Bezpečnosť a obrana: Rada preskúmala dosiahnutý pokrok a dohodla sa na zlepšení podpory pre vojenské misie

Rada prijala 6. marca závery o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. V záveroch sa posudzuje doterajšie vykonávanie jednotlivých línií opatrení, ktoré sa dohodli na zasadnutí Európskej rady 15. decembra 2016. Závery tvoria základ správy na zasadnutie Európskej rady 9. a 10. marca 2017.

„Ministri zahraničných veci a ministri obrany EÚ, ktorí sa dnes stretli, vyslali veľmi jasné posolstvo: dosahujeme stabilný pokrok smerom k posilnenej spolupráci v oblasti obrany a budeme naďalej pre to robiť ešte viac. Je to v záujme ochrany našich občanov. Európska únia disponuje jedinečnými nástrojmi na pomoc Európanom, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a aby to robili účinnejšie. Práve to robíme teraz našou prácou v oblasti bezpečnosti a obrany.“

Federica Mogheriniová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Rada tiež schválila koncepčný dokument o spôsobilostiach operačného plánovania a vedenia pre misie a operácie SBOP, ktorý obsahuje opatrenia na zlepšenie schopnosti EÚ reagovať rýchlejšie, účinnejšie a plynulejšie, pričom sa bude vychádzať z existujúcich štruktúr a usilovať o posilnenie civilno-vojenských synergií, a to ako súčasť komplexného prístupu EÚ.

Tieto opatrenia zahŕňajú zriadenie útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) v rámci existujúceho vojenského štábu EÚ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, na plánovanie a vedenie vojenských misií nevýkonného charakteru. Generálny riaditeľ vojenského štábu EÚ bude riaditeľom MPCC a v tejto funkcii prevezme velenie vojenských misií SBOP nevýkonného charakteru (v súčasnosti vojenských výcvikových misií EÚ v Somálsku, v strednej Afrike a v Mali). To umožní, aby sa velitelia misií v teréne zamerali na konkrétne činnosti svojej misie, s lepšou podporou poskytovanou z Bruselu.

MPCC bude fungovať pod politickou kontrolou a strategickým vedením Politického a bezpečnostného výboru (PBV), ktorý pozostáva z veľvyslancov členských štátov EÚ a má sídlo v Bruseli. MPCC bude úzko spolupracovať so svojím existujúcim civilným náprotivkom, útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC), prostredníctvom spoločného podporného koordinačného útvaru. Tento útvar bude schopný sa deliť o svoje skúsenosti, poznatky a najlepšie postupy, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa vojenských aj civilných misií, ako aj o spôsobilosti, keď budú civilné a vojenské misie nasadené súčasne v tej istej oblasti, vrátane lekárskej podpory alebo ochranných opatrení.

V záveroch Rady sa zdôrazňuje zriadenie MPCC. Takisto sa v nich berie na vedomie aj pokrok v ďalších oblastiach bezpečnosti a obrany a poskytujú sa ďalšie usmernenia. Medzi oblasti, ktorými sa závery zaoberajú, patrí:

• možnosť stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). V Lisabonskej zmluve sa predpokladá, že skupina členských štátov EÚ môže posilniť svoju spoluprácu vo vojenských veciach (článok 42 ods. 6 a článok 46 ZEÚ). Vytvorenie inkluzívneho modulárneho systému stálej štruktúrovanej spolupráce by umožnilo členským štátom, aby ďalej spolupracovali v oblasti bezpečnosti a obrany na dobrovoľnom základe;
• možnosť koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD) vedeného členskými štátmi, ktorým by sa ustanovil proces s cieľom získať lepší prehľad na úrovni EÚ o otázkach, ako sú výdavky na obranu a vnútroštátne investície v tejto oblasti, ako aj obranné výskumné úsilie. Vďaka väčšej transparentnosti a politickej viditeľnosti európskych obranných spôsobilostí by sa koordinovaným preskúmaním CARD zabezpečila lepšia identifikácia nedostatkov a umožnilo by sa ich riešenie prostredníctvom hlbšej spolupráce v oblasti obrany, ako aj lepšieho a jednotnejšieho prístupu k plánovaniu výdavkov na obranu;
• prebiehajúca práca v iných oblastiach, ako napríklad posilnenie nástrojov EÚ v oblasti rýchlej reakcie vrátane bojových skupín EÚ a civilných spôsobilostí, budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja, situačná informovanosť a rozvoj obranných spôsobilostí.

Rada berie na vedomie aj pokrok dosiahnutý pri realizácii spoločného súboru návrhov na spoluprácu medzi EÚ a NATO a akčného plánu v oblasti európskej obrany, ktorý vypracovala Komisia.

Kontext

Rada 14. novembra 2016 prijala závery Rady o vykonávaní globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. V týchto záveroch sa stanovuje úroveň ambícií, t. j. hlavné ciele, ktoré sa EÚ a jej členské štáty usilujú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a obrany. Rada stanovuje tri strategické priority: reakciu na vonkajšie konflikty a krízy, budovanie kapacít partnerov a ochranu Európskej únie a jej občanov.

Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany predstavila členským štátom vysoká predstaviteľka pôsobiaca vo funkcii podpredsedníčky Európskej komisie a riaditeľky Európskej obrannej agentúry. Tento plán je súčasťou opatrení v nadväznosti na globálnu stratégiu EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorú vysoká predstaviteľka predložila na zasadnutí Európskej rady 28. júna. Rada prijala 17. októbra 2016 závery o globálnej stratégii.

Vykonávanie globálnej stratégie EÚ zahŕňa aj ďalšiu prácu na budovaní odolnosti a integrovaného prístupu ku konfliktom a krízam, posilnenie prepojenia medzi vnútornými a vonkajšími politikami, aktualizáciu existujúcich či prípravu nových regionálnych a tematických stratégií a zintenzívnenie úsilia v oblasti verejnej diplomacie.

• Závery Rady zo 6. marca 2017 o pokroku vo vykonávaní globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany
• Concept Note: Operational Planning and Conduct Capabilities for CSDP Missions and Operations
• Spolupráca EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (podkladové informácie)
• Vojenský štáb Európskej únie