"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre zahraničné veci rokovala o ruskej agresii voči Ukrajine po vystúpení ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu, ktorý sa na zasadnutí osobne zúčastnil, aby poskytol prehľad o situácii na mieste, najnaliehavejších prioritách Ukrajiny a prebiehajúcom diplomatickom vývoji.
Rada potom rokovala o tom, ako zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom 19. balíka sankcií.
Ukrajina je pripravená na bezpodmienečné prímerie už od februára, Rusko však nemá skutočný záujem o mier. Všetci podporujeme úsilie prezidenta Trumpa o ukončenie vojny, ale Putin bude seriózne rokovať, len ak si bude myslieť, že prehráva.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Rokovania Rady sa potom zamerali na to, ako ďalej Ukrajinu vojensky aj finančne podporovať, a to aj prostredníctvom imobilizovaných aktív, ako aj v súvislosti s nedávnymi ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru a prípravou na zimu.
Ako sme počuli od ministra Sybihu, ruské teroristické útoky na energetickú sieť sa zintenzívňujú. Rusko sa snaží čo najviac uškodiť civilnému obyvateľstvu. Dnes sme vyzvali Európsku komisiu, aby navrhla dodatočné opatrenia na lepšiu podporu energetickej bezpečnosti Ukrajiny. Členské štáty sa tiež dohodli, že oslovia tretie krajiny s cieľom zabezpečiť vybavenie na opravy a zvýšiť dodávky plynu na Ukrajinu.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Vysoká predstaviteľka sa potom zaoberala moskovskou tieňovou flotilou, oznámila dôraznejšie európske reakcie proti nej i lepšiu koordináciu.
Vysoká predstaviteľka napokon informoval Radu, že doteraz sa 26 členských štátov zaviazalo stať sa stranami osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine.
Diskutovala o vzťahoch medzi EÚ a indicko-tichomorským regiónom, pričom schválila dva súbory záverov o Indii a indicko-tichomorskom regióne.
Tento región je kľúčovým partnerom Európskej únie. Spolu predstavujeme viac ako 70 % svetového obchodu s tovarom a službami. Budúci mesiac usporiadame v Bruseli ministerské fórum EÚ – indicko-tichomorský región, na ktorom sa stretne približne 80 delegácií, čím sa stane jedným z najväčších diplomatických zhromaždení v Európe v tomto roku. Odráža to náš záväzok k užšej spolupráci s partnermi v oblasti obchodu, technológií a bezpečnosti.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Rada pre zahraničné veci si vymenila názory na situáciu na Blízkom východe vzhľadom na dohodu o prvej fáze komplexného plánu na ukončenie konfliktu v Pásme Gazy, ktorý 29. septembra predložil prezident Trump, a na dohodu o začatí prvej fázy jeho vykonávania z 10. októbra, ktorá zahŕňa prímerie.
Pokiaľ ide o Blízky východ, prímerie v Pásme Gazy práve čelí prvej veľkej skúške. Útoky Hamasu na palestínskych civilistov a jeho odmietnutie odzbrojiť sa spôsobujú, že prímerie je čoraz krehkejšie. EÚ je najväčším finančným podporovateľom Palestínskej samosprávy a najväčším humanitárnym darcom v Pásme Gazy. Naša pomocná hraničná misia je pripravená na nasadenie.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Rada rokovala o tom, ako môže EÚ svojou plnou váhou mierový plán podporiť, a to aj poskytnutím dodatočnej podpory v oblasti správy vecí verejných a obnovy. Ministri sa zaoberali aj opatreniami, ktoré navrhla Európska komisia v súvislosti s Izraelom.
Všetkým je jasné, že prímerie zmenilo kontext situácie. Pokiaľ však neuvidíme skutočnú a trvalú zmenu na mieste vrátane väčšieho množstva pomoci prichádzajúcej do Pásma Gazy, hrozba sankcií zostáva na stole.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
V rámci aktuálnych udalostí sa vysoká predstaviteľka zaoberala Moldavskou republikou a výsledkom nedávnych volieb, ktoré preukázali silnú podporu európskej budúcnosti. Rada rokovala o získaných skúsenostiach a dohodla sa na začatí iniciatívy zameranej na ďalšiu modernizáciu metód pozorovania volieb.
Vysoká predstaviteľka poukázala na situáciu v Gruzínsku a informovala ministrov o najnovšom vývoji vrátane komunálnych volieb, ktoré sa konali 4. októbra 2025, a o prebiehajúcom úpadku demokracie. Vysoká predstaviteľka zdôraznila, že Komisia koncom tohto roka predloží správu o mechanizme pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, čo ministrom poskytne príležitosť zvážiť budúce opatrenia.
Rada bola informovaná o situácii v Sudáne a schválila závery o situácii v tejto krajine.
Zasadnutie ministrov o medziregionálnej bezpečnosti a prepojenosti
Po zasadnutí Rady pre zahraničné veci vysoká predstaviteľka spolu s členmi Komisie Martou Kosovou a Jozefom Síkelom zvolala ministerské zasadnutie o medziregionálnej bezpečnosti a prepojenosti.
Na zasadnutí sa stretli ministri EÚ, Východného partnerstva, čiernomorských a stredoázijských krajín s cieľom spoločne pokročiť v plnení medziregionálneho programu v oblasti prepojenosti a posilniť regionálnu stabilitu.
Zasadnutie ministrov pozostávalo z dvoch častí: jedna bola venovaná bezpečnosti, stabilite a odolnosti v čiernomorskom regióne za účasti členských štátov EÚ, Arménska, Azerbajdžanu, Moldavskej republiky, Turecka a Ukrajiny; druhá sa sústredila na spoločné príležitosti a výzvy medziregionálnej spolupráce v oblasti prepojenosti za účasti členských štátov EÚ, krajín Východného partnerstva, oblasti Čierneho mora a Strednej Ázie.
