Sankcie EÚ voči Rusku – vysvetlenie
Všetky odpovede na vaše otázky o sankciách, ktoré Európska únia prijala v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine.
Aké sankcie EÚ zatiaľ prijala?
Od začiatku rozsiahlej invázie Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022 uložila EÚ voči Rusku rozsiahle a bezprecedentné sankcie.
Tieto opatrenia dopĺňajú existujúce sankcie, ktoré sa už na Rusko uvalili od roku 2014 v dôsledku anexie Krymu a nevykonávania dohôd z Minska.
Patria sem hospodárske sankcie, individuálne sankcie, diplomatické opatrenia a vízové opatrenia.
Tieto opatrenia sú určené na dosiahnutie politického cieľa EÚ, ktorým je ukončenie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine maximalizáciou tlaku na Rusko a využitím všetkých dostupných nástrojov na zníženie schopnosti Ruska viesť nezákonnú útočnú vojnu.
Sankcie EÚ sú starostlivo cielené, navrhnuté tak, aby boli primerané a dočasné. To znamená, že sa pravidelne preskúmavajú a že EÚ ich môže nastaviť, zmierniť alebo ukončiť, ak sa dosiahnu ciele EÚ alebo zmysluplné kroky smerom k týmto cieľom.
EÚ prijala sankcie aj voči Bielorusku, Iránu a Severnej Kórei za ich podporu Ruska v rámci vojenskej agresie voči Ukrajine.
EÚ okrem toho uložila sankcie voči jednotlivcom a subjektom vzhľadom na hybridné hrozby zo strany Ruska a na pokračujúce zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv v tejto krajine, a najmä v súvislosti so smrťou Alexeja Navaľného.
Voči komu boli uložené sankcie?
Reštriktívne opatrenia EÚ v súvislosti s konaním, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, sa vzťahujú na viac ako 2 700 osôb a subjektov. Na zozname sankcionovaných osôb sa nachádzajú aj:
- ruský prezident Vladimir Putin
- ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov
- bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč
- Roman Abramovič
- poslanci ruskej Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu)
- členovia Národnej bezpečnostnej rady
- členovia Federálnej rady Ruskej federácie
- ministri, guvernéri a politici miestnej samosprávy, ako napríklad starosta Moskvy
- vysokopostavení úradníci a vojenský personál
- velitelia Wagnerovej skupiny
- prominentní podnikatelia a oligarchovia
- prokremeľskí a protiukrajinskí propagandisti
Zoznam zahŕňa aj osoby, ktoré sú zodpovedné za:
- takzvané „referendá“ v roku 2022 a „voľby“ v roku 2023 na ukrajinských územiach
- zverstvá spáchané v Buči a Mariupole
- raketové útoky na civilistov a kritickú infraštruktúru
- deportácie a nútené adopcie ukrajinských detí
- vojenskú prevýchovu ukrajinských detí
- nábor sýrskych žoldnierov na boj na Ukrajine
- výrobu a dodávku dronov
- obchádzanie sankcií
- prevádzka tieňovej flotily Ruska
- drancovanie ukrajinského kultúrneho dedičstva
Na zoznam sú zaradené aj osoby z Iránu, Bieloruska a Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.
Zoznam subjektov zahŕňa:
- politické strany
- ozbrojené sily a polovojenské skupiny vrátane Wagnerovej skupiny
- banky a finančné inštitúcie
- mediálne organizácie zodpovedné za propagandu a dezinformácie
- spoločnosti vo vojenskom a obrannom odvetví
- spoločnosti v odvetví dopravy a energetiky
- spoločnosti v leteckom, lodiarskom a strojárenskom odvetví
- podniky v odvetví IT, telekomunikácií a poisťovníctva
- spoločnosti zapojené do obchádzania sankcií
- spoločnosti spravujúce plavidlá v tieňovej flotile Ruska
- spoločnosť PJSC Alrosa, najväčšia spoločnosť na svete, ktorá sa venuje ťažbe diamantov
- hnutie „Všeruský ľudový front“
- organizácie zodpovedné za reedukačné programy pre ukrajinské deti a ich deportáciu
Sankcie sa vzťahujú aj na spoločnosti z tretích krajín vzhľadom na ich podporu ruskej vojny.
Sankcie voči osobám predstavujú zákaz cestovania a zmrazenie aktív. Sankcie voči subjektom pozostávajú zo zmrazenia aktív.
Zákazy cestovania znemožňujú osobám zaradeným na zoznam vstúpiť na územie EÚ alebo cezeň prechádzať, či už po súši, letecky alebo po mori. Zmrazenie aktív znamená, že všetky účty v bankách EÚ patriace osobám a subjektom uvedeným na zozname sú zmrazené. Takisto je zakázané sprístupňovať im priamo alebo nepriamo akékoľvek finančné prostriedky alebo aktíva.
Ako sa obmedzuje obchod EÚ s Ruskom?
EÚ v rámci hospodárskych sankcií uložila Rusku viacero obmedzení dovozu a vývozu. To znamená, že európske subjekty nemôžu predávať určité výrobky Rusku (pre obmedzenia vývozu) a že ruské subjekty nemôžu predávať určité výrobky do EÚ (pre obmedzenia dovozu).
Zoznam zakázaných výrobkov je navrhnutý tak, aby sa maximalizoval negatívny vplyv sankcií na ruské hospodárstvo a zároveň sa obmedzili dôsledky pre podniky a občanov EÚ. Z obmedzení vývozu a dovozu sa vylučujú výrobky primárne určené na spotrebu a výrobky súvisiace so zdravím, liekmi, potravinami a poľnohospodárstvom s cieľom nepoškodzovať ruské obyvateľstvo.
EÚ podľa údajov Európskej komisie zakázala od februára 2022 vývoz tovaru a technológií do Ruska v hodnote viac ako 48 miliárd EUR a dovoz tovaru v hodnote 91,2 miliardy EUR. To znamená, že v porovnaní s objemom vývozu a dovozu v roku 2021 je v súčasnosti sankcionovaných 54 % vývozu a 58 % dovozu.
Zákazy uplatňujú colné orgány EÚ.
EÚ v spolupráci s inými podobne zmýšľajúcimi partnermi prijala vyhlásenie, v ktorom si vyhradila právo prestať zaobchádzať s Ruskom podľa doložky najvyšších výhod v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). EÚ sa v tejto veci rozhodla konať nie zvýšením dovozných ciel, ale zavedením súboru reštriktívnych opatrení, ktoré zahŕňajú zákaz dovozu alebo vývozu určitého tovaru. EÚ a jej partneri takisto pozastavili akúkoľvek prácu súvisiacu s pristúpením Bieloruska k WTO.
Od decembra 2023 platí zákaz ruských diamantov, ktorý je súčasťou úsilia skupiny G7 o zavedenie medzinárodne koordinovaného zákazu diamantov s cieľom pripraviť Rusko o tento dôležitý zdroj príjmov.
Rada okrem toho zaviedla zoznam subjektov, ktoré priamo podporujú vojenský a priemyselný komplex Ruska. Subjekty na tomto zozname podliehajú prísnejším vývozným obmedzeniam týkajúcim sa tovaru a technológií s dvojakým použitím.
Aký tovar nemožno vyviezť z EÚ do Ruska?
Zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahujú sankcie, zahŕňa:
- špičkové technológie (napr. kvantové počítače a pokročilé polovodiče, elektronické súčiastky a softvér)
- určitý tovar a technológie potrebné na rafináciu ropy
- zariadenia, technológie a služby energetického priemyslu
- tovar a technológie v leteckom a vesmírnom priemysle (napr. lietadlá, lietadlové motory, náhradné diely alebo akékoľvek zariadenia pre lietadlá a vrtuľníky, letecké palivo)
- tovar pre námornú plavbu a rádiokomunikačné technológie
- niekoľko druhov tovaru s dvojakým použitím (tovar, ktorý by sa mohol použiť na civilné aj vojenské účely), ako sú motory a softvér pre drony alebo šifrovacie zariadenia
- luxusný tovar (napr. luxusné automobily, hodinky a šperky)
- zbrane a súvisiaci materiál všetkých typov vrátane civilných strelných zbraní a ich súčastí
- chemikálie, generátory a termostaty
- počítačové, elektronické a optické komponenty
- kamery, šošovky, hračkárske drony, prenosné počítače a pevné disky
- iné výrobky, ktoré by mohli posilniť ruské priemyselné kapacity
Aký tovar nemožno doviezť z Ruska do EÚ?
Zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahujú sankcie, zahŕňa:
- ropu a rafinované ropné produkty
- skvapalnený zemný plyn (LNG) a skvapalnený ropný plyn (LPG)
- uhlie a iné tuhé fosílne palivá
- oceľ, železo, surové železo, hliník a iné kovy
- medené a hliníkové drôty, rúry a fólie
- cement, bitúmen a asfalt
- drevo, papier, syntetický kaučuk a plasty
- hélium a iné chemické látky
- morské plody, liehoviny, cigarety a kozmetiku
- diamanty a zlato vrátane šperkov
- iný tovar, ktorý prispieva k posilneniu spôsobilostí Ruska
Pokiaľ ide o diamanty, zákaz sa vzťahuje na:
- diamanty s pôvodom v Rusku
- diamanty vyvážané z Ruska
- diamanty prechádzajúce Ruskom
- ruské diamanty spracúvané v krajinách mimo EÚ
Čo znamená zákaz dovozu ropy v praxi?
Rada v júni 2022 prijala šiesty balík sankcií, ktorým sa okrem iného zakazuje nákup, dovoz a transfer ropy a určitých ropných produktov prepravovaných po mori z Ruska do EÚ. Obmedzenia platia od 5. decembra 2022 pre ropu a od 5. februára 2023 pre ostatné rafinované ropné produkty.
Ustanovila sa dočasná výnimka pre dovoz ropy ropovodom do tých členských štátov EÚ, ktoré sú vzhľadom na svoju geografickú polohu špecificky závislé od ruských dodávok a nemajú realizovateľné alternatívne možnosti. Vo vzťahu k Poľsku a Nemecku sa výnimka pre plynovody prestala uplatňovať 23. júna 2023 a vo vzťahu k Česku 1. júla 2025.
Okrem toho Chorvátsko využíva dočasnú výnimku týkajúcu sa dovozu ruského vákuového plynového oleja.
Zákaz dovozu ropy má veľký vplyv, pretože z Ruska smeruje do EÚ približne polovica jej celkového vývozu ropy.
Zákaz sa vzťahuje na 90 % dovozu ropy z Ruska do EÚ. Strata tohto lukratívneho trhu má na Rusko významný štrukturálny vplyv, pretože jeho rozpočet je v značnej miere závislý od týchto príjmov z ropy.
Ako funguje cenový strop pre ropu?
EÚ zaviedla výnimku zo zákazu prepravy ruskej ropy a ropných výrobkov po mori do tretích krajín a zo zákazu poskytovania súvisiacich služieb, ak sa takýto tovar nakupuje za ceny na úrovni cenového stropu alebo lacnejšie.
Cenové stropy sa vzťahujú na ropu prepravovanú po mori, ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, ktoré pochádzajú alebo sa vyvážajú z Ruska. Aktuálne cenové stropy sú stanovené takto:
- 47,6 USD za barel pre surovú ropu
- 45 USD za barel pre diskontované ropné produkty
- 100 USD za barel pre prémiové ropné produkty
EÚ stanovila úroveň stropov v úzkej spolupráci s Koalíciou pre cenové stropy. Stropy platia od 5. decembra 2022 pre ropu a od 5. februára 2023 pre ropné produkty. Hoci počiatočná hodnota cenového stropu pre surovú ropu bola 60 USD za barel, EÚ sa ju v júli 2025 rozhodla znížiť na 47,6 USD za barel.
Ich súčasné výšky sa môžu v budúcnosti zmeniť v závislosti od vývoja na trhu a technických zmien.
Týmto rozhodnutím sa obmedzuje prudký nárast cien spôsobený mimoriadnymi trhovými podmienkami a výrazne sa znižujú príjmy, ktoré Rusko získava z ropy po tom, ako rozpútalo svoju protiprávnu útočnú vojnu proti Ukrajine. Taktiež sa ním stabilizujú globálne ceny energie a zároveň zmierňujú nepriaznivé dôsledky na dodávky energie do iných krajín.
Odkedy EÚ zaviedla cenový strop pre ropu a iné sankcie súvisiace s energetikou, príjmy Ruska z ropy a plynu klesli v porovnaní s obdobím pred vojnou takmer o 80 %.
Ako EÚ rieši riziká obchádzania cenových stropov pre ropu?
Koalícia pre cenové stropy G7+ zlepšuje účinnosť politiky cenových stropov ropy tým, že prijíma ďalšie kroky na zabezpečenie ich dodržiavania a presadzovania a na boj proti používaniu klamlivých prepravných praktík, ktorými sa Rusko snaží obchádzať sankcie prostredníctvom svojej tieňovej flotily.
Rada prijala prvé opatrenia na riešenie rizík obchádzania zo strany Putinovej tieňovej flotily v 11. a 12. balíku sankcií.
Vo svojom 14. balíku sankcií zaviedla Rada nové opatrenie zamerané na plavidlá prispievajúce k vojne Ruska proti Ukrajine, na ktoré sa vzťahuje zákaz vstupu do prístavu a zákaz poskytovania služieb. Plavidlá môžu byť zaradené na zoznam zo širokého spektra dôvodov a môžu zahŕňať aj plavidlá, ktoré obchádzajú cenový strop pre ropu.
K 23. októbru 2025 EÚ zaradila na tento zoznam 557 plavidiel.
EÚ okrem toho zaviedla zákaz transakcií s určitými prístavmi, plavebnými komorami a letiskami v Rusku, ktoré sa používajú na obchádzanie cenového stropu ropy a iných sankcií EÚ.
EÚ zaviedla sankcie aj voči ruským a medzinárodným spoločnostiam spravujúcim plavidlá tieňovej flotily, jednotlivcom zapojeným do prevádzky ruskej tieňovej flotily a voči obchodníkom s ruskou ropou.
Aké služby EÚ je zakázané poskytovať Rusku?
S cieľom zasiahnuť hospodárstvo Ruska, ktoré je vo veľkej miere závislé od dovozu služieb poskytovaných európskymi spoločnosťami, zakázala EÚ poskytovanie určitých služieb relevantných pre podnikanie vláde Ruska či akýmkoľvek právnickým osobám, ako sú napríklad spoločnosti a iné subjekty alebo orgány usadené v Rusku.
Zákaz sa týka týchto služieb pre Rusko alebo ruské osoby:
- peňaženky, účty alebo úschova kryptoaktív
- účtovníctvo, audit, vedenie účtovných kníh a daňové poradenstvo
- stavebné, architektonické a inžinierske služby
- poradenstvo v oblasti IT a právne poradenstvo
- reklama, prieskum trhu a prieskum verejnej mienky
- technická pomoc, sprostredkovateľské služby a finančná pomoc (v súvislosti s námornou dopravou ruskej ropy)
- práva duševného vlastníctva alebo obchodné tajomstvá (týkajúce sa tovaru a technológií, na ktoré sa vzťahujú iné sankcie)
- softvér na riadenie podnikov
- softvér na priemyselný dizajn a výrobu
- softvér na použitie v bankovom a finančnom sektore
Okrem toho musia od októbra 2025 všetky subjekty, ktoré poskytujú ruskej vláde akékoľvek služby, získať predchádzajúce povolenie.
Aké sankcie sa vzťahujú na dopravu?
Cestná doprava
EÚ zakázala, aby ruskí a bieloruskí prevádzkovatelia cestnej dopravy, prívesy a návesy prepravovali tovar do EÚ, a to aj v tranzite.
Cieľom tohto zákazu je obmedziť schopnosť ruského priemyslu získavať kľúčový tovar a narušiť obchod realizovaný prostredníctvom cestnej dopravy do Ruska a z Ruska. Krajiny EÚ však môžu udeliť výnimky, pokiaľ ide o:
- prepravu energetických, farmaceutických, zdravotníckych, poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov
- účely humanitárnej pomoci
- dopravu súvisiacu s fungovaním diplomatických a konzulárnych zastúpení EÚ a jej členských štátov v Rusku alebo medzinárodných organizácií v Rusku, ktoré požívajú imunitu v súlade s medzinárodným právom
- presun alebo vývoz kultúrnych statkov, ktoré sú zapožičané v rámci formálnej kultúrnej spolupráce s Ruskom, do Ruska
- autá, ktoré majú diplomatickú poznávaciu značku, na vstup do EÚ alebo ak sa používajú na humanitárne účely
- autá občanov EÚ, ktorí majú pobyt v Rusku a cestujú do EÚ
Zákaz sa netýka poštových služieb a tovaru v tranzite medzi Kaliningradskou oblasťou a Ruskom.
Letectvo
EÚ zakázala ruským dopravcom každého druhu prístup na letiská EÚ a prelet vzdušným priestorom EÚ. To znamená, že lietadlá, ktoré sú registrované v Rusku alebo inde a ktoré si lízingujú alebo prenajímajú ruskí občania či subjekty, nemôžu pristáť na žiadnom letisku v EÚ a nemôžu lietať nad krajinami EÚ. Zákaz sa týka aj súkromných lietadiel, napr. lietadiel podnikateľov.
EÚ okrem toho zakázala vyvážať do Ruska tovar a technológie z oblasti letectva a kozmonautiky. To znamená, že ruské letecké spoločnosti nemôžu nakupovať lietadlá, náhradné diely ani vybavenie pre svoj letecký park a nemôžu vykonávať potrebné opravy alebo technické kontroly.
Zakazujú sa aj služby v oblasti poisťovníctva a údržby a technická pomoc v súvislosti s týmto tovarom a technológiami.
Keďže tri štvrtiny súčasného komerčného leteckého parku Ruska boli vyrobené v EÚ, USA alebo Kanade, postupne pravdepodobne pre tento zákaz prestane lietať významná časť ruských civilných lietadiel, a to aj pri vnútroštátnych letoch.
Námorná doprava
EÚ zatvorila svoje prístavy pre celú ruskú obchodnú flotilu s viac ako 2 800 plavidlami. Opatrenie však nemá vplyv na plavidlá prepravujúce energetické, farmaceutické, zdravotnícke, poľnohospodárske a potravinové výrobky, humanitárnu pomoc, uhlie, jadrové palivo a iný tovar potrebný na fungovanie civilných jadrových kapacít.
Toto opatrenie sa netýka ani plavidiel, ktoré potrebujú pomoc pri hľadaní miesta útočiska, ani plavidiel, ktoré uskutočňujú núdzové zastavenie v prístave z dôvodov námornej bezpečnosti alebo záchrany ľudských životov na mori.
Zákaz sa vzťahuje aj na plavidlá:
- pokúšajúce sa vyhnúť sankciám zmenou svojej ruskej vlajky alebo registrácie na vlajku či registráciu iného štátu
- patriace do Putinovej tieňovej flotily
- zodpovedné za prepravu vojenského vybavenia pre Rusko alebo odcudzeného ukrajinského obilia
- zapojené do transferov z lode na loď a podozrivé z porušovania sankcií
- podozrivé z nezákonného zasahovania do svojho palubného automatického identifikačného systému alebo z jeho znefunkčnenia pri preprave ruskej ropy
Prístavné orgány sú schopné identifikovať pokus o zmenu vlajky alebo zmenu registrácie skontrolovaním čísla IMO plavidla (jedinečné identifikačné číslo pridelené v mene Medzinárodnej námornej organizácie).
EÚ zakázala prepravu ruskej ropy (od 5. decembra 2022) a ropných produktov (od 5. februára 2023) po mori do krajín mimo EÚ. Zakázala tiež poskytovanie súvisiacej technickej pomoci, sprostredkovateľských služieb a finančnej pomoci.
Zákaz neplatí, ak sa ropa alebo ropné produkty nakupujú na úrovni cenového stropu alebo pod ním.
Sú transakcie s ruskými bankami zakázané?
Od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine platí úplný zákaz transakcií s Centrálnou bankou Ruska, Ruskou bankou regionálneho rozvoja a centrálnou bankou Bieloruska.
EÚ tiež v rokoch 2022 až 2025 vylúčila niekoľko ďalších ruských a bieloruských bánk zo systému SWIFT. SWIFT je služba zasielania správ, ktorá značne uľahčuje výmenu informácií medzi bankami a inými finančnými inštitúciami. V dôsledku tohto vylúčenia nemôžu dotknuté banky získať zahraničnú menu ani previesť aktíva do zahraničia.
V júli 2025 EÚ rozhodla o rozšírení existujúceho zákazu využívania systému SWIFT na úplný zákaz transakcií. To znamená, že žiadny subjekt z EÚ nesmie priamo ani nepriamo vykonávať so sankcionovanými bankami akékoľvek transakcie. EÚ následne rozšírila zákaz transakcií na finančné subjekty z tretích krajín vrátane poskytovateľov kryptoaktív, ktoré pomáhajú obchádzať sankcie, podporujú vojnu Ruska alebo sú napojené na ruskú službu zasielania finančných správ.
Tento zákaz sa v súčasnosti vzťahuje na 50 ruských bánk, štyri bieloruské banky a päť bánk/finančných subjektov z iných krajín mimo EÚ.
Systém transferu finančných správ
EÚ v júni 2024 zakázala používanie „Systému transferu finančných správ“ (SPFS), špecializovanej služby zasielania finančných správ, ktorú vyvinula Centrálna banka Ruska s cieľom neutralizovať účinok existujúcich sankcií EÚ.
To znamená, že subjektom EÚ pôsobiacim mimo Ruska sa zakazuje pripojiť sa k SPFS alebo rovnocenným špecializovaným službám zasielania finančných správ. EÚ okrem toho zaviedla zákaz pre úverové alebo finančné inštitúcie usadené mimo Ruska, ktoré využívajú SPFS.
Ako sa používajú imobilizované ruské aktíva?
Vo februári 2022 Európska únia v rámci svojho tretieho balíka sankcií voči Rusku zakázala všetky transakcie súvisiace so správou rezerv a aktív Centrálnej banky Ruska.
Aktíva a rezervy Centrálnej banky Ruska, ktoré sú v držbe centrálnych bánk a finančných inštitúcií v EÚ, boli v dôsledku toho imobilizované.
Rada upravila 21. mája 2024 právny rámec tak, aby sa mimoriadne príjmy, ktoré vznikajú v dôsledku imobilizácie aktív Centrálnej banky Ruska, mohli využiť na podporu Ukrajiny, ako aj na jej obnovu a rekonštrukciu a tiež na sebaobranu proti ruskej agresii.
Keďže aktíva a rezervy Centrálnej banky Ruska sú imobilizované, v súvahách centrálnych depozitárov cenných papierov (CDCP) sa akumulujú mimoriadne hotovostné zostatky, čím sa vytvárajú mimoriadne príjmy. Podľa platných pravidiel sa tieto príjmy nemusia sprístupniť Centrálnej banke Ruska, a to ani po ukončení imobilizácie.
V pravidlách EÚ sa stanovuje, že povinnosť vyčleniť uvedené príjmy sa vzťahuje len centrálne depozitáre, ktoré majú v držbe rezervy a aktíva Centrálnej banky Ruska v celkovej hodnote viac ako 1 milión EUR.
Prvá platba vo výške 1,5 miliardy EUR, ktorú EÚ dostala 26. júla 2024, bola pridelená na poskytovanie vojenskej podpory ukrajinským ozbrojeným silám prostredníctvom Európskeho mierového nástroja (90 %) a na Nástroj pre Ukrajinu (10 %). Druhá platba vo výške 2,1 miliardy EUR bola sprístupnená v apríli 2025.
V pravidlách EÚ prijatých 25. októbra 2024 sa stanovuje, že 95 % mimoriadnych príjmov vyplývajúcich z imobilizácie aktív Centrálnej banky Ruska sa pridelí do rozpočtu EÚ a poskytne sa prostredníctvom Mechanizmu spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu. Tento nástroj vytvorila EÚ v snahe pomôcť Ukrajine splácať pôžičky od EÚ a G7 vo výške približne 45 miliárd EUR. Zvyšných 5 % sa pridelí Európskemu mierovému nástroju. Toto rozdelenie sa bude vzťahovať na druhú platbu uskutočnenú v roku 2025 a na všetky nasledujúce platby.
- Imobilizované aktíva: Rada dala zelenú makrofinančnej pomoci Ukrajine do výšky 35 miliárd EUR a novému úverovému mechanizmu na plnenie záväzku skupiny G7 (tlačová správa, 23. októbra 2024)
- Mimoriadne príjmy z imobilizovaných ruských aktív: Rada schválila použitie čistých neočakávaných ziskov na podporu sebaobrany a rekonštrukcie Ukrajiny (tlačová správa, 21. mája 2024)
Prečo EÚ zakázala niektoré médiá?
Ruská federácia vedie systematickú medzinárodnú kampaň zameranú na dezinformácie, manipuláciu informácií a skresľovanie faktov, ktorá má za cieľ posilniť jej stratégiu zameranú na destabilizáciu tak svojich susedných krajín, ako aj EÚ a jej členských štátov.
V reakcii na to EÚ pozastavila vysielacie činnosti a licencie 27 médií šíriacich dezinformácie a podporovaných Kremľom:
- EADaily/Eurasia Daily
- Fondsk
- Izvestija
- Katechon
- Krasnaja Zvezda/Tvzvezda
- Lenta
- New Eastern Outlook
- NewsFront
- NTV/NTV Mir
- Oriental Review
- Pervyj Kanal
- REN TV
- RIA Novosti
- RuBaltic
- Russia Today a jej dcérske spoločnosti
- Rossija RTR/RTR Planeta
- Rossija 24/Russia 24
- Rossija 1
- Rossijskaja Gazeta
- SouthFront
- TV kanál Spas
- Sputnik a jeho dcérske spoločnosti
- Strategic Culture Foundation (Strategická nadácia pre kultúru)
- ZV kanál Cargrad
- TV Center International
- Voice of Europe
Rusko využíva všetky tieto médiá na úmyselné šírenie propagandy a vedenie dezinformačných kampaní, a to aj o svojej vojenskej agresii voči Ukrajine.
Zákaz sa vzťahuje na všetky prostriedky prenosu a distribúcie v členských štátoch EÚ alebo zamerané na členské štáty EÚ vrátane káblového a satelitného prenosu, internetovej televízie, platforiem, webových sídiel a aplikácií.
V súlade s Chartou základných práv EÚ tieto opatrenia nebudú brániť týmto médiám a ich zamestnancom vykonávať v EÚ činnosti, ktoré nezahŕňajú vysielanie, napr. výskum a rozhovory.
EÚ takisto uvalila sankcie na mediálne organizácie a osoby zodpovedné za propagandu a dezinformácie.
Čo robí EÚ, aby zabránila obchádzaniu sankcií?
Vzhľadom na rozsah sankcií EÚ zaviedli ruské osoby a subjekty, na ktoré sa sankcie vzťahujú, rôzne techniky na ich obchádzanie, ako napríklad využívanie zložitých finančných schém, falšovanie povahy alebo pôvodu tovaru, s ktorým sa obchoduje, alebo spoliehanie sa na jurisdikcie krajín mimo EÚ.
Osoby a subjekty uvedené v zozname sa takisto snažili utajiť svoj majetok. EÚ prijala viacero opatrení s cieľom zabrániť obchádzaniu a predchádzať mu vrátane:
- sankcionovania osôb a subjektov zapojených do obchádzania
- zavedenia zákazu tranzitu pre tovar s dvojakým použitím, technológie a tovar používaný na bojisku, ktorý sa vyváža z EÚ do krajín mimo EÚ cez ruské územie
- zákazu vstupu do prístavov EÚ pre plavidlá, ktoré uskutočňujú transfery z lode na loď a sú podozrivé z porušovania sankcií, a pre plavidlá z krajín mimo EÚ, ktoré obchádzajú cenový strop na ropu a iné sankcie (ruská tieňová flotila)
S cieľom obmedziť obchádzanie zákazu poskytovania služieb peňaženky kryptoaktív, účtu alebo úschovy kryptoaktív ruským osobám a osobám s pobytom v Rusku zaviedla EÚ zákaz pre ruských štátnych príslušníkov alebo fyzické osoby s pobytom v Rusku zastávať akékoľvek funkcie v riadiacich orgánoch právnických osôb, subjektov alebo orgánov poskytujúcich takéto služby, vlastniť ich alebo ovládať. EÚ prijala aj sankcie zamerané na poskytovateľov kryptoaktív.
Okrem toho sa v súčasnosti vyžaduje oznamovanie prevodov finančných prostriedkov presahujúcich 100 000 EUR mimo EÚ vykonaných akýmkoľvek subjektom, ktorý je usadený v EÚ a ktorý vlastní alebo kontroluje Rusko.
Doložka: „Do Ruska nie“
Od decembra 2023 existuje nová doložka, ktorá sa vzťahuje na vývozcov z EÚ a ktorá zmluvne zakazuje v prípade obmedzeného počtu tovarov spätný vývoz do Ruska a spätný vývoz na použitie v Rusku v rámci predaja, dodávky, transferu alebo vývozu do krajiny mimo EÚ s výnimkou partnerských krajín. Zákaz v tejto doložke sa vzťahuje na:
- položky s dvojakým použitím
- položky vyspelých technológií používané v ruských vojenských systémoch, ktoré sa nachádzajú na ukrajinských bojiskách alebo sú kritické pre ich vývoj
- výrobu alebo používanie týchto ruských vojenských systémov
- tovar a zbrane v oblasti letectva
Ako EÚ zabraňuje tomu, aby krajiny mimo EÚ obchádzali sankcie?
EÚ sa v snahe riešiť čoraz častejšie obchádzanie svojich sankcií rozhodla ďalej posilniť dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu s krajinami mimo EÚ a poskytnúť im technickú pomoc.
Len v prípadoch, keď spolupráca neprinesie zamýšľané výsledky, prijme EÚ rýchle, primerané a cielené opatrenia zamerané výlučne na to, aby Rusko pripravila o zdroje, ktoré mu umožňujú pokračovať v jeho útočnej vojne proti Ukrajine, v podobe primeraných individuálnych opatrení, ktorými sa rieši účasť hospodárskych subjektov krajín mimo EÚ na uľahčovaní obchádzania sankcií.
EÚ po prijatí takýchto individuálnych opatrení obnoví s dotknutou krajinou konštruktívny dialóg. V prípade, že sa aj napriek individuálnym sankciám a ďalším kontaktom budú sankcie zásadným a systematickým spôsobom ďalej obchádzať, má EÚ možnosť prijať mimoriadne, krajné opatrenia.
V takomto prípade môže Rada jednomyseľne rozhodnúť o obmedzení predaja, dodávky, prepravy alebo vývozu tovaru uvedeného na zozname – konkrétne výrobkov a technológií používaných na bojisku – do krajín, pri ktorých sa preukáže, že v ich jurisdikcii pretrváva obzvlášť vysoké riziko, že sa zneužijú na obchádzanie sankcií.
EÚ vyžaduje, aby:
- materské spoločnosti z EÚ zabezpečili, aby sa ich dcérske spoločnosti z krajín mimo EÚ nepodieľali na žiadnych činnostiach vedúcich k výsledku, ktorému majú sankcie zabraňovať
- hospodárske subjekty z EÚ zaviedli mechanizmy náležitej starostlivosti pri predaji tovaru používaného na bojisku do krajín mimo EÚ
- hospodárske subjekty z EÚ, ktoré prevádzajú priemyselné know-how na výrobu tovaru používaného na bojisku krajinám mimo EÚ, zahrnuli do zmlúv ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, že takéto know-how sa nebude používať na tovar určený pre Rusko
EÚ takisto zaviedla zákaz vstupu do prístavov EÚ pre plavidlá z krajín mimo EÚ, ktoré obchádzajú cenový strop pre ropu a iné sankcie (ruská tieňová flotila).
V decembri 2022 vymenovala EÚ Davida O’Sullivana za medzinárodného osobitného vyslanca pre vykonávanie sankcií EÚ. Úlohou osobitného vyslanca je zabezpečovať nepretržité kontakty a diskusie na vysokej úrovni s krajinami mimo EÚ s cieľom zabrániť vyhýbaniu sa sankciám voči Rusku alebo ich obchádzaniu a zaistiť, aby sa citlivý tovar európskeho pôvodu používaný na bojisku nedostal do Ruska.
Ovplyvňujú sankcie EÚ globálny obchod s potravinami a poľnohospodárskymi výrobkami?
Nie, sankcie EÚ voči Rusku sa nikdy nezameriavali na medzinárodný obchod s potravinami ani poľnohospodárskymi výrobkami. Nezameriavajú sa ani neobmedzujú vývoz poľnohospodárskych alebo potravinových výrobkov medzi Ruskom a zvyškom sveta a vzťahujú sa len na dvojstranný obchod medzi EÚ a Ruskom.
Za narušenia globálnej potravinovej bezpečnosti nesie výlučnú zodpovednosť Rusko. Pred ruskou agresiou prechádzalo 90 % ukrajinského vývozu poľnohospodárskych výrobkov do sveta cez ukrajinské čiernomorské prístavy. Keď Rusko začalo vojnu, zaviedlo blokádu ukrajinského vývozu.
Potravinová bezpečnosť a cenová dostupnosť sú kľúčovou prioritou EÚ a jej členských štátov. EÚ neustále podporuje úsilie o posilnenie globálnej potravinovej bezpečnosti, napríklad prostredníctvom koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou a Čiernomorskej iniciatívy OSN pre obilniny.
V júli 2023 sa Rusko jednostranne rozhodlo ukončiť vykonávanie Čiernomorskej iniciatívy pre obilniny, ktorá bola zriadená v júli 2022.
Koordinuje EÚ svoje sankcie s ostatnými partnermi?
Sankcie sú účinnejšie, ak ich uplatňuje široká škála medzinárodných partnerov. EÚ počas niekoľkých uplynulých rokov úzko spolupracovala s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako sú Spojené štáty, s cieľom koordinovať sankcie.
EÚ spolupracuje so skupinou Svetovej banky, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR), Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a ďalšími medzinárodnými partnermi v snahe zabrániť Rusku získať finančné prostriedky od týchto inštitúcií.
S cieľom koordinovať toto medzinárodné úsilie umožňuje pracovná skupina pre elity, zástupcov a oligarchov Ruska spoluprácu EÚ s krajinami G7 – Kanadou, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, Japonskom, Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi –, ako aj s Austráliou, aby sa zabezpečilo vykonávanie sankcií.
Hoci EÚ s mnohými partnermi úzko spolupracuje, každá z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, jednostranne rozhoduje o tom, aké sankcie uloží.
Sú sankcie EÚ súčasťou medzinárodného práva?
Áno. Všetky sankcie EÚ sú plne v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva, pričom rešpektujú ľudské práva a základné slobody.
Po dosiahnutí politickej dohody medzi členskými štátmi EÚ pripravuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť a/alebo Európska komisia potrebné právne akty a predkladá ich Rade na prijatie.
Nariadenia a rozhodnutia Rady sú všeobecne záväznými právnymi aktmi, ktoré sú záväzné pre každú osobu alebo každý subjekt v jurisdikcii EÚ, teda pre každú osobu alebo každý subjekt v rámci EÚ, všetkých občanov EÚ nachádzajúcich sa kdekoľvek a pre všetky spoločnosti a organizácie registrované podľa práva jedného z členských štátov EÚ.
Pozri aj
Sankcie EÚ voči Rusku
Vojna Ruska proti Ukrajine
Solidarita EÚ s Ukrajinou
Posledná revízia textu: 23. októbra 2025