Ako EÚ chráni maloletých na internete
Internet zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v živote detí a tínedžerov v celej EÚ. EÚ a jej členské štáty pracujú na ich ochrane pred rizikami online sveta.
Čo robí EÚ na ochranu maloletých na internete
EÚ a jej členské štáty spolupracujú na ochrane maloletých v digitálnom prostredí v súlade s hodnotami a zásadami EÚ.
Medzi najnovšie iniciatívy patria:
- pravidlá boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí online
- akt o digitálnych službách – bojuje proti škodlivému obsahu online
- celoúnijná aplikácia na overovanie veku
- závery o bezpečnejšom digitálnom prostredí
Nové pravidlá boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí online
Zástupcovia členských štátov EÚ sa dohodli na pozícii Rady k nariadeniu o predchádzaní sexuálnemu zneužívaniu detí online a boji proti nemu. Tento nový právny predpis po prijatí prinesie digitálnym spoločnostiam povinnosti predchádzať šíreniu materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí a kontaktovaniu detí.
Poskytovatelia online služieb budú musieť odstrániť obsah a zablokovať prístup k nemu alebo – v prípade internetových vyhľadávačov – odstrániť výsledky vyhľadávania zo zoznamu. Nariadením sa zriaďuje aj nová agentúra EÚ, Centrum EÚ pre boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ktorá má podporovať členské štáty a online poskytovateľov pri vykonávaní tohto predpisu.
Rada a Parlament sa tiež dohodli na prísnejších trestnoprávnych pravidlách týkajúcich sa sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania detí. Podľa nových pravidiel bude napríklad trestné aj platenie za prístup k živému vysielaniu sexuálneho zneužívania detí. Okrem toho sa za trestný čin bude považovať navrhovanie alebo prispôsobovanie systémov AI na účely výroby materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí, ako aj distribúcia takýchto systémov. Táto aktualizácia bola potrebná vzhľadom na rastúci výskyt deep-fake materiálu alebo materiálu obsahujúceho zneužívanie vytvoreného AI.
Akt o digitálnych službách: boj proti škodlivému obsahu online
EÚ prijala aj akt o digitálnych službách s cieľom pomôcť v boji proti šíreniu škodlivého obsahu online, ktorý môže negatívne ovplyvniť duševnú a emocionálnu pohodu a vývoj maloletých.
V akte o digitálnych službách sa vyžaduje, aby online platformy zaviedli opatrenia na lepšiu ochranu používateľov a odstraňovanie škodlivého obsahu, ako je kyberšikana, nenávistné prejavy alebo predaj nezákonných produktov.
V revízii smernice o audiovizuálnych mediálnych službách sa bude tiež riešiť bezpečnosť maloletých online. Rada v máji 2025 schválila závery, v ktorých stanovila, na čo by sa Európska komisia mala zamerať, vrátane oddielu o ochrane maloletých.
Prístup EÚ k overovaniu veku
EÚ zaviedla európsku aplikáciu na overovanie veku s cieľom pomôcť online platformám overovať vek používateľov pri prístupe na stránky s legálnym vekovým obmedzením.
Používatelia si musia aplikáciu stiahnuť, nastaviť si ju so svojím cestovným pasom alebo preukazom totožnosti a použiť ju na preukázanie svojho veku pri prístupe k online službám. Aplikácia bola navrhnutá s najvyššími štandardmi ochrany súkromia na svete, čo používateľom umožňuje preukázať svoj vek anonymne a bez zdieľania akýchkoľvek ďalších osobných informácií.
Závery o bezpečnejšom digitálnom prostredí
V záveroch schválených v júni 2025 Rada nabádala na prijatie opatrení, ktoré by zabezpečili, aby deti a adolescenti mohli používať digitálne nástroje bezpečným a zdravým spôsobom, a to bez toho, aby riskovali duševné zdravie.
Tieto opatrenia zahŕňajú:
- úzku spoluprácu s kľúčovými zainteresovanými stranami s cieľom vybudovať bezpečnejšie digitálne prostredie
- zvyšovanie informovanosti o rizikách, ktoré predstavuje digitálne prostredie, a o výhodách oddialenia prístupu alebo postupného zavádzania digitálnych nástrojov
- kampane zamerané na mediálnu a digitálnu gramotnosť detí a dospievajúcich
- lepší dizajn digitálnych produktov podporujúci bezpečnosť a súkromie
- zlepšenie mechanizmov nahlasovania s cieľom pomôcť v boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu online
Čo robia maloletí na internete
Internet sa stal ústrednou súčasťou každodenného života všetkých, najmä mladých ľudí. Podľa Európskej komisie strávia deti vo veku 9 až 15 rokov pred obrazovkami a na sociálnych médiách v priemere 3 hodiny denne.
V roku 2024 používalo internet denne v EÚ 98 % 16 – 17-ročných v porovnaní s 88 % celkovej populácie. Medzi najobľúbenejšie online aktivity pre 16 – 17-ročných patria:
- zasielanie a prijímanie okamžitých správ
- sledovanie TV vysielanej cez internet alebo videí
- telefonovanie alebo videohovory
- účasť na sociálnych sieťach
- sledovanie videoobsahu z komerčných služieb alebo služieb zdieľania
- počúvanie alebo sťahovanie hudby
Sociálne médiá sú ich hlavným zdrojom informácií o politických a sociálnych otázkach
Z prieskumu Európskeho parlamentu z roku 2024 vyplýva, že sociálne médiá sú hlavným zdrojom informácií o politických a sociálnych otázkach pre 16 až 18-ročných, ktoré prekonali tradičné médiá, ako sú televízne a online správy. Naproti tomu, 25 – 30-roční stále uprednostňujú namiesto sociálnych médií ako primárny zdroj informácií televíziu alebo online správy.
Graf znázorňujúci hlavné zdroje informácií o politických a sociálnych otázkach pre vekové skupiny 16 – 18, 19 – 24 a 25 – 30.
Sociálne médiá:
uvádza ich 45 % 16 – 18-ročných a 19 – 24-ročných a 39 % 25 – 30-ročných.
Televízia:
uvádza ju 39 % 16 – 18-ročných, 38 % 19 – 24-ročných a 41 % 25 – 30-ročných.
Online tlačové a/alebo spravodajské platformy:
uvádza ich 21 % 16 – 18-ročných, 25 % 19 – 24-ročných a 30 % 25 – 30-ročných.
Priatelia, rodina a kolegovia:
uvádza ich 29 % 16 – 18-ročných, 26 % 19 – 24-ročných a 33 % 25 – 30-ročných.
Videoplatformy:
uvádza ich 23 % 16 – 18-ročných, 24 % 19 – 24-ročných a 23 % 25 – 30-ročných.
Rádio:
uvádza ho 13 % 16 – 18-ročných, 14 % 19 – 24-ročných a 19 % 25 – 30-ročných.
Tlačené noviny alebo časopisy:
uvádza ich 10 % 16 – 18-ročných, 12 % 19 – 24-ročných a 13 % 25 – 30-ročných.
10 % 16 – 18-ročných, 12 % 19 – 24-ročných a 13 % 25 – 30-ročných.
Riziká, ktorým čelia deti a tínedžeri v digitálnom prostredí
Podľa Eurostatu sa 45 % 16 – 19-ročných v EÚ v roku 2023 stretlo s nepriateľskými alebo ponižujúcimi online správami. Len v uvedenom roku bolo podľa Európskej komisie v EÚ nahlásených 1,3 milióna prípadov sexuálneho zneužívania detí, čo zahŕňalo viac ako 3,4 milióna obrázkov a videí.
Internet ponúka deťom a tínedžerom mnoho výhod, ako je prístup k informáciám a vzdelávacím zdrojom, zábava a možnosť byť v spojení s ostatnými. Vystavuje ich však aj značným rizikám, ktoré môžu mať vážne dôsledky na ich duševnú a emocionálnu pohodu, ako je kybersexuálne zneužívanie, kyberšikana alebo vystavenie nevhodnému obsahu.
Kybersexuálne zneužívanie
Grooming maloletých na účely sexuálneho vykorisťovania a vytváranie, zdieľanie alebo držba materiálu obsahujúceho sexuálne vykorisťovanie detí.
Kyberšikana
Vyhrážanie alebo šírenie nepravdivých informácií s cieľom zastrašiť, zahanbiť alebo nahnevať niekoho.
Škodlivý obsah
Nenávistné prejavy, falošné správy alebo podpora sebapoškodzovania.
Vekovo nevhodný obsah
Pornografia, hazardné hry alebo materiál súvisiaci s alkoholom.
Návykový alebo manipulatívny dizajn
Prvky ako nekonečné skrolovanie, automatické prehrávanie a notifikácie o „zmeškanom obsahu“, ktoré sú určené na udržanie pozornosti maloletých.
Škodlivé obchodné praktiky
Zavádzajúce reklamy, systémy „zaplať a vyhraj“, lootboxy (virtuálne predmety v hrách, ktoré si hráči môžu kúpiť za skutočné peniaze).
Kyberšikana a kybersexuálne zneužívanie môžu mať pre deti a tínedžerov ničivé dôsledky, ako napr. trauma, úzkosť, depresia a nedostatok sebaúcty. Terčom útokov sú najmä dievčatá, a to často od chvíle, keď začnú používať digitálne technológie a sociálne médiá.
Stretávanie sa s falošnými správami alebo vekovo nevhodným obsahom, ako je pornografia alebo hazardné hry, môže skresliť ich vnímanie sveta a ich chápanie zdravého správania a vzťahov, čo vedie k strachu a zmätku.
Návykové alebo manipulatívne dizajnové prvky, ako je nekonečné skrolovanie a automatické prehrávanie, sťažujú deťom a tínedžerom rozvoj zdravých digitálnych návykov, čo môže ovplyvniť ich akademické výsledky a sociálne interakcie.
Napokon škodlivé obchodné praktiky, ako sú zavádzajúce reklamy alebo systémy „zaplať a vyhraj“, môžu viesť k závislosti a podporovať nezdravé spotrebiteľské návyky.
Pozri tiež
Akt o digitálnych službách: boj proti škodlivému obsahu online
Akt o umelej inteligencii (AI)
Predchádzanie sexuálnemu zneužívaniu detí
Posledná revízia textu: 4. augusta 2026