Rada pre zahraničné veci, 18. októbra 2021

Hlavné výsledky

Perzský záliv

Rada viedla strategickú diskusiu o prístupe EÚ k Perzskému zálivu a o tom, ako posilniť prítomnosť EÚ v tomto regióne.

Ministri uznali kľúčovú úlohu, ktorú môžu partneri z Perzského zálivu zohrávať v otázkach zahraničnej politiky, akou je napríklad kríza v Afganistane. Rokovali o potrebe aktívne podporovať a dopĺňať pozitívnu dynamiku v regióne v oblastiach, ktoré môžu pomôcť vybudovať dôveru a zároveň prispieť ku globálnej agende EÚ (napr. zelená transformácia, digitalizácia, obchod). Rada sa venovala aj potrebe podporovať sociálno-ekonomické reformy a otvorene diskutovať o otázkach, v ktorých panujú nezhody, napríklad v oblasti ľudských práv.

Rokovanie ministrov bude podkladom pre spoločné oznámenie o partnerstve s regiónom Perzského zálivu, ktoré sa má prijať v prvom štvrťroku 2022. Začiatkom roka 2022 sa bude konať aj spoločné zasadnutie EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

Východné partnerstvo

Ministri zahraničných vecí si vymenili názory na vzťahy EÚ s Východným partnerstvom v rámci príprav na novembrové ministerské zasadnutie a na samit Východného partnerstva, ktorý by sa mal uskutočniť v decembri v Bruseli.

Ministri rokovali o zložitom geopolitickom kontexte, ktorému čelia niektoré partnerské krajiny v regióne, a zhodli sa na tom, že EÚ sa bude naďalej zasadzovať za základné hodnoty, ako sú demokracia, ľudské práva, právny štát a boj proti korupcii. EÚ sa bude zároveň ďalej zameriavať na dlhodobú sociálno-ekonomickú obnovu, pričom zabezpečí, aby bola udržateľná a inkluzívna a aby prinášala ľuďom konkrétne výsledky.

EÚ tiež partnerov podporí v oblasti očkovacích látok, očkovacích preukazov a boja proti dezinformáciám.

Etiópia

Počas obeda si Rada pre zahraničné veci vzhľadom na najnovší vývoj v Etiópii a v regióne Tigraj vymenila názory na situáciu v tejto krajine rok po začatí konfliktu.

V regióne Tigraj dochádza k systematickému porušovaniu ľudských práv ozbrojenými skupinami, ktoré používajú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti ako zbraň. Zabránilo sa príchodu humanitárnej pomoci. So zreteľom na nadchádzajúcu správu Organizácie Spojených národov o ľudských právach, ktorá by mala byť predložená 1. novembra, pripravujeme podmienky, aby sme mohli primerane reagovať, pričom prvým krokom môže byť príprava sankcií. Len čo budeme mať k dispozícii správu o porušovaní ľudských práv, poverím moje útvary, aby v tejto oblasti pokročili.

Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Ministri sa dohodli, že v humanitárnej pomoci Etiópii sa bude pokračovať, a podporili nadchádzajúcu misiu komisárky EÚ pre medzinárodné partnerstvá Jutty Urpilainenovej, ktorá spolu s osobitnou zástupkyňou EÚ pre Africký roh Annette Weberovou vycestuje do Etiópie, aby v mene EÚ vyslala jasný signál o potrebe konečne nastoliť prímerie a začať politický proces zahŕňajúci všetkých aktérov.

Nikaragua

Počas obeda si Rada pre zahraničné veci tiež vymenila názory na situáciu v Nikarague. Od roku 2018 zahynulo počas násilného potláčania protestov najmenej 328 ľudí.

Ministri sa venovali najmä potrebe upraviť politiky EÚ v súvislosti s nadchádzajúcimi všeobecnými voľbami v krajine, ktoré sa uskutočnia 7. novembra 2021 a ktorých vyhliadky na dôveryhodný a legitímny volebný proces sú veľmi slabé.

EÚ bude naďalej trvať na dodržiavaní zásad demokracie, ľudských práv a právneho štátu, medzi ktoré patrí prepustenie politických väzňov, návrat medzinárodných organizácií pre ľudské práva a uskutočnenie slobodných a spravodlivých volieb.

Aktuálne udalosti

Rada pre zahraničné veci rokovala o zhoršujúcej sa humanitárnej a hospodárskej situácii v Afganistane. Zhodli sa na tom, že na podporu afganského obyvateľstva a zaistenie bezpečného odchodu ohrozených Afgancov je potrebná minimálna prítomnosť EÚ v Kábule, čo však nepredstavuje uznanie zo strany EÚ.

Vzhľadom na najnovší vývoj sa rokovalo aj o Tunisku. Ministri zdôraznili dôležitosť zachovania existujúcich demokratických noriem, dodržiavania deľby moci a obnovenia bežného inštitucionálneho stavu. Nedávne vymenovanie novej vlády bolo označené za prvý pozitívny krok, ktorý bude EÚ naďalej pozorne sledovať.

Ministri následne diskutovali o západnom Balkáne v nadväznosti na nedávny samit v Brde a v súvislosti s nedávnym napätím na severe Kosova. EÚ bude pokračovať vo svojej silnej politickej angažovanosti v regióne, venovať sa dôležitým úlohám, ktoré vyplynuli zo samitu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a ďalej bude sprostredkúvať dialóg o komplexnej normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom.

Rada v súvislosti s nadchádzajúcou konferenciou Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP26) rokovala o diplomacii v oblasti klímy. Ministri zdôraznili, že je dôležité, aby všetky krajiny bezodkladne predložili plány na zmiernenie zmeny klímy a dlhodobé stratégie nulových emisií.

Ministri boli následne informovaní o najnovšom vývoji v okolí Varoše a vyjadrili silnú solidaritu s Gréckom a Cyprom, pokiaľ ide o zásahy Turecka proti plavidlám pôsobiacim v ich výhradných hospodárskych zónach. Vysoký predstaviteľ zdôraznil, že jediným trvalým riešením týchto otázok je urovnanie cyperskej otázky v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN a zásadami, na ktorých je založená EÚ.

Rada viedla aj dlhú diskusiu o Bielorusku a otázke migrantov, ktorí sú vytláčaní na hranice EÚ. Ministri varovali pred politickým využívaním migrantov zo strany bieloruského režimu a zdôraznili, že sa bude pokračovať v kontaktoch s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, ako aj pracovať na vhodnej reakcii EÚ.

Pred ukončením zasadnutia sa Rada v krátkosti venovala aj otázke Mali. Ministri sa zamerali na finančné a politické páky EÚ, vrátane možnosti zvážiť reštriktívne opatrenia proti osobám, ktoré bránia procesu transformácie, na podporu úsilia Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) a v súlade so závermi z májového zasadnutia Európskej rady.

Závery Rady

Rada schválila závery o Bosne a Hercegovine/operácii EUFOR Althea.