"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Po neformálnej výmene názorov prostredníctvom videokonferencie s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Andrijom Sybihom Rada rokovala o útočnej vojne Ruska proti Ukrajine.
Následná diskusia ministrov sa zamerala na vplyv krízy na Blízkom východe na Ukrajinu a útočnú vojnu Ruska, najmä na jej vojenské a energetické dôsledky.
Ministri jasne konštatovali, že Ukrajina zostáva najvyššou bezpečnostnou prioritou Európy a že tejto otázke sa bude i naďalej venovať maximálna pozornosť. Tie isté drony, ktoré zasahujú Kyjev, zasahujú aj štáty Perzského zálivu, a keďže Ukrajina má najlepšiu obranu proti dronom, stručne sme diskutovali o tom, ako môžeme tieto veci spojiť.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Rada tiež rokovala o podpore pre Ukrajinu, okrem iného prostredníctvom úveru na podporu Ukrajiny vo výške 90 miliárd EUR na roky 2026 – 2027, a o spôsoboch ďalšieho zvýšenia tlaku na Rusko.
Európa zachová sankcie a bude pokračovať v odklone od ruských fosílnych palív. Ak chceme, aby sa táto vojna skončila, Moskva musí mať na vojnu menej peňazí, nie viac. Jedným z najlepších nástrojov, ktoré máme k dispozícii, je zvýšenie tlaku na ruskú tieňovú flotilu.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Rada zaradila na sankčný zoznam deväť osôb zodpovedných za masaker v Buči vo februári a v marci 2022.
Prijala aj ďalšie reštriktívne opatrenia voči štyrom osobám zodpovedným za zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie namierené proti EÚ a jej členským štátom a partnerom a schválila závery o posilnení schopnosti EÚ bojovať proti hybridným hrozbám.
Ministri zahraničných vecí EÚ rokovali o situácii na Blízkom východe vzhľadom na najnovší vývoj vo vojne s Iránom a o jej dôsledkoch v celom regióne.
Irán
Ministri vyjadrili hlboké znepokojenie nad pokračujúcou eskaláciou a v súvislosti s rizikom širšieho regionálneho konfliktu. Zdôraznili, že jediným udržateľným spôsobom, ako sa dostať z krízy, je zastavenie nepriateľských akcií, prímerie a návrat k diplomacii.
Ministri rokovali aj o širších dôsledkoch konfliktu vrátane rizík pre regionálnu stabilitu, globálne obchodné trasy, finančné trhy a ceny energie. Osobitné obavy boli vyjadrené v súvislosti s bezpečnosťou námorných trás a potrebou zachovať slobodu plavby, a to aj v Červenom mori a Hormuzskom prielive.
Obnovenie dodávok hnojív, potravín a energie cez Hormuzský prieliv je naliehavou prioritou. [...] EÚ už na mieste vykonáva námorné operácie. Máme operáciu ASPIDES, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane slobody plavby. Z našich rokovaní vyplynulo, že si jednoznačne želáme túto operáciu posilniť.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Ako kľúčová priorita bola zdôraznená ochrana občanov EÚ v regióne. Ministri vzali na vedomie prebiehajúcu koordináciu medzi členskými štátmi a využívanie nástrojov EÚ na uľahčenie repatriácií a konzulárnej pomoci.
Toto nie je vojna Európy, ale naše záujmy sú priamo ohrozené. S rozširovaním vojny zostáva prioritou EÚ ochrana našich občanov.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Ministri zdôraznili, že je dôležité podporovať iránsku občiansku spoločnosť a pokračovať v spolupráci s regionálnymi partnermi vrátane krajín Perzského zálivu s cieľom podporiť úsilie o zmiernenie napätia a regionálnu bezpečnosť.
Rada rozhodla o uložení reštriktívnych opatrení voči ďalším 16 osobám a trom subjektom zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne.
Ministri sa zaoberali situáciou v Libanone a vyjadrili znepokojenie nad rizikom toho, že táto krajina bude hlbšie vtiahnutá do konfliktu, ako aj nad humanitárnymi dôsledkami prebiehajúcich nepriateľských akcií a rozsiahleho vysídľovania.
Ministri zdôraznili potrebu zmiernenia napätia a vyzvali na odzbrojenie Hizballáhu, pričom naliehavo vyzvali Izrael, aby konal zdržanlivo a vyhol sa krokom, ktoré by mohli krajinu ešte viac destabilizovať. Zdôraznili tiež dôležitosť pokračujúcej podpory stability a štátnych inštitúcií Libanonu.
EÚ poskytne Libanonu humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov EUR. Naďalej tiež podporujeme libanonské ozbrojené sily v ich úsilí o odzbrojenie Hizballáhu.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Pásmo Gazy a Predjordánsko
Ministri zdôraznili, že prebiehajúca eskalácia v regióne by nemala odvádzať pozornosť od situácie v Pásme Gazy a Predjordánsku. Vyjadrili vážne znepokojenie nad zhoršujúcimi sa humanitárnymi podmienkami v Pásme Gazy a nedostatočným tokom humanitárnej pomoci, pričom zdôraznili potrebu zabezpečiť úplný, bezpečný a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. Zopakovali tiež, že je potrebné pokročiť vo vykonávaní komplexného plánu na ukončenie konfliktu v Gaze v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2803.
Ministri tiež vyjadrili znepokojenie nad stupňujúcim sa násilím v Predjordánsku vrátane útokov násilných osadníkov a zdôraznili potrebu chrániť civilné obyvateľstvo, zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti a zabrániť ďalšej eskalácii. Opätovne zdôraznili význam zachovania životaschopnosti dvojštátneho riešenia a podpory reformného úsilia Palestínskej samosprávy.
EÚ bude naďalej naliehať na zlepšenie prístupu k humanitárnej pomoci, zmiernenie napätia, ako aj na podporu reforiem palestínskych orgánov.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Ministri si vymenili názory na vzťahy EÚ s južným susedstvom a zhodnotili vykonávanie Paktu pre Stredozemie, ktorý bol spustený v októbri 2025.
Ministri zdôraznili význam posilnenia partnerstva EÚ s krajinami južného susedstva s cieľom podporiť stabilitu, hospodársky rozvoj a prosperitu v celom Stredozemí. Poukázali na to, že vo vykonávaní paktu je potrebné pokročiť a dosiahnuť hmatateľné výsledky prostredníctvom konkrétnych iniciatív a projektov.
Pred zasadnutím Rady pre zahraničné veci sa počas pracovných raňajok uskutočnila neformálna výmena názorov o Európskej bezpečnostnej stratégii.
Je zrejmé, že bezpečnostné prostredie sa rýchlo mení a naša reakcia nemôže spočívať len v núdzových samitoch. Potrebujeme dlhodobú politiku.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Počas pracovného obeda sa k zasadnutiu pripojil indický minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar, ktorý s ministrami neformálne diskutoval o dvojstranných vzťahoch a medzinárodnej situácii.
Iné body
Nemecko a Francúzsko na zasadnutí upozornili na situáciu v Gruzínsku vzhľadom na nedávne prijatie legislatívneho balíka o zahraničnom financovaní a politickej činnosti.
Estónsko, Lotyšsko a Litva informovali ministrov o obvineniach Ruska voči pobaltským štátom z nedodržiavania Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD).
Taliansko a Malta stručne informovali o stupňujúcej sa námornej a environmentálnej hrozbe v Stredozemí, do ktorej je zapojený ruský tanker na prepravu LNG Arctic Metagaz.
Ďalšie rozhodnutia
Rada prijala rozhodnutie na podporu afrických krajín pri posilňovaní ich kapacít v boji proti mínam, aby prispela k dosiahnutiu cieľa, ktorým je Afrika bez mín.
