Pristúpenie k eurozóne

Pristúpenie k eurozóne znamená pristúpenie k druhej najväčšej rezervnej mene na svete a druhej najobchodovanejšej mene.

Na prijatie eura musia krajiny spĺňať kritériá stanovené v Maastrichtskej zmluve z roku 1992, všeobecne označované ako „maastrichtské kritériá“.

Tieto hospodárske a právne požiadavky boli stanovené s cieľom zabezpečiť, aby boli členské štáty pripravené prijať euro a hladko fungovať v eurozóne.

Poslednou krajinou, ktorá pristúpila k eurozóne a zaviedla spoločnú menu od 1. januára 2026, je Bulharsko.

Medzinárodná úloha eura

Ustanovenie o výnimkách

Všetky členské štáty EÚ sú v zásade povinné zaviesť euro, keď splnia kritériá konvergencie. Jedinou výnimkou je Dánsko, ktoré má v zmluvách EÚ „ustanovenie o výnimkách“, ktorým sa táto krajina oslobodzuje od povinnosti prijať euro.

Dánsko však môže požiadať o členstvo v eurozóne, ak sa tak raz rozhodne.

_{Podmienky pristúpenia}

Na to, aby krajiny EÚ mohli pristúpiť k eurozóne, musia spĺňať osobitné podmienky:

kritériá hospodárskej konvergencie
právna konvergencia

Kritériá hospodárskej konvergencie

cenová stabilita

udržateľná úroková sadzba

udržateľné verejné financie

stabilné výmenné kurzy

Cenová stabilita

Krajina musí preukázať udržateľnú cenovú stabilitu s priemernou mierou inflácie (vykazovanou v priebehu jedného roka), ktorá neprekračuje o viac ako 1,5 percentuálneho bodu mieru inflácie troch členských štátov s najlepšími výsledkami.

Zdravé a udržateľné verejné financie

plánovaný alebo skutočný deficit verejných financií by nemal presiahnuť 3 % HDP
miera zadlženosti verejnej správy by nemala byť vyššia ako 60 % HDP

Dlhodobé úrokové sadzby, aby bolo možné posúdiť trvalosť konvergencie

Priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba krajiny by nemala presiahnuť priemernú nominálnu dlhodobú úrokovú sadzbu troch členských štátov s najlepšími výsledkami o viac ako 2 percentuálne body.

Stabilita výmenného kurzu s cieľom preukázať, že hospodárstvo dokáže odolať menovým výkyvom

Krajina sa musí zúčastňovať na mechanizme výmenných kurzov (ERM II) aspoň dva roky:

bez toho, aby došlo k výrazným odchýlkam od centrálnej parity ERM II
bez devalvácie bilaterálnej centrálnej parity jej meny voči euru

Účelom mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) je preukázať, že hospodárstvo krajiny je schopné fungovať bez problémov bez toho, aby dochádzalo k nadmerným menovým výkyvom.

Keď krajina mimo eurozóny vstúpi do ERM II, jej národná mena je naviazaná na euro na úrovni centrálnej parity, na ktorej sa dohodli členské štáty eurozóny, krajiny mimo eurozóny, ktoré sa už zúčastňujú na ERM II, a ECB, so zapojením Komisie. Mena potom môže kolísať v rámci štandardného limitu 15 % nad alebo pod týmto dohodnutým centrálnym výmenným kurzom.

Keďže ERM II je predpokladom zavedenia eura, očakáva sa, že všetky členské štáty mimo eurozóny okrem Dánska sa v určitej fáze pripoja k tomuto mechanizmu.

Od roku 2018 sa od krajín, ktoré chcú pristúpiť k ERM II, takisto očakáva, že nadviažu úzku spoluprácu s jednotným mechanizmom dohľadu Európskej centrálnej banky a splnia osobitné politické záväzky.

Právna konvergencia

Kandidáti na pristúpenie k eurozóne musia takisto zabezpečiť, aby boli vnútroštátne právne predpisy v súlade so zmluvou a Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB).

V zmluve a štatúte sa stanovuje nezávislosť centrálnych bánk.

Hodnotenie pripravenosti krajiny: kritériá konvergencie

Európska centrálna banka (ECB) a Európska komisia skúmajú aspoň raz za dva roky, či členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny (tzv. členské štáty s výnimkou), spĺňajú kritériá konvergencie, a teda či sú pripravené zaviesť euro. Každá z nich vydáva konvergenčnú správu, v ktorej prezentuje svoje zistenia.

Uvedené správy sa predkladajú Rade EÚ na preskúmanie a na informovanie o prípadných následných rozhodnutiach.

ECB a Komisia môžu tiež vypracovať takúto správu kedykoľvek na žiadosť krajiny EÚ, ktorá chce pristúpiť k eurozóne.

Rozhodnutie o zavedení eura

Rada EÚ rozhoduje o tom, či je krajina pripravená pristúpiť k eurozóne.

Rada prijme takéto rozhodnutie:

keď dostane návrh Komisie
keď dostane odporúčanie členských štátov eurozóny
po porade s Európskym parlamentom
po rokovaniach v Európskej rade

Konečné rozhodnutie prijímajú všetky členské štáty EÚ. V právnych predpisoch EÚ sa v tejto súvislosti odkazuje na tzv. zrušenie výnimky.

Stanovenie výmenného kurzu

Rada EÚ okrem toho s neodvolateľnou platnosťou stanoví kurz, na základe ktorého sa mena príslušného členského štátu nahradí eurom.

Rada prijme toto rozhodnutie na základe návrhu Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou.

Členské štáty eurozóny a krajina, ktorá zavádza euro, prijmú uvedené rozhodnutie jednomyseľným hlasovaním v Rade.

Úloha členských štátov eurozóny

Členské štáty eurozóny dávajú Rade EÚ odporúčanie, či je príslušná krajina pripravená prijať euro.

Členské štáty eurozóny musia vydať toto odporúčanie do šiestich mesiacov po tom, čo Rada dostala návrh Komisie o zavedení eura v členskom štáte.

Uvedené odporúčanie sa musí prijať kvalifikovanou väčšinou členských štátov eurozóny.

Povinnosti pri pristúpení

Prijatie eura zahŕňa:

trvalé stanovenie výmenného kurzu medzi národnou menou a eurom
prenesenie zodpovednosti za menovú politiku na Európsku centrálnu banku
očakáva sa, že členské štáty sa v záujme zabezpečenia stability zúčastnia na koordinovanom krízovom riadení vrátane poskytovania finančnej pomoci ostatným krajinám eurozóny, ak je to potrebné
vlády by mali informovať a vzdelávať svojich občanov o zmenách spojených so vstupom do eurozóny vrátane dôsledkov pre každodenný život, výhod a súvisiacich výziev
užšia koordinácia vnútroštátnych rozpočtových politík Členské štáty eurozóny každoročne v októbri predkladajú svoje návrhy rozpočtových plánov na nasledujúci rok Komisii na posúdenie. Sankcie možno uložiť členským štátom eurozóny, ak nesplnia kritériá týkajúce sa zdravých a udržateľných verejných financií.

Ako pristúpiť k eurozóne