"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada po neformálnych raňajkách s ministrami zahraničných vecí šiestich partnerských krajín zo západného Balkánu rokovala o vzťahoch EÚ so západným Balkánom.
Rada viedla širokú diskusiu o súčasných otázkach vrátane kľúčových geopolitického udalostí, spoločného záujmu o podporu stability a bezpečnosti v regióne a spolupráce v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).
Ministri EÚ sa zhodli, že EÚ bude vo svojej spolupráci s týmto regiónom pokračovať, a to aj v rámci príprav na samit 5. júna 2026, a zároveň prijme konkrétne kroky na prehĺbenie spolupráce v zahraničných, bezpečnostných a obranných záležitostiach. To znamená ďalšiu podporu EÚ v boji proti hybridným hrozbám, a to aj v oblasti boja proti dezinformáciám, podporu zosúladenia so SZBP a presadzovanie partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany nad rámec tých, ktoré už boli uzavreté s Albánskom a Severným Macedónskom.
Po neformálnej výmene názorov s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Andrijom Sybihom , ktorý bol osobne prítomný, ministri zahraničných vecí EÚ diskutovali o útočnej vojne Ruska proti Ukrajine.
Diskusia sa zamerala na podporu EÚ pre Ukrajinu a týkala sa viacerých aspektov: finančnej, vojenskej a energetickej podpory a bezpečnostných záruk EÚ vrátane posilnenia Satelitného strediska EÚ s cieľom podporiť monitorovanie prímeria a bojovať proti obchádzaniu sankcií. Ministri tiež hovorili o podpore návratu ukrajinských detí pred zasadnutím Medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí na vysokej úrovni, ktoré sa konalo v ten istý deň, a opätovne potvrdili geostrategický význam cesty Ukrajiny k pristúpeniu.
Vstup Ukrajiny do EÚ nie je charita, je to investícia do našej vlastnej bezpečnosti. A naše posolstvo Putinovi je jasné. Európska budúcnosť Ukrajiny je pre nás dôležitejšia ako jej ničenie pre Rusko.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Pokiaľ ide o tlak na Rusko, Rada prijala reštriktívne opatrenia voči ďalším 16 osobám a siedmim subjektom zodpovedným za systematickú nezákonnú deportáciu a násilný presun ukrajinských detí do Ruskej federácie a na dočasne okupovaných územiach.
Ministri sa dohodli, že budú pokračovať v práci na reštriktívnejších opatreniach, ktoré dokážu prerušiť toky príjmov Ruska, a diskutovali o otázke mierových rokovaní, o ktorých sa bude ďalej diskutovať na nadchádzajúcom neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí na Cypre.
Napokon, Rada prijala posilnený mandát poradnej misie Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM)
Ministri si počas obeda vymenili názory na situáciu na Blízkom východe vzhľadom na najnovší vývoj v regióne.
Irán
Rada rokovala o aktuálnom stave nepriateľských akcií v regióne Perzského zálivu a o posilnení spolupráce EÚ s krajinami Perzského zálivu v kontexte regionálnej eskalácie.
Ministri EÚ sa zhodli na význame prehĺbenia vzťahov v oblasti bezpečnosti a obrany, ako aj prostredníctvom diplomatických kanálov. Ministri boli otvorení aj práci na posilnení reštriktívnych opatrení EÚ s cieľom zaručiť slobodu plavby a rokovali o možnosti posilnenia operácie ASPIDES.
Rada si vymenila názory na situáciu v Izraeli a Palestíne. Ministri vyjadrili hlboké znepokojenie nad pokračujúcou humanitárnou krízou v Gaze a pozastaveným vykonávanímmierového plánu podľa rezolúcie BR OSN č. 2803, pričom pripomenuli význam zachovania medzinárodnej pozornosti a angažovanosti v súvislosti s mierovým plánom, ako aj potrebu zabezpečiť prístup k humanitárnej pomoci. Ministri zdôraznili, že je dôležité prispieť k skorej obnove Gazy a podporiť reformné úsilie Palestínskej samosprávy.
Riešila sa aj zhoršujúca sa situácia v Predjordánsku a nedávne opatrenia, ktoré prijala izraelská vláda. Predovšetkým, vzhľadom na narastajúce násilie a rozširovanie osád v Predjordánsku a v nadväznosti na závery marcového zasadnutia Európskej rady a rokovania na aprílovom zasadnutí Rady pre zahraničné veci vysoká predstaviteľka oznámila, že ministri dosiahli politickú dohodu s cieľom pokročiť v cielených sankciách voči extrémistickým osadníkom a subjektom podporujúcim osady v Predjordánsku. Ministri sa zároveň dohodli na prijatí ďalších reštriktívnych opatrení voči vedúcim predstaviteľom Hamasu. Rada si vymenila názory aj na ďalšie politické možnosti vrátane obchodných opatrení týkajúcich sa dovozu výrobkov pochádzajúcich z osád.
Posúvame sa od politickej patovej situácie, ktorá trvala dlho. Násilie a extrémizmus majú dôsledky.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Ministri sa zaoberali aj zúfalou humanitárnou situáciou v Libanone vzhľadom na pokračujúce nepriateľské akcie medzi Izraelom a Hizballáhom. Vyzvali obe strany, aby dodržiavali prímerie zo 16. apríla, a zopakovali, že je dôležité rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Libanonu.
Neformálna diskusia s ministerkou zahraničných vecí Kanady
K ministrom sa pred zasadnutím Medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí pripojila ministerka zahraničných vecí Kanady Anita Anandová na neformálne rokovanie o dvojstranných vzťahoch a spolupráci v medzinárodných otázkach spoločného záujmu.
Ministrom zahraničných vecí EÚ boli prezentované výsledky aktualizovanej komplexnej analýzy hrozieb EÚ.
Bod Rôzne a iné rozhodnutia
V rámci bodu Rôzne si ministri vypočuli:
Rumunsko o nedávnom narušení rumunského vzdušného priestoru ruskými dronmi a o podujatí na vysokej úrovni o vertikálnom koridore zemného plynu, ktoré sa konalo popri zasadnutí Európskeho politického spoločenstva
Chorvátsko o samite o troch moriach a podnikateľskom fóre, ktoré sa konali v Dubrovníku
Taliansko a Chorvátsko o neformálnom zasadnutí ministrov MED9, ktoré sa konalo v Ríme 7. mája 2026 a ktorým sa začala činnosť koalície pre globálny prístup k hnojivám a pre potravinovú bezpečnosť v čase Hormuzskej krízy
Rada prijala dve rozhodnutia, ktorými sa povoľuje podpísanie modernizovanej globálnej dohody o obchode medzi EÚ a Mexikom a dočasnej dohody o obchode medzi EÚ a Mexikom.
V súvislosti so záväzkom EÚ obnoviť vzťahy so Sýriou prijala Rada rozhodnutie, ktorým sa zrušuje čiastočné pozastavenie dohody o spolupráci medzi EÚ a Sýriou, ktorá sa zaviedla v roku 2011.
Rada rozhodla o predĺžení reštriktívnych opatrení EÚproti aktérom zapojeným do kybernetických útokov ohrozujúcich EÚ a jej členské štáty o ďalší rok, do 18. mája 2027.
Rada schválila Dohovor, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu
Popri zasadnutí Rady
Na konci májového zasadnutia Rady pre zahraničné veci vysoká predstaviteľka Kaja Kallasová a komisárka pre rozšírenie Marta Kosová v mene EÚ spolu s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Andrijom Sybihom a ministerkou zahraničných vecí Kanady Anitou Anandovou spoločne usporiadali zasadnutie na vysokej úrovni Medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí.
Vysoká predstaviteľka Kaja Kallasová následne spolupredsedala prvému politickému dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Sýriou spolu s ministrom pre zahraničné veci a vysťahovalcov sýrskej prechodnej vlády As´adom Hasanom aš-Šíbáním. Dialóg bol príležitosťou dosiahnuť pokrok v obnovených vzťahoch EÚ so Sýriou a zhodnotiť oblasti, v ktorých je potrebné vyvíjať úsilie na podporu transformácie v krajine.
Ide o dôležitý signál v kontexte normalizácie vzťahov medzi EÚ a Sýriou [...]. EÚ rýchlo podporila politickú transformáciu a obnovu po páde Asadovho režimu.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
