajdžanom predstavuje významný prelom v úsilí o ukončenie desaťročí konfliktu.

EÚ je pripravená investovať do regionálnej konektivity a úplného otvorenia, v prvom rade v prospech obyvateľstva rozdeleného dedičstvom konfliktov a s cieľom priblížiť región k udržateľnému mieru, stabilite a prosperite.

Civilné misie v Arménsku

EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) zriadila v Arménsku dve civilné misie:

  • civilnú misiu v Arménsku (EUMA)
  • partnerskú misiu EÚ v Arménsku (EUPM Armenia)

Civilná misia v Arménsku (EUMA)

Rada sa 23. januára 2023 dohodla na zriadení civilnej misie v Arménsku (EUMA). Cieľom misie je prispieť k:

  • stabilite v pohraničných oblastiach Arménska a Azerbajdžanu
  • budovaniu dôvery priamo na mieste

Misia EUMA bola nasadená po rozhodnutí Rady zo 17. októbra 2022 o nasadení tímu odborných pozorovateľov pozdĺž arménskej strany medzinárodnej hranice s Azerbajdžanom s cieľom monitorovať a analyzovať situáciu v regióne a podávať o nej správy.

Mandát misie zostane aktívny do februára 2027.

Partnerská misia EÚ v Arménsku (EUPM Armenia)

Rada sa 21. apríla 2026 dohodla na zriadení partnerskej misie EÚ v Arménsku (EUPM Armenia). Misia, ktorá sa začala 13. júla 2026, podporuje Arménsko pri riešení hybridných výziev vrátane:

  • kybernetických hrozieb
  • zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania
  • nezákonných finančných tokov

Misia EUPM Armenia bola zriadená na žiadosť arménskej vlády a odráža pevný záväzok EÚ podporovať odolnosť a demokratické inštitúcie krajiny.

Misia bude mať spočiatku mandát na dva roky.

Finančná pomoc

EÚ je najväčším darcom v Arménsku, ktorému od získania jeho nezávislosti poskytla značnú pomoc.

EÚ tiež poskytuje technickú a finančnú pomoc na zabezpečenie účinného vykonávania Komplexnej a posilnenej dohody o partnerstve medzi EÚ a Arménskom.

Plán odolnosti a rastu

V apríli 2024 oznámila EÚ plán odolnosti a rastu pre Arménsko s cieľom podporiť nový program partnerstva. Cieľom je posilniť program sociálno-ekonomických reforiem Arménska a podporiť regionálnu konektivitu.

Plán dosahuje hodnotu 270 miliónov EUR na obdobie 2024 – 2027 a jeho cieľom je stimulácia investícií do konektivity, odolnosti a rozvoja podnikania.

Plán odolnosti a rastu sa zameria na tieto priority:

  • odolná arménska spoločnosť
  • investície do konektivity a podnikov
  • priblíženie Arménska k Európe

Investície

EÚ podporuje Arménsko investíciami zameranými na zlepšenie života arménskych občanov a posilnenie hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. Príklady investícií financovaných EÚ:

  • udržateľné, inovatívne a konkurencieschopné hospodárstvo (t. j. prostredníctvom priamej podpory pre 30 000 MSP)
  • konektivita, sociálno-ekonomický rozvoj a severojužný koridor
  • digitálna transformácia, inovácie, veda a technika
  • energetická efektívnosť a ekologické autobusy
  • odolnosť v južných regiónoch

V rámci stratégie Global Gateway sa očakáva, že investície EÚ v Arménsku dosiahnu 2,5 miliardy EUR, čím sa podporí inkluzívny rast a konektivita.

Reformy a spoločnosť

EÚ podporuje sociálno-ekonomický rozvoj a reformy v Arménsku prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce.

Prostredníctvom svojich fondov podporuje EÚ reformy demokratickej správy vecí verejných v Arménsku, právny štát a presadzovanie a ochranu ľudských práv a základných slobôd. Podporuje reformy v sektore spravodlivosti a nezávislosť súdnictva a prispieva k zlepšovaniu infraštruktúry.

EÚ podporuje iniciatívy občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú protikorupčné reformy a dohliadajú na výkon verejnej moci v Arménsku.

EÚ takisto financuje zlepšenie výmeny a tranzitu energie medzi Arménskom a Gruzínskom, čiastočne prepojením Arménska s elektrizačnou sústavou EÚ.

Obchod

EÚ bola v roku 2024 štvrtým najväčším obchodným partnerom Arménska, so 7,5 % podielom na jeho celkovom obchode s tovarom, so 4,7 % podielom na jeho vývoze a 9,7 % podielom na jeho dovoze.

Arménsko vyváža do EÚ predovšetkým priemyselný tovar a ťažobné produkty.

EÚ poskytuje arménskym spoločnostiam financovanie, odbornú prípravu a podporu vývozu pre nové trhy prostredníctvom iniciatívy EU4Business. Od roku 2009 sa pre spoločnosti vyčlenilo viac ako 473 miliónov EUR, pričom sa podporilo 25 000 podnikov a vytvorilo sa 900 nových pracovných miest.

Humanitárna pomoc

V dôsledku vojenskej operácie Azerbajdžanu v septembri 2023 v Náhornom Karabachu utieklo do Arménska viac ako 121 000 karabašských Arménov.

Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom vyvolal v regióne krízu vysídľovania, v dôsledku ktorej tisíce ľudí potrebujú základnú podporu, ako je prístrešie, potravinová pomoc a prístup k zdravotnej starostlivosti.

EÚ naďalej poskytuje humanitárnu podporu osobám vysídleným z Náhorného Karabachu. Od roku 2020 vyčlenila Európska únia viac ako 40,4 milióna EUR na humanitárnu pomoc na poskytnutie núdzovej podpory postihnutým osobám.

Humanitárna pomoc EÚ zahŕňa potraviny, hygienické potreby a potreby pre domácnosť, viacúčelovú hotovostnú pomoc, prístrešie, vzdelávanie v núdzových situáciách, zdravotnú a psychosociálnu podporu a zdravotnícke vybavenie.

Operácie humanitárnej pomoci EÚ podporujú pomoc pri počiatočnej obnove s cieľom pomôcť ľuďom postihnutým konfliktom obnoviť ich život poskytovaním odbornej prípravy a podporovať preťažený vnútroštátny sociálny systém pri riešení základných potrieb najzraniteľnejších osôb.

Humanitárne financovanie EÚ sa poskytuje v súlade s humanitárnymi zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti.

Podpora pre arménske ozbrojené sily

V rokoch 2024 až 2026 vyčlenila EÚ 30 miliónov EUR v rámci Európskeho mierového nástroja na podporu arménskych ozbrojených síl.

Cieľom tohto opatrenia pomoci je posilniť logistické kapacity arménskych ozbrojených síl a prispieť k lepšej ochrane civilného obyvateľstva v krízových a núdzových situáciách.

Ďalším cieľom je zvýšiť odolnosť Arménska a urýchliť interoperabilitu jeho ozbrojených síl v prípade možnej budúcej účasti krajiny na medzinárodných vojenských misiách a operáciách vrátane tých, ktoré nasadzuje EÚ.

Pozri tiež

Východné partnerstvo

Východné partnerstvo

Azerbajdžan

Azerbajdžan

Gruzínsko

Gruzínsko

Témy

Posledná revízia textu: 13. júla 2026