Skip to content

Päť dôvodov prečo sa zaoberať antimikrobiálnou rezistenciou (AMR)

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) vzniká, keď mikroorganizmy prežijú napriek tomu, že boli vystavené liekom určeným na spomalenie ich rastu alebo usmrtenie.

Nadmerné používanie a zneužívanie antimikrobiálnych látok sú hlavnými faktormi, ktoré spôsobujú vznik AMR. Antimikrobiálne látky – vrátane antibiotík, antivirotík, antimykotík a antiparazitík – sú lieky, ktoré sa používajú na prevenciu a liečbu infekcií u ľudí, zvierat alebo rastlín.

AMR zvyčajne vzniká takto:

nevhodné používanie antimikrobiálnych látok → baktérie sa stávajú rezistentnými → antimikrobiálne látky sa stávajú menej účinnými → choroby sa šíria ľahšie

Rada 13. júna 2023 prijala odporúčanie zamerané na boj proti AMR. Cieľom tejto iniciatívy je okrem iného presadzovať zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok, zlepšiť prevenciu a kontrolu infekcií a zintenzívniť výskum a inovácie.

1. Rezistentné baktérie infikujú približne 800 000 ľudí ročne.

V roku 2020 sa v Európe baktériami rezistentnými na antibiotiká infikovalo viac ako 800 000 ľudí. To vyvoláva ochorenia ako sú napríklad pneumónia, infekcie krvného riečiska a vnútrobrušné infekcie.

Napriek miernemu poklesu v roku 2020 počet infekcií rastie.

Graf znázorňuje odhadovaný počet infekcií baktériami rezistentnými na antibiotiká v EÚ a Európskom hospodárskom priestore (EHP).

Textová verzia

Čiarový graf počtu infekcií baktériami rezistentnými na antibiotiká v EÚ a EHP v období 2016 – 2020.

Počet infekcií sa v rokoch 2016 až 2019 každoročne zvyšuje, pričom v roku 2016 došlo k 685 433 infekciám a v roku 2019 k 865 767 infekciám. V roku 2020 počet infekcií klesol na 801 517, čo môže byť dôsledok zmien postupov monitorovania alebo postupov zdravotnej starostlivosti počas pandémie COVID-19, ako aj opatrení prijatých na kontrolu šírenia vírusu

Podľa OECD sa 70 % infekcií vyskytuje v zdravotníckych zariadeniach. AMR ohrozuje operácie, transplantácie, intenzívnu starostlivosť a zdravie ľudí s oslabeným imunitným systémom, ako sú napríklad onkologickí pacienti, u ktorých môže jednoduchá infekcia spôsobiť smrť.

Najzraniteľnejšou skupinou sú detí do 12 mesiacov a dospelí nad 70 rokov. U mužov je tiež väčšia pravdepodobnosť vzniku rezistentných infekcií ako u žien.

2. V roku 2020 zomrelo v Európe na AMR 100 ľudí denne.

Niektoré infekcie, ktoré sa v minulosti dali vyliečiť, sú dnes ťažko liečiteľné, či dokonca neliečiteľné. Ak bude antimikrobiálna rezistencia narastať, aj malé zranenia a lokálne infekcie a zákroky budú môcť ohroziť život pacientov.

Infekcie rezistentné voči liekom každoročne zabíjajú 35 000 ľudí.

Graf znázorňuje odhadovaný počet úmrtí spôsobených baktériami rezistentnými na antibiotiká v EÚ a EHP.

Textová verzia

Plošný graf počtu úmrtí spôsobených baktériami rezistentnými na antibiotiká v EÚ a EHP v období 2016 – 2020. Počet úmrtí sa v rokoch 2016 až 2019 každoročne zvyšuje, pričom v roku 2016 došlo k 30 730 úmrtiam a v roku 2019 k 38 710 úmrtiam.

V roku 2020 sa počet úmrtí znížil na 35 813. 35 813 je približne počet cestujúcich, ktorí zaplnia 13 výletných lodí.

Najvyššiu mieru úmrtnosti mali Grécko a Taliansko.

Graf znázorňuje odhadovaný počet úmrtí v dôsledku AMR na 100 000 obyvateľov podľa krajín v roku 2020.

Textová verzia

Stĺpcový graf počtu úmrtí, ktoré možno pripísať antimikrobiálnej rezistencii, na 100 000 obyvateľov v krajinách EÚ a EHP.

V grafe dominuje Grécko ako krajina s najvyššou úmrtnosťou s 20 úmrtiami na 100 000 obyvateľov, za ním nasleduje Taliansko s 19 úmrtiami na 100 000 obyvateľov.

Nórsko a Holandsko sú krajiny s najnižšou úmrtnosťou, obe s 2 úmrtiami na 100 000 obyvateľov.

Priemer EÚ je 6 úmrtí na 100 000 obyvateľov.

3. AMR sa vyskytuje u zvierat aj rastlín, rezistentné mikroorganizmy môžu byť v potravinách aj v životnom prostredí.

Antimikrobiálne látky sa používajú aj na liečbu hospodárskych a iných zvierat a v akvakultúre. Takisto sa dostávajú do životného prostredia prostredníctvom ľudského a zvieracieho moču a výkalov, nevhodnej likvidácie liekov a používania kontaminovaného hnoja v poľnohospodárstve. V dôsledku toho sa rezíduá vyskytujú aj v pôde, vode a rastlinách, čím sa zvyšuje riziko ďalšej kontaminácie.

Spotreba antibiotík u ľudí je v súčasnosti vyššia ako u zvierat určených na výrobu potravín

Nasledujúci graf znázorňuje spotrebu antimikrobiálnych látok u hospodárskych zvierat v porovnaní s ľuďmi. Používanie antibiotík u zvierat určených na výrobu potravín klesá.

Textová verzia

Čiarový graf spotreby antimikrobiálnych látok u hospodárskych zvierat v porovnaní s ľuďmi.

Používanie antibiotík u zvierat určených na výrobu potravín sa znižuje zo 154,7 mg účinnej antimikrobiálnej zložky na kilogram biomasy v roku 2014 na 104,8 mg v roku 2018, zatiaľ čo používanie u ľudí sa zvyšuje zo 125,3 mg v roku 2014 na 131,7 v roku 2018.

Hoci spotreba u zvierat klesá, nesprávne používanie antibiotík stále ohrozuje zvieratá aj ľudí, keďže zvieratá môžu prenášať rezistentné baktérie na ľudí priamym kontaktom alebo cez potravinový reťazec.

4. Boj proti rezistentným baktériám je drahý: vysoké náklady zaťažujú systémy zdravotnej starostlivosti.

Odhadované náklady, ktoré pre systémy zdravotnej starostlivosti v Európe vznikajú v dôsledku AMR, predstavujú 1,1 miliardy EUR ročne.

Ak infekcia nereaguje na antimikrobiká prvej línie (najefektívnejšia a najbezpečnejšia možnosť liečby pre pacienta), zdravotnícki pracovníci používajú drahšie alternatívy, ako sú lieky druhej a tretej línie (posledné dostupné možnosti liečby). Komplikácie alebo dlhšie trvanie choroby alebo liečby si niekedy vyžadujú dlhšiu hospitalizáciu s príslušnými nákladmi.

Rezistencia na antibiotiká poslednej línie rastie.

Z tohto grafu vyplýva, že antimikrobiálna rezistencia na antibiotiká druhej a tretej línie, ktoré sa používajú v prípadoch, keď sú baktérie rezistentné na bežné antibiotiká, je vysoká a predpokladá sa, že bude v krajinách EÚ/EHP naďalej rásť. Ak sa neprijmú účinné opatrenia, AMR bude podľa odborníkov predstavovať značnú zdravotnú a hospodársku záťaž.

Textová verzia

Čiarový graf antimikrobiálnej rezistencie na antibiotiká prvej, druhej a tretej línie, podľa ktorého sa predpokladá, že rezistencia na antibiotiká prvej línie v roku 2050 klesne o 11 % v porovnaní s rokom 2005 a že rezistencia na antibiotiká druhej línie sa do roku 2050 zvýši o 72 % a na antibiotiká tretej línie o 119 % v porovnaní s rokom 2005.

5. AMR poškodzuje ekonomiku.

Dlhotrvajúce choroby a úmrtnosť majú priamy vplyv na naše hospodárstva. Antimikrobiálna rezistencia môže narušiť aj obchod s hospodárskymi zvieratami a živočíšnymi produktmi, pretože ovplyvňuje zdravie a životné podmienky zvierat, a tým aj ich produktivitu.

Väčšia antimikrobiálna rezistencia bude mať väčší vplyv na globálny HDP.

Graf znázorňuje potenciálne hospodárske straty vyplývajúce z vplyvu AMR na zdravie pracovníkov a zdravie zvierat, ak sa neprijmú účinné opatrenia.

Textová verzia

Čiarový graf potenciálnych hospodárskych strát vyplývajúcich z vplyvu antimikrobiálnej rezistencie na zdravie pracovníkov a zdravie zvierat, ak sa neprijmú účinné opatrenia.

V optimistickom scenári s nízkou úrovňou antimikrobiálnej rezistencie sa predpokladá značné hospodárske zaťaženie a pokles svetového HDP v roku 2050 o 1,1 %.

V pesimistickom scenári s vysokou úrovňou antimikrobiálnej rezistencie sa predpokladajú vysoké hospodárske náklady a pokles svetového HDP v roku 2050 o 3,8 %.

Posledná revízia textu: 23. júla 2026